Drahí bratia a sestry,
keď som v roku 1968 odchádzal z Bardejova do seminára, Števo mi povedal dôvernú správu: „Keby si sa dopočul, že som náhle zomrel, bude to v dôsledku fibrilácie srdca, ktorú mám a ktorá má sprevádza a je stálou hrozbou, že sa srdce zastaví.“ A počul som, že viackrát mal problémy s fibriláciou srdca, ale vždy sa to podarilo dať do správneho chodu, A vydržalo 1:0 štyridsať rokov.
Dnes sa lúčime s Dr. Birošom prekvapení situáciou, ktorá nakoniec spôsobila jeho smrť. My sa skláňame pred majestátom smrti, lebo ona je prechodom do Božieho kráľovstva. A Ježiš Kristus ju sám podstúpil, aby nám všetkým dal odvahu prijať našu vlastnú smrť. Ale nielen pre toto ju vzal na seba, ale preto, aby nám otvoril prístup do Božieho kráľovstva, ktoré bolo dovtedy zatvorené. Toto je tajomstvo Kristovej lásky, ktorá nám vysušuje slzy bolesti a zármutku. On je vzkriesenie a Život, on je Cesta i Pravda i Život.
Po tejto ceste kráčal Števo od svojho detstva v kruhu svojich nábožných rodičov a súrodencov. Narodil sa vo Víťaze v roku 1935. Rástol sprevádzaný láskou duchovného správcu Andreja Jergu, ktorého i neskôr navštevoval v Kračúnovciach. Potom ho viedol pán farár Peter Adamčák. Časť života strávil v kruhu verbistov na Kalvárii v Nitre, ale v roku 1950 pozatvárali všetky ústavy a kláštory a študentov poslali domov k rodičom. Rád sa vracal pri stretávaní bývalých študentov verbistov.
Neskôr našiel svoju obľúbenú medicínu, aby takto pomáhal chorým ľuďom, zvlášť vo svojej špecializácii reumatológa. Priamo vo svojom srdci cítil radosť, keď mohol zmierniť bolesť reumou postihnutým ľuďom. Keď som dostal umiestenku v roku 1961 v Bardejove na Hygienickej stanici, Števo bol mojím učiteľom tak v medicíne, ako aj v duchovnom živote. Spolu sme si robili meditácie a navzájom sa utvrdzovali vo viere vo vtedajšej nepriaznivej situácii. Chodili sme spolu na nemčinu, aby sme si rozšírili svoje vedomosti.
Keď sa Števo oženil, stala sa jeho manželka Anička jeho vernou spoločníčkou v rodine a v každodennom živote. Vytvorili spolu manželstvo, ktoré bolo príkladom pre mnohých v Bardejove. Pravidelne chodili do kostola, čo prekážalo vedeniu nemocnice či vyšším zložkám v meste. Svojich troch synov vychovávali v kresťanskom duchu, v ktorom oni žili. Toto bol apoštolát, ktorý žili svojim životom.
Obidvaja manželia sa stali pre svoju obetavosť obľúbenými lekármi v Bardejove, kde si postavili aj dom.
Boli vzorom svojím harmonickým manželstvom a v zodpovednej práci vo svojom povolaní. A Števo veľa síl venoval aj verejným záležitostiam, či už v období roku 1968, ale najmä vtedy, keď sme získali slobodu. Dokázal zriadiť aj reumatologické oddelenie, ktoré bolo veľkou pomocou pri liečbe reumatologických ochorení, zvlášť tu na východnom Slovensku. Ale neprajníci mu ho dali zrušiť. Nenechal sa znechutiť, ale aj v dôchodkovom veku pracoval, aby prinášal úľavu chorým ľuďom.
Vo veku 73 rokov a v pracovnom nasadení si ho Pán povolal. Mohli by sme sa pýtať prečo? Tak sa možno aj apoštoli v duchu pýtali vo večeradle: prečo? Prečo má Ježiš trpieť a zomrieť? Prečo aj na nás číha nebezpečenstvo? Ale Ježiš im hovorí: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Idem vám pripraviť miesto.“ Tak nám to Ježiš hovorí aj dnes tu pri tejto rakve nášho brata Štefana: „Nech sa vám srdce nestrachuje, idem vám pripraviť miesto. A potom prídem a vezmem si vás k sebe“. Toto je jednoduché posolstvo evanjelia, toto je naša nádej a istota. Ježiš má slová večného života a oni vnášajú svetlo do našich tajomstiev. Verím, že náš brat Štefan už zaujal to miesto, ktoré mu Ježiš pripravil, lebo celým svojim statočným životom smeroval k Bohu. A my všetci chceme zaujať pripravené miesta v nebi, kde Boh nám zotrie z očí každú slzu a kde sa všetci stretneme na svadobnej hostine Baránka. To vlastne už slávime pri každej svätej omši. Zomrelému vyprosujeme Božiu pomoc, ak ju ešte potrebuje a vám blízkym silu a útechu Ducha Svätého.
Drahý Števo, vďaka Ti za tvoj krásny život a za to, že sme mohli spolu s tebou prežiť kus života tu na zemi.
Do videnia v nebi!
P. MUDr. Ján Janok, CSsR