Stalo sa:



– 28. 11. – pripomenuli sme si 16. a 8. výročie posvätenia kostolov sv. Jozefa a sv. Ondreja

– 29. 11. – oslávili sme 16. výročie posvätenia kostola sv. Barbory v Ovčí

– 30. 11. – na Vyšnom konci sme si uctili sv. Ondreja, apoštola; sv. omšu slúžil výpomocný duchovný Ladislav Franc

– 7. 12. – odpustovú sv. omšu k panne, mučenici sv. Barbore v Ovčí slúžil prvý duchovný otec tejto farnosti ThLic. Juraj Riško, farár v Hanušovciach nad Topľou

-re-

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Aby sme sa zodpovedne postavili k tejto otázke, musime sa pozrieť na každý aspekt manželského záväzku. Platné manželstvo musí byť slobodné, úplné, verné, otvorené pre deti. Tieto záväzky musia manželia obnovovať pri pohlavnom styku. Teraz sa na každý z nich pozrime osobitne.

1. Slobodné – Akýkoľvek spôsob, ktorým manžel alebo manželka so svojím partnerom manipuluje alebo ho núti k sexuálnemu vzťahu, je porušením slobody ich spojenia. Jasným príkladom je napríklad znásilnenie v manželstve. Nemáme na mysli iba tieto extrémy. Manželia narušujú skutočnú slobodu lásky aj vtedy, keď používajú sex ako prostriedok k nejakému inému cieľu. Sex sa dá použiť na získanie moci alebo kontroly vo vzťahu. Alebo môže byť ponúkaný ako odmena za niečo či odopieraný ako trest. Ani jeden z týchto postojov nehovorí: „Chcem sa ti vydať slobodne ako prejav tvojej dobroty a nášho manželského záväzku.“

Sloboda je porušovaná, môžeme aj povedať, že neexistuje, keď je sex iba odpoveďou na nutkavú „potrebu“ sebauspokojenia. Sloboda znamená mať možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť. Ak nemôže povedať nie, tvoje áno stráca svoj význam. Sme povolaní rásť v sebaovládaní, aby nás naše žiadosti neovládali, ale aby sme ich ovládali my.

2. Úplné – Vyvrcholenie sexuálneho styku kričí hlasne a jasne: „Vezmi si ma. Som celý tvoj. Nič si neponechávam pre seba.“ Tento moment extázy vyjadruje bezvýhradné odovzdanie sa jeden druhému a bezvýhradné prijatie druhého. Ak vedome a zámerne nejakú časť seba pri pohlavnom styku nevydávame manželskému partnerovi, nemôžeme hovoriť o úplnom odovzdaní sa. Možno sa jeden z manželov cíti od druhého citovo vzdialený alebo chladný. Možno obaja partneri cielene odmietajú byť pre druhého otvorení a zraniteľní. Možno sa jeden druhému pri vyvrcholení nedávajú vôbec. K tomu dochádza, ak jeden z manželov hľadá orgazmus mimo normálneho pohlavného styku.

Prejavy, ktorými sa manželia pripravujú na pohlavné spojenie /predohra/, pokiaľ prebiehajú v láske a nie v žiadostivosti, sú počestné a dobré. Ale stimulácia pohlavných orgánov toho druhého až po vyvrcholenie mimo normálneho pohlavného aktu nie je ničím iným ako vzájomnou masturbáciou. Nejde o dar jeden druhému, manželský záväzok tam nemá svoje miesto. Také počínanie nie je ani počatiu otvorené.

Musíme si vyjasniť niektoré dôležité veci. Mužský orgazmus je neodmysliteľne spojený s možnosťou nového života a preto muž nesmie nikdy zámerne ejakulovať mimo pošvy svojej ženy. Neúmyselná ejakulácia so sebou nenesie morálnu vinu. Ženský orgazmus však nie je nevyhnutne spojený s možnosťou počatia a preto k nemu nemusí dôjsť bezpodmienečne počas samotného preniknutia, pokiaľ sa však deje v rámci pohlavného aktu ako takého.

Ideálne by k ženinmu orgazmu malo dôjsť súčasne s mužovým. Ján Pavol II. vo svojich predpápežských úvahách o tejto téme vyzýva mužov, aby sa svoj orgazmus naučili ovládať do tej miery, aby vedeli svoje ženy priviesť k orgazmu súčasne so sebou. Hovorí, že robiť to z altruistických dôvodov je manželovou čnosťou a slúži to manželskému súladu. Ak však žena aj napriek svojej najlepšej snahe nevie dosiahnuť vyvrcholenie počas preniknutia, môže byť pre muža prejavom lásky – stimulovať ju k vyvrcholeniu potom (ak si to sama želá). V takom prípade nejde o stimuláciu a teda masturbáciu, pretože sa to deje v kontexte úplného pohlavného aktu a žena je manželovi vďačná.

3. Verné – Manželia si musia byť navzájom verní nielen skutkami, ale aj myšlienkami. Napríklad snívanie o niekom inom počas pohlavného styku so svojím manželským partnerom je nehoráznym porušením vernosti. Práve v momente, keď majú manželia prežívať najdokonalejšiu vernosť jeden druhému, sa v skutočnosti dopúšťajú „vo svojom srdci cudzoložstva“ (pozri Mt 5,28) s niekým iným. Toto je jeden z dôvodov, prečo pornografia ničí manželstvo! Nerobí nič iné ako to, že živí a pestuje tento typ nevery!

4. Otvorené pre deti – Pápež Pavol VI. v encyklike Humanae Vitae vydanej v r. 1968 znovu zdôraznil učenie katolíckej cirkvi, že „každý manželský skutok musí ostať otvorený počatiu života“. Povedané inými slovami, manželia nesmú v žiadnom pohlavnom styku nikdy cielene brániť možnosti počatia života.

Áno, to znamená, že použitie akejkoľvek metódy antikoncepcie je priamym porušením manželských sľubov. Toto je pravdepodobne najnapádanejším a najnepochopenejším učením katolíckej cirkvi. Tejto téme sa ešte bude treba venovať. Pri tomto postoji učenia katolíckej cirkvi si mnohí veľmi rýchlo kladú otázku: Môžem mať pohlavný styk s manželkou iba vtedy, keď chceme mať dieťatko? Nie. Mám pohlavný styk so svojou manželkou iba vtedy, keď si chceme obnoviť manželské sľuby. To, že Cirkev učí, že sex je iba kvôli deťom alebo že jediným správnym dôvodom sexu je túžba po deťoch, je mýtus. Tento dojem nechtiac vzbudili niektorí myslitelia Cirkvi (ako napr. sv. Augustín). Navyše, dlhodobo opakované tvrdenie, že plodenie je základným cieľom sexuálneho spojenia, bolo často nesprávne chápané tak, že plodenie je jediným cieľom alebo jediným dobrým cieľom pohlavného aktu. To však Cirkev nikdy oficiálne neučila. Ján Pavol II. v skutočnosti hovorí, že ak je túžba po dieťati jediným dôvodom pohlavného styku s manželom (manželkou), hrozí, že (manžela) manželku použijete ako prostriedok k cieľu namiesto toho, aby sto ho milovali ako človeka.

Ale ak chceme ostať verní svojím sľubom, nesmieme nikdy, keď sa rozhodneme vyjadriť svoje sľuby pohlavným stykom, zámerne brániť možnosti otehotnenia. Môžeme teda povedať: „Tým, že máme pohlavný styk, vieme, že môžeme mať aj deti a sme ochotní ich s láskou od Boha prijať.“ Ako uzavrel Ján Pavol II.: „Tento postoj je v súlade s láskou a umožňuje zdieľať skúsenosť lásky.“ V ďalších témach si to priblížime podrobnejšie.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Duchovnosť a psychológia (časť III.)

Drahí čitatelia, dnes budeme spolu uvažovať nad témou, čo cenné a užitočné získa človek pri stretnutí so psychológom. Vhodné je však zároveň vedieť, čo môžeme od stretnutia s odborníkom – psychológom čakať a čo je nereálne, čím predídeme sklamaniu z nereálnych očakávaní.



Ako mi teda môže pomôcť kompetentný ( t.j. spôsobilý) odborník – psychológ, keď sa na neho obrátim s prosbou o pomoc?

Po prvé: profesionálny pohľad na situáciu z iného uhla ako je ten „môj“. Nebude to totiž pohľad priateľa, priateľky, ktorí môžu byť mojou situáciou ovplyvnení alebo z priateľstva medzi nami stoja na mojej strane. Profesionálny pohľad je nielen pohľad z iného uhla, ale aj pohľad človeka s patričnými vedomosťami a skúsenosťami, ktorý vie čítať medzi riadkami a vidí, čo sa za problémom skrýva. Navyše má za sebou aj mnoho vyriešených problémových situácií.

Po druhé: poskytne nám informáciu, že náš problém nie je unikátny, že podobné sa stáva aj iným ľuďom. Zároveň informuje, ako by sa môj problém dal riešiť, čo pomohlo druhým. Nuž a to je dôležité. Spomínané poznanie i skúsenosť z nás sníma emocionálny stres, znižuje dôležitosť, vážnosť a exkluzívnosť našej problémovej situácie. Keď prestaneme svoj problém chápať ako katastrofu, začneme vnímať, čo sa s nami deje, že so záležitosťou možno pracovať, analyzovať ju, hľadať cesty riešenia. Človek sa už necíti ako zbitý pes, ako biela vrana, čierna ovca… ako tomu podobní v negatívnom zmysle. Zrazu sa objaví sila, chuť „ísť do toho“ – pracovať na sebe a zmeniť svoj život. Spomínané vedomie je dôležité hlavne pre deti a pubescentov.

Jeden príklad: v r. 1958 spáchalo v Londýne 14-ročné dievča samovraždu, pretože sa – z jej pohľadu – s ňou dialo niečo strašné. Niečo, čomu nerozumelo, nevedelo si to vysvetliť a preto danú situáciu vnímalo ako smrteľné a zahanbujúce ochorenie. O čo pritom išlo? Začala jej menštruácia, typická pre každú ženu, avšak jej o nej nik nepovedal. Nuž a práve nevedomosť viedla k tragickému koncu. Anglikánsky kňaz Chad Varah, otrasený touto samovraždou, poskytol verejnosti svoje telefónne číslo a pozval všetkých osamelých, zúfalých, zmätených, ktorí potrebujú pomoc, nech mu zavolajú. Zrazu, čo bolo prekvapením pre neho samého, mal neuveriteľné množstvo telefonátov. Svoju pomoc nazval Chad Varah „terapiou počúvania“. Onedlho mal veľa prívržencov. Tak sa zrodilo hnutie „Samaritáni“ (The Samaritans), ktorého filozofia je postavená na úcte a trpezlivosti vo vzťahoch medzi ľuďmi. Psychologickú pomoc cez telefón nazvali „Befriending“ – v preklade „priateľská spoluúčasť“. (Podobne fungujú dnes aj u nás oficiálne linky dôvery*, využívané hlavne deťmi, mladistvými, ale aj staršími ľuďmi, ktorí si nevedia pomôcť so svojimi problémami.)

Po tretie: spoločná práca s psychológom ohľadom osobných problémov je skúsenosťou otvorenosti, prijatia a interakcie (spolupôsobenia) založenej na dôvere. V dnešnom svete odcudzenia, izolácie a zloby máme totiž málo skúseností s dôvernými vzťahmi. Sú pritom veľmi dôležité a cenné, pretože práve pre neprijatie seba i druhých vo svete mnohí trpia.

Po štvrté: úspešná práca s psychológom ma pozitívny vplyv na okolie. Odborná skúsenosť psychológa pomáha človeku vysporiadať sa s problematickou situáciou, vyriešiť ju a tak urobiť život krajším, dospieť k vnútornej harmónii a zároveň urobiť šťastných aj ľudí okolo: manželského partnera, deti, rodičov, priateľov… Zároveň sa skúsenosť otvorenosti, dôvery šíri ďalej.

Po piate: spoluprácou s psychológom získava človek zručnosť pracovať s problémami, čo je dôležitá a cenná skúsenosť. Vysvetlime situáciu príkladom: hladný potrebuje byť sýty. Ako problém riešiť? Možno mu dať udicu a vysvetliť, ako uloviť rybu a najesť sa. Udicou si ale potom získava potravu aj neskôr. Teda pomocou nej a návyku pracovať s ňou si napokon v budúcnosti zarába na živobytie. Preto je návyk „riešiť problémy“ dôležitý a cenný.

Kedy je potrebné obrátiť sa na psychológa?

Dôraz kladiem na slovo POTREBNÉ, hoci vyznieva ako povinnosť, donútenie. Ide však o dobrovoľné, slobodné „donútenie“ obrátiť sa na psychológa. Ide o prejav prevzatia osobnej zodpovednosti za svoj život a ten je aj zárukou úspešnej spolupráce s psychológom.

Isteže, neexistuje zoznam problémov, symptómov (ich znakov) – všetko je individuálne. Ľudia sú rôzni. Pravidlo, kedy sa máme obrátiť o pomoc na psychológa, možno formulovať nasledovne: „Ak cítite v sebe nedostatok znalostí, schopností, návykov, emocionálnych a duševných síl vyrovnať sa s problémovou situáciou – obráťte sa o pomoc na špecialistu.“

Obraz budúcnosti? Každá rodina by mala, podobne ako kedysi rodinného lekára, aj rodinného psychológa. S ním by prehodnocovala svoje životné udalosti, konkrétne, aktuálne prežívania.

Emocionálne výbuchy, psychologické problémy, problémy vo vzťahoch… nám pripomínajú snehovú guľu – všetko začína nepatrným, malým až nebadateľným a postupne narastá a narastá. Mnohým problémom môžeme predísť, ak sa budeme zaoberať svojím duchovným a duševným rastom, ak budeme zvyšovať úroveň svojej psychologickej kompetencie (spôsobilosti).

*Linka detskej istoty Slovenského výboru UNICEF 0800 500 500, linka pomoci AIDS, linka dôvery pre obete domáceho násilia, linka pomoci pre týrané matky s deťmi, linka pre závislých od alkoholu a drog, linka Ligy proti rakovine a iné sa dajú nájsť v telefónnom zozname.

Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko

Vianoce



Vločky tíško poletujú,
prírodu tak ozdobujú.
Čas vianočný
klope na dvere,
betlehemské svetlo
nás ohreje.

V každom dome
dobroty voňajú,
k prestretému stolu
s radosťou sadajú.
Na svojich zosnulých
všetci si spomeňte
a vo svojom srdci
miesto im pripravte.

Stromčeky sa rozžiaria,
detské očká zaiskria.
S veľkou chuťou večerajú,
na Ježiška už čakajú.
Svoje sny sa im splnia,
keď darčeky rozbalia.

Zvony tíško vyzváňajú,
na polnočnú nás volajú,
preto poďme, neváhajme,
Ježiškovi úctu vzdajme.

Tichú noc si zaspievame,
lebo veľkú radosť máme,
že sme mohli opäť znova,
na polnočnú do kostola.

Marta Pacovská, Široké

Ahoj deti!

Aj Vás šteklí v nose vôňa medovníčkov, škorice a vanilky? To naše milujúce mamky pripravujú vianočné koláčiky v predstihu, aby na Vianoce boli chutnučké a mäkučké. Pripravujeme však nielen vianočné jedlá, ozdoby, príbytky, ale najdôležitejšie je pripraviť naše srdcia na príchod Pána Ježiša. Pomôže nám k tomu aj tento adventný kalendár. Každý deň si prečítame a vymaľujeme jedno okienko. Potom sa bude Jezuliatku v našich srdiečkach spinkať voňavo a mäkko.

stranu pripravila: Mgr. S. Kolářová

Katolíci v Británii



Časť Dereham, kde momentálne žijem je asi dvadsaťtisícové anglické mestečko, nachádzajúce sa v prevažne poľnohospodárskom regióne Norfolk, označovanom aj ako obilnica Británie. V meste sa nachádza niekoľko kostolov rôznych kresťanských cirkví, ktorým dominuje anglikánska cirkev. Tej patrí aj najväčší chrám v meste, zasvätený svätému Mikulášovi. Pri tomto kostole sa nachádza studňa, kde bola pochovaná svätá Withburga, jedna z prvých britských svätých (zomrela v roku 743). Keďže jej hrob sa stal pútnickým miestom, čo prinášalo zisky miestnym obchodníkom, jej telo bolo o dvesto rokov ukradnuté a prevezené do mesta Ely.

Katolícka obec v meste patrí k tým najmenším, sídliacej v maličkom kostole zasvätenému Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Márii Magdaléne. Kostolík je skromný bez nástenných malieb, postavený z tradičných britských červených tehál. Okolie kostola je obsypané štrkom, ktoré sa v čase konania omše mení na preplnené parkovisko. Na bohoslužbách sa stretáva asi sto osôb zväčša stredného a staršieho veku. Aj keď sa o Britoch hovorí, že sú neprístupní, prekvapila ma veľmi príjemná, takmer rodinná atmosféra.


Pri vstupe do kostola veriaci dostávajú leták obsahujúci čísla piesní a čítania, týždenný rozpis bohoslužieb, správy z farnosti, komentár kňaza, výročia farníkov a podobne. Na každej stoličke sa nachádzajú dve knihy – spevník a omšovník s čítaniami, modlitbami a žalmami. Napriek tomu, že tieto spevníky sú každému k dispozícii, spieva iba málokto a hlavným spevákom je miestny kňaz p. John Barnes, úžasný človek a zanietený služobník Boží.

Samotná bohoslužba prebieha viac menej rovnakým spôsobom ako u nás. Najvýraznejším rozdielom je podávanie pod oboma spôsobmi, pričom Božie telo sa podáva na ruku a nie do úst ako u nás. Angličania pravdepodobne svoju vieru prežívajú intenzívnejšie ako my, pretože na prijímanie chodí takmer celý kostol, no napr. na veľkonočnú spoveď boli iba piati ľudia, čo kňaz označil za najmenší počet v jeho pastoračnej kariére. Podnetné je vyberanie milodarov (zvonček) prebiehajúci počas premenenia, kedy ľudia vkladajú svoje dary uložené v malých obálkach; zaručuje to anonymitu. Miestni veriaci sa veľmi ochotne zapájajú do bohoslužby nielen čítaním prosieb a Sv. písma, podávaním prijímania, prinášaním obetných darov, ale radi sa organizujú v komunitných a charitatívnych akciách.

Kostol v anglickom ponímaní neslúži iba na bohoslužby, ale je otvoreným priestorom pre rôzne aktivity. Každý týždeň sa tu stretávajú ľudia, aby čítali a diskutovali o Sv. písme, stretávajú sa tu matky s deťmi, organizuje sa tu charita a výpredaje s výťažkom na dobročinné účely.

O tejto malej farnosti v Norfolku sa dá povedať, že kvalita tu prevláda nad kvantitou. Napriek nízkemu počtu veriacich tu vládne vcelku pestrý farský život a záujem o Božie slovo.

Mgr. Stanislav Šimčík, Ovčie

Spektrum vychádza 10 rokov



Náš duchovný otec Oliver nám na sv. omši oznámil, že 14. novembra 2008 sa stretnú dopisovatelia nášho farského časopisu pri príležitosti 10 rokov jeho vydávania. Stretnutie prebehlo vo veľmi srdečnej atmosfere. Hodnotila sa naša redakčná práca a samozrejme, že sa aj želalo. Okrem týchto osobných želaní sme do redakcie a na web dostali taktiež veľa blahoželaní, preto niektoré z nich si dovoľujeme zverejniť:

Úprimne ďakujem za pozvanie na 10 výročie Spektra. Teším sa s Vami a gratulujem k ďalšiemu napredovaniu.

Žiaľ, osobne sa zúčastniť nemôžem, ale srdečne pozdravujem všetkých. Boh Vás žehnaj!
ThLic. Juraj Riško


Dobrý deň, v prílohe Vám posielam príspevok do vášho časopisu. Želám Vám veľa zdravia a aby sa časopis Spektrum tešil aspoň takej veľkej obľube, akú ma doteraz.

Ing. Janka Iskrová, Ovčie


Napokon, veľmi pekne ďakujem za pozvanie na oslavu 10. výročia časopisu. Ani sa mi nechce veriť, že od založenia už ubehlo desať rokov. Je to obdivuhodný vek a desiatka svedčí o tom, že je to ozajstné Božie dielo.


Rada by som sa v mene rodinky Kolářovej pripojila k blahoželaniam. Celému tímu Spektra prajem veľa šťastia, zdravia, lásky, Božieho požehnania, pracovnej pohody a tvorivých síl, aby v jednote s Duchom Svätým

– pretvárali srdcia,
– osviežovali dušu,
– povzbudzovali k láske,
– viedli k životu v Kristovi,
– a mali vždy čo povedať všetkým generáciám nielen vo farnosti Víťaz, ale všetkým tým, ktorým sa časopis dostane do ruky (alebo im udrie do očí na webe).


„MESTO ŠŤASTIA
na svete nejestvuje.
Odkedy sa v Betleheme narodil
a medzi nami prebýval
Ježiš Kristus, Boží Syn,
každý človek môže prijať
Božie pozvanie
k novému životu
a večnému šťastiu
a môže ho
s Božou pomocou aj dosiahnúť.
A tak každé mesto,
dedina, či samota,
kde žiješ v tejto nádeji,
môže byť pre teba
MIESTOM ŠŤASTIA.
Mgr. Stanka Kolářová


Z domu som sa dozvedela, že v piatok sa chystá oslava 10. výročia založenia časopisu Spektrum. Keďže som mimo Slovenska, nemôžem sa zúčastniť tejto milej spomienky. Prajem celej redakcii časopisu naďalej veľa svetla Ducha Svätého, aby Vás pri vytváraní časopisu viedol a tak aby sa časopis dotkol sŕdc tých, ktorí to potrebujú. Pozdravujem všetkých, s ktorými som spolupracovala.

S úctou Eva Balogová


Je pre mňa veľkým povzbudením, že vo Vašej farnosti máte takú skvelú internetovú stránku a podobne i časopis, ktorý vydávate. Myslím, že ste pre mnohé naše farnosti povzbudením. Mňa veľmi povzbudila návšteva Vašej farnosti 19.10., keď sme mali možnosť stretnúť sa so živým spoločenstvom veriacich pri slávení Eucharistie. Nech Boh požehnáva všetky aktivity tam u Vás.

František Barna, bohoslovec

-re-

Annine Vianoce


Anna pripravila na Vianoce všetko, čo len vedela. Navarila, napiekla, pripravila darčeky, vyupratovala byt. Pri darčekoch vždy dbá na to, aby všetky deti mali rovnomerné balíčky, aby na seba nezazerali. Každému dá niečo praktické aj niečo pre potešenie. Aj manželovi pripraví malé prekvapenie.

Na Štedrý deň sa celý byt ligoce a rozvoniava. Podvečer si celá rodina sadá ku krásne prestretému stolu. Pomodlia sa, prečítajú zo Svätého písma a, pridržiavajúc sa tradícií, večerajú. Všetko je tak, ako má byť. Po večeri spievajúc najznámejšiu koledu zamieria k vianočnému stromčeku a potom už každý čaká na darčeky. Rozdáva ich najmladší desaťročný syn. Keďže sú šesťčlenná rodina, darčekov je dosť.

Po bohatej večeri sa podujala najstaršia dcéra umyť riad. Anna je už taká unavená, že ledva sedí a oči sa jej zatvárajú. Na chvíľku si zdriemne. Synovia idú k počítaču pozrieť si nový film na DVD-čku. Manžel ide rovno do postele, mladšia dcéra zasadne k televízoru. Pred polnocou sa Anna pozviecha, zháňa deti na polnočnú omšu. Veľmi sa im nechce, hundrú, ale Anna je neoblomná. Čo by to boli za Vianoce bez polnočnej sv. omše. Manžela nebudí, ten do kostola prestal chodiť už dávno. Idú. Najmladší syn sa z polcesty vráti domov. Je mu zle, prejedol sa. Anna sa hnevá: „To nemáš mieru, koľko zješ, ale laduješ do seba piate cez deviate?“ Ostatní idú ďalej.

Kostol je krásne vyzdobený, aj ľudí je v ňom viac ako obyčajne. Anne sa však zdá, že tie nádherné koledy len málokto spieva. Z detstva si pamätá, že kostol burácal radostným Glória, ľudia sa akosi úprimnejšie tešili z príchodu malého Jezuliatka na svet.

Na Božie narodenie Anna nemusí variť nič. Ani nevládze. Celé popoludnie prespala. Deti boli zalezené každé vo svojom kútiku a manžel sedel pred televízorom. Anna sa zobudila, keď už vonku bola tma. „Toľko som spala?“ zamyslela sa. Sviatky šťastia, pokoja, radosti, lásky a rodiny. Zosmutnela. Už je takmer po Vianociach. Ani sa skoro spolu nerozprávali, nenastala v ich rodine radosť z toho, že sú spolu. Každý si hľadal len to svoje. Neprepukla u nich láska. Ježiško je láska a radosť, ale tentoraz do Anninej rodiny Ježiško neprišiel. A toľko sa namáhala a usilovala. Niekde sa stala chyba. Anna ju musí nájsť, lebo chce, aby už nabudúce k nim Ježiško určite prišiel.

Anne v tomto príbehu Vianoce nevyšli podľa jej predstáv. Mnohí z nás sa tu aspoň čiastočne určite nájdu tiež. Ak nechceme, aby naše tohtoročné Vianoce vyzerali podobne, skúsme prehodnotiť svoje priority a postoje k nim.

Čo sú Vianoce? Plné stoly jedla a veľké dary alebo to, čo sa našim pričinením, žiaľ, stáva frázou – rodinná pohoda, láska, pokoj, porozumenie … rovná sa Ježiš v srdci? Odpoveď nech si dá každý sám!

sprac. Ján Velčok, Víťaz

Drahá teta Barbora Jenčová 70-ročná



Cetka Borka naša zlata
vydala še nám za Janka.
Potom dzeci prišli štyri
jeden chlapec, tri ceri.

Teľo dzeci chovac, šacic
trebalo še veľo točic.
A tak cetka jak ľem znala
na majetkoch porabjala.

Ňiška šviňe muša skapac
bo im nema chto dac nažrac.
Ftedy švine na jerde
mali ščesce preveľke.

Cetka Borka mlada pani
s moju babču tam karmili.
Ujko Janko jak furmani
zvezol cetku i s konami.

V zadnej chyži še snovalo
a vof predňej še zaš tkalo.
Dluhe šumne pokrofce,
strakate i rentove.

A kapusty zos kablika
taka bula vtedy moda.
Pokrofce už cetka netka,
bo nahrada je plavačka.

Dziefky školy pokončili,
ľem synovi ňet po voli.
Prišlo pismo a tam stalo,
že ho k Bohu bars cahalo.

Cetka ruky k ňebu spina
a dzekuje i za syna.
Že jak toto ľudze možne
kedz o totim šnila vo šne.

Nebulo to take ľehke
jak sebe to vy mišľice.
Jak cerpila Matka s Kristom
ta i cetka spolu s Miškom.

Nakonec ho dala Bohu
a ona už popri ňemu.
Jak fararska gazdiňa
poskušala co še da.

Vlačic tašky v autobuše
abo rubac drevo fkuše.
Chcu na fare ceplo mac
treba uhľe nošic zaš.

Ta tak naša cetka Borka
teraz chodzi jak paňička.
Odkedy je v Hnušti doma
ta i kydle zochabila.

Mam ja cetku mocno rada,
bo mi furtom radu dala.
I korunku podrucila,
i vajička nanošila.

Prajeme Vam cetka Borka
žice dluho, veľo zdravia.
K temu Božske požehnaňe
prošime ce vysliš Pane.

Slávka K., Prešov

Boží pokoj

„O nič nebuďte ustarostení. A vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“
(Flp 4, 6-7)



Pane, ďakujem ti za tento nový deň. Ty jediný vieš, čo mi prinesie. Prijímam ho z tvojich rúk, hodinu za hodinou. Naplň moju dušu svojím pokojom a mierom, daj mi zmysel pre skutočnosť a odvahu k malým krôčikom.

Pomôž mi, aby som si pri plnení svojich povinností vždy našla čas pre ľudí, ktorí potrebujú moju pomoc alebo útechu. Chcem brať tento deň ako kus poľa, ktoré musím zorať. Rada by som doňho zasiala čo najviac lásky. Budem ti vďačná, Pane, keď mi pošleš do cesty niekoho, kto mi dá dobré slovo alebo úsmev. Zľutuj sa nad všetkými, ktorí volajú a nikto ich nepočuje, nad všetkými, ktorých nikto nemiluje a nepochváli, ktorým nikto nepoďakuje.

Naplň ich svojou silou, svetlom a radosťou.

Amen.

Lucia Galdunová, Víťaz