Šli sklonení a ťažko v dohasínajúcom svetle.
Cudzí muž išiel s nimi. Nepoznali ho.
Boli smutní, lebo Ježiš zomrel.
Ale jeden z nich povedal: „Je to zvláštne.
Zomrel sám pre seba. A zomrel bez zmyslu a zisku,
že ani mne sa nechce žiť, lebo som opustený.“
Smutný rozhovor nastal.
A jeden pozrel cez pole klasov a cítil,
že ho pália oči.
A povedal: „Je zvláštne, že existujú ľudia,
ktorí vedia zomrieť za ľudí!“
A cítil v sebe údiv (keď priadol ďalej):
„a že existujú veci, za ktoré možno zomrieť“.
Bol to mladý človek. Zvečerilo sa.
Nebo bolo tmavé. Vietor fúkal. Žito kvitlo.
Šli sklonení a ťažko v poslednom svetle.
Cudzí muž šiel s nimi. Nepoznali ho.
B. Brecht