Bratia a sestry, sme na začiatku Veľkého týždňa. Cirkev si v ňom pripomína tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Pán Ježiš pre nás v posledné dni svojho života.
Kvetná nedeľa s požehnaním jarných ratolestí a sprievodom nám pripomína slávnostný vstup Pánovho Pomazaného do Jeruzalema, keď mu zástupy volali „Hosanna“ a vítali ho ako kráľa. Ježiš prijíma tieto prejavy davu, hoci ide v ústrety smrti.
Najposvätnejším obdobím nielen Veľkého týždňa, ale celého liturgického roka je Veľkonočné trojdnie. Začína Zeleným štvrtkom a vrcholí Veľkonočnou vigíliou.
Zelený štvrtok nám približuje nielen Judášovu zradu, zajatie Učiteľa, ale predovšetkým príkaz lásky, ktorý Ježiš realizuje umývaním nôh apoštolom. Pri Poslednej večeri Ježiš ustanovuje Eucharistiu a Sviatosť kňazstva.
Veľký piatok je dňom zdanlivej prehry. Mesiáš v rúchu zločinca, bičovaný a tŕním korunovaný, odsúdený na smrť, nesie kríž úzkymi uličkami Jeruzalema, obklopený fanatickým davom, žízniacim po jeho krvi. Áno, to sa stalo Bohu. Nakoniec skončil v hrobe.
Biela sobota s liturgiou svetla, krstu a slávením Eucharistie i obradom vzkriesenia ukazuje, že prehra bola a je len zdanlivá. Ježišov hrob nie je koniec, ale začiatok. Svojou smrťou premohol smrť a prináša život v celej svojej kráse. Ľudstvo v ňom má obnovený prístup k Bohu. Každý má šancu.
Aj my často prežívame v živote udalosti Veľkého týždňa. Sú v ňom porážky i víťazstvá, sláva i potupa, radosť i bolesť. Ako dobre vedieť, že ideme s Ježišom a za Ježišom v ústrety jasu Veľkonočnej nedele.
Prajem Vám požehnaný nielen Veľký týždeň, ale aj celé veľkonočné obdobie a taktiež aj celý Váš život.
Mgr. Oliver Székely, duchovný otec