Ráno, keď začínam svoju modlitbu, snažím sa pozerať na kríž, na Ježišovu tvár. Pri tomto pohľade sa snažím vnímať utrpenie, ktorým prešiel náš Spasiteľ. Z filmu Umučenie sa mi v mysli premieta celá krížová cesta, no hlavne bičovanie! Trvá to však iba chvíľku, lebo moje myšlienky ihneď zaletia do reality. Príde mi na rozum množstvo problémov, ktoré som zažil alebo ma ešte len čakajú v práci, v rodine, v bežnom živote.
Dnes ráno som zistil, že môj čistý a sústredený pohľad na Pána Ježiša trval iba štyri sekundy. Prečo iba štyri sekundy vydržím pozerať na tú ubolenú tvár? Sú to výčitky svedomia alebo iba povrchnosť pri modlitbe, s ktorou bojujem v poslednej dobe? Je to povrchnosť alebo sa nedokážem sústrediť na podstatu môjho bytia – na môj vzťah k Pánu Ježišovi? Je pravda, že v mojej rannej modlitbe sa nachádzajú prosby za zomrelých v mojej rodine, za zdravie mojich blízkych. Môj pohľad na kríž však okamžite vystrieda realita, obava o prežitie, obava o rodinu, obava o prácu. Štyri sekundy! Aký je to časový úsek v dnešnom veľmi rýchlom a uponáhľanom svete? Je to nič! Teda môj vzťah s Ježišom trval „nič“!
Skúsili ste sa už aj vy zamyslieť nad tým, koľko vydržíte pozerať sa do Ježišovej tváre? Ak nie, vyskúšajte si to, lebo náš vzťah s Pánom Ježišom, to je naša Viera, Nádej a aj Láska!
EM