ROZHOVOR

Aj tento rok sme sa stretli v spoločenstve, ktoré sa každoročne v lete schádza, aby cez povzbudenie ducha a tela poďakovalo za Pánové dobrodenia.

Toto spoločenstvo už tretí rok prišiel povzbudiť Marek Čech, mladý vekom, „veľký duchom lásky k športu“ – futbalu. Prišiel, samozrejme, aj so svojimi rodičmi a so svojou priateľkou, ktorí ako som vycítil sú pre neho veľkou duchovnou oporou.
Pre mňa osobne Marek je takym „prototypom“, ktorý svojím umŕtvovaním svetských lákadiel dokázal odolať „tlaku“ na dnešného mladého človeka. Poctivým prístupom k futbalu sa vypracoval na futbalistu svetového mena a repezentanta našej Slovenskej republiky.

Aj keď tento rozhovor, ako je teraz moderné, nie je v „reálnom čase“, naschvál ho uverejňujeme v čase očakavánia príchodu nášho Spasiteľa. V tomto pokojnom a tichom období môžu aj naše deti a mladí ľudia pouvažovať o svojom smerovaní. Dnešný polarizovaný svet im ponúka sladký život bez námahy – stačí sa mu iba poddať alebo rozhodnú sa tvrdo pracovať na upevňovaní ducha – ducha svojho tela.



Čo sa za rok udeje v kariére hráča takého svetového mena, ako si ty?

Za rok sa toho dosť zmení. Tento rok bol jeden z tých dobrých rokov, pretože sme boli opäť prví v portugalskej lige a získali sme titul. Nevyužili sme niektoré príležitosti, ktoré sa nám núkali, či už finále portugalského pohára, kde sme prehrali alebo Ligu majstrov, kde sme hrali doma so Šalke a vypadli sme na jedenástke. Bol to z jednej strany úspešný a z druhej strany neúspešný rok. Čo sa týka profesionálneho života, končí mi pomaly zmluva a naskytá sa možnosť odísť preč alebo predĺžiť zmluvu. Povedal by som, že dosť sa toho udialo aj v reprezentácii, kde sme opäť nepostúpili na majstrovstvá Európy a nekvalifikovali sme sa. Znova prišiel neúspech, takže čo sa týka klubovej záležitosti, bolo to v poriadku, ale reprezentácia by mohla byť lepšia.

Majú hráči aj prázdniny?

Určite majú a je to tento čas, ktorý je teraz po skončení sezóny, kedy sme vlastne nešli na Euro a zostali sme doma, čím myslím nás Slovákov. Máme teraz päť týždňov dovolenky. Prvý týždeň dovolenky som bol s priateľkou vo Francúzsku na dovolenke, potom sme sa vrátili domov k rodičom na Slovensko, kde sme chvíľu pobudli a išli sme na druhú časť dovolenky do Srbska za spoluhráčom Milanom Stefanovom, ktorý hrá so mnou v Porte a pozval nás k nim. Teraz je tretia časť dovolenky – prišiel som na tento zápas a pokračujem už doma na východe.

Takže sa tešíš na ten dnešný zápas?

Každý rok sa teším na tento zápas, pretože je tu veľmi dobrá atmosféra, sú tu veľmi dobrí a milí ľudia a, samozrejme, pán Blizman všetko dobre organizuje a každý jeden ročník je stále lepší a lepší.
Kedy začínate po týchto prázdninách s prípravou?
29.-eho odchádzam do Portugalska a 2.-ho o deviatej ráno by sme mali začať s prvým tréningom. Potom sa vlastne dozviem ďalší program Porta, či odídeme niekde do zahraničia. Je tam tuším naplánované Holandsko alebo Nemecko, kde by sme mali ísť na sústredenie.

Aj tohto roku si tu s priateľkou a tak by som sa spýtal, či ešte neplánujete upraviť tento váš vzťah?

Samozrejme, mienime ho upraviť a chcem, aby naša budúcnosť bola spoločná a, samozrejme, pomýšľame na manželstvo. Momentálne sa cítim byť mladý a nechceme sa ešte viazať, takže to nechávame troška na dlhšie, aby ten posledný krok bol finálny a taký pravý.

Hovoril si o konci zmluvy. Je to vážna vec, keď sa končí zmluva?

Určite je to vážna vec. Podpisoval som štvorročnú zmluvu; momentálne mi skončil tretí rok, čiže chýba už len posledný rok. Všetci dobre vieme, že keď chýba posledný rok, začína sa špekulovať o hráčovi, či odíde preč alebo predĺži zmluvu. Samozrejme, mňa to momentálne pristihlo, takže sa rozhodujem, čo ďalej s mojou budúcnosťou.
Ako som v úvode spomínal, Marekovi rodičia sú jeho veľkou duchovnou oporou. Pred rokom sme oslovili Marekovu mamu, aby sa nám zdôverila, čo prežíva mama syna – futbalistu. Teraz sme oslovili Marekovho otca Stanislava Čecha, ktorý vyrastal u nás v našej farnosti. Dobre si ho pamätám ako veľmi talentovaného futbalistu, ktorý k futbalu vplývať na mladú generáciu.

Spomínaš si, ako si ty začínal s futbalom?

Veľmi dobre. Začínal som vo Víťaze na Bankovej. Od 1. ročníka ZŠ som chodil cez „Harb“ na Bankovú. U nás bola taká situácia, že všetko za nás robil otec a tak, keď som prišiel zo školy, hodil som tašku do kúta a do večera som behal za loptou.

Ako sa vyvíjala tvoja kariéra?

Začínal som hrať za žiakov vo Víťaze, teda hrával som za dorast. Keď som odišiel študovať do Východoslovenských železiarní, začal som hrávať za dorast Východoslovenských železiarní. Potom som prestúpil do Tatrana Prešov, kde ma Jožko Bialončík z Víťaza prvýkrát uviedol do veľkého futbalu k mužom Tatrana Prešov. Tam som sa dlho neohrial, lebo som išiel na vojnu do Červenej hviezdy Bratislava, kde som hrával dva roky. S týmto tímom sme odohrali aj jeden zápas v zimnej príprave vo Víťaze. Bol to pamätný zápas v roku 1976. Keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, odišiel som na pol roka do Sparty Praha, kde som sa však neuplatnil, keďže tam boli kvalitnejší hráči ako som bol ja. Vrátil som sa naspäť do Prešova a odtiaľ som prestúpil do Trebišova, kde som hral 10 rokov.

Máš recept, ako vychovať takého slávneho futbalistu ako je Marek?

Recept by sa hľadal asi veľmi ťažko, no musím ťa ešte poopraviť. Mám dvoch chlapcov a jeden je lepší ako druhý. Ten druhý Richard je generálnym riaditeľom Dukly Banská Bystrica, prakticky tam šéfuje a chodí tiež do televízie komentovať zápasy. Povedal by som, že je skoro na takej úrovni ako je Marek. Iné je však hrať futbal a iné je byť šéfom a riadiť futbalový klub ako je Dukla Banská Bystrica. Jedno aj druhé je o veľkej zodpovednosti, hlavne, keď treba riadiť 60 ľudí a celý chod futbalového klubu ako je Dukla Banská Bystrica. Marek to má o to ľahšie, že riadia jeho . Dostal sa prakticky do veľkoklubu, kde musí chcieť veľmi napredovať, aby sa tam udržal, lebo na jeho miesto čakajú už ďalší dvaja hráči, čiže musí veľmi trénovať, aby sa uplatnil v základnej zostave FC Porto.

Bol si na nich ako na deti prísny?

Samozrejme, že nestačilo to, ako odtrénovali za žiakov alebo za dorast. Stále po tréningu sme aspoň dvakrát aj trikrát do týždňa večer po šiestej behali série v trebišovskom parku a ja som im za odmenu každej série dával čokolády ako Mars, Twix, Bounty a pod., ktoré prišli v tej dobe na trh. Tým som ich vlastne motivoval, aby sa ešte premohli a vlastne to ich držalo, že si zarobili nejakú tú sladkosť po tréningu.

Vidíš aj v dnešných mladých také talenty alebo je to so športom v súčasnosti trocha ináč?

Talenty sú aj v dnešnej dobe, ale myslím si, že je veľa tých rušivých momentov, ktoré vplývajú na chlapcov ako sú počítače, televízia a pod. Dnešná mládež má väčšie spektrum príležitostí na iný druh zábavy, ako je futbal a preto je čím ďalej, tým menej talentov. A keď sa aj nejaký nájde, tak veľmi ťažko sa presadzujú; takisto aj celý slovenský futbal práve na týchto talentoch zlyhá.

Vedel by si povedať nejaký odkaz?

Je jasný dôkaz, že aj chlapci z takej neveľkej dediny ako je Víťaz sa dokážu presadiť v európskom, ba svetovom futbale a patriť k svetovým osobnostiam. Napr. Marek má teraz obrovské ponuky z iných veľkoklubov ako je Girondins de Bordeaux, New Castle, Manchester City, Mallorka, Espaňol Barcelona a nehovorím už o Neapole a ďalších kluboch, ktoré majú o neho teraz záujem, len aby si správne vybral. Takže ostáva iba pracovať, pracovať a pracovať!

Ďakujeme za rozhovor.

Marek Čech (*26. január 1983, Trebišov) je slovenský futbalista, v súčasnosti hráč anglického klubu West Bromwich Albion FC. Hráva na ľavom kraji obrany, niekedy aj na pozícii ľavého stredopoliara.
Najprv hral v klube FK Slavoj Trebišov, v sezóne 2000-01 vyhral s Interom Bratislava ligu aj pohár. V sezóne 2004-05 bol hráčom AC Sparta Praha, o rok neskôr prestúpil do tímu portugalského majstra FC Porto.
15. júla 2008 podpísal kontrakt s nováčikom FA Premier League West Bromwich Albion.

pripravili G. Magdová a M. Magda

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.