Kto je pre mňa kňaz?

V nedeľu Dobrého pastiera sa nám veriacim prihovoril náš duchovný otec príhovorom, ktorý, ako povedal, je „tvrdý“ vzhľadom na slová, ktoré sú v ňom použité. Skúsme sa znova zamyslieť nad jeho príhovorom, zvlášť v tomto období, keď útoky na Cirkev sú čoraz silnejšie. Nebojme sa postaviť za svoju Cirkev. Zastaňme si „svojich kňazov“, veď iba cez kňazov môžeme zachovať a odovzdať vieru. „Aby sa ľudia stali svätí, potrebujú svätého kňaza.“ (sv. J. Vianney)


„Kňaz je pre mňa úbohý človek, ktorý zakrýva svoju pedofilnú stránku.“

„Podľa mňa sú hlupákmi, veď ako inak sa dá nazvať skutočnosť, že sa vzdali sexuálnych radovánok?“

„Nemohli si nikoho nájsť, preto sa akože zamilovali do Krista!“

„Nie sú normálni, sú to úchyláci, mali by so sebou niečo robiť.“

„Robia nám iba divadielko. Všetko, čo robia, je stále to isté. Je to nuda!“

„Rodičia dlabú na náš duchovný život. Tak oni spolu so starými rodičmi sa nás snažia dostať na prijímanie, lebo máme za to hodinky, na birmovku, lebo stará mama by sa na nás hnevala, k sobášu v kostole, lebo to je krajšie…“

„Pýtate sa, kto je to kňaz? Staručký dedko v tej budove pri kostole.“

Dnes sa s takýmito názormi môžete stretnúť, lebo „morálna panika“ je charakterizovaná systematickým zveličovaním reálnych údajov v mediálnom obraze, alebo diskusii. Veľmi sa hovorí o pedofílii kňazov. Každý takýto skutok je odsúdeniahodný, ale nezabudnite, že takéto nemorálne konanie je evidentne problémom všetkých inštitúcií, ktoré pracujú s deťmi. Len sa nezverejňujú. Dokonca tieto skutky konajú vo väčšej miere osoby pochádzajúce z okruhu rodiny ako mimo okruhu rodiny.

Pri mnohých pohoršeniach, hriechoch v Cirkvi modlime sa spoločne: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi. A podľa svojej vôle jej udeľ jednotu a pokoj.“ Napriek „morálnej panike“ nahlodanej náklonnosti, dôvernosti ku kňazovi sa pýtam: „Kto je pre mňa kňaz?

Negatívnych vyjadrení v rôznych variáciách je mnoho. Ale jedna odpoveď ma však milo prekvapila.

„Môj kňaz? Nikdy som sa nad touto skutočnosťou nezamýšľala.“

„Nikdy som nepočul také jednoduché a zároveň krásne vyjadrenie, ktoré sa skrýva za slovom môj.“ Prekvapuje vás to? Mlčal som, nechajme túto osobu rozprávať…

„Viete, pre mňa je to môj kňaz. Priviedol ma k Bohu. Že naňho mnohí nadávajú? To sú tí, ktorým otvoril svedomie a miesto nápravy hľadajú argumenty. Áno, je to môj kňaz, môj milovaný kňaz. Keby jeho nebolo, verím, že by som sa na Boha vykašľala. Vďaka môjmu kňazovi som sa zmierila s hnevníkmi v rodine. A to vám poviem, nebolo to ľahké. Najťažšie je evanjelizovať vo vlastnej rodine. Vážim si svojho kňaza, je pre mňa tým, čím bol Kristus pre svojich apoštolov, učeníkov, ľudí tej doby.“

Ona nehovorí kňaz, ale je to môj kňaz. Kňaz, ktorý bol Kristom. Ktorý ju viedol k Bohu cez osobu Ježiša Krista v sile Ducha Svätého. Kňaz, ktorý upriamoval nie na seba, ale na Ježiša. Kňaz pokorný, tichý, nesťažujúci sa ani nehorekujúci na ťažkosti svojho života. Nevýhody, s ktorými sa stretával. Veď každý má problémy. Kristus mal problémy. Kňaz, ktorý, ktorý bol so mnou pár rokov a potom bol preložený inde, aby tam bol a účinkoval.

Jednoducho, bratia a sestry, máte svojho kňaza? Vy mladí máte svojho kňaza. Nejde o mňa, ale máte niekoho, kto vám otvára, a pomáha prebíjať cestu k Bohu. Kto vám ukazuje: Takto by som mal žiť? Toto je ono? Je niekto v mojom živote, na koho nezabudnem, lebo mi pomáhal ukazovať cestu k ľuďom a Bohu? Mám takého človeka? Je to nejaký kňaz? Máte niekoho, na koho myslíte a nezabúdate aj pod nánosom času? Starší nezabúdajú na vdp. Andreja Jergu, Jozefa Čárskeho, Petra Adamčáka a ďalších. Ja nezabúdam na vdp. Františka Tuleju. Sú to naši kňazi. A tie slová vo mne neustále rezonujú: „Môj milovaný kňaz…“


Mnohí veriaci si vážia svojho kňaza, lebo pracuje v jeho okolí. Niektorí píšu listy, petície na kňaza, v ktorých si možno chceme ospravedlniť svoje skutky, prehrešky… A výsledok? Mnoho kňazov zostáva v modlitbách pod krížom, skľúčení, so slzami v očiach či radostnou nádejou, že ich farníci v nich nájdu sprostredkovateľov medzi nimi a Bohom…, niekedy vyčerpaní zomierajú… Kto im vyhovie? Veď každý kňaz má svoje chyby, svoju povahu. Nevidíte, že kňaz ma veľkú odvahu nasledovať Krista, zanechať naozaj všetko, ísť medzi ľudí, nehľadať výhody – jednoducho byť „alter Kristus“ medzi ľuďmi. Kňaz – to sú ústa a srdce samého Krista.

Na lásku niet vysvetlenia. Človek cíti, že je milovaný a lásku opätuje. Tak to robí kňaz, ktorý pocítil dotyk Božej lásky, odpovedá na ňu svojou a kráča za Ježišom s nerozdeleným srdcom.

Život kňaza by sa mal identifikovať s Kristom a tak slovo, ktoré nebolo jeho vlastným, stáva sa pre neho hlboko osobným. Kňazstvo si naozaj nikto nemôže vybrať sám, nie je to spôsob, ako získať životnú istotu či spoločenské postavenie, nikto si ho nemôže dať, ani ho hľadať u seba. Kňazstvo je odpoveď na volanie Pána… stať sa ohlasovateľom nie svojej pravdy, ale pravdy, ktorá je vlastná Pánovi.

Je kňaz ešte potrebný?

Ľudia dneška pre množstvo rozporuplných filozofií zažívajú obrovský zmätok pri základných otázkach typu, čo je svet, odkiaľ pochádza, kam smerujeme, ale aj pri osobných rozhodnutiach o tom, čo robiť, aby som dosiahol dobro, ako mám žiť, ktoré hodnoty sú trváce… Práve pre toto je potrebný kňaz, aby ukazoval Cestu a ohlasoval Pravdu.

Kňaz rozpráva: „Vieš, nedávno sme sa po niekoľkých rokoch stretli s našim svätiacim biskupom. Hádaj, čo nám povedal, aby nás povzbudil? Predstav si koleso z bicykla. Je tam plášť, duša, špice, oska. Tou oskou je Kristus. Plášťom sú veriaci. Špicom sú kňazi. Ak nie je špic správne vycentrovaný s oskou a rámom, na ktorom je plášť s dušou, často sa stane, že bicykel má osmičku, šestnástku a pod. Rozumieš? Aj kňaz, pokiaľ nie je vycentrovaný na Krista, pomýli ľudí. Ak ľudia zabudnú, že duša a plášť, ako aj ľudia majú za svoj stred Krista a majú obiehať okolo Krista, aj im sa stane, že v živote dostanú osmičku, šestnástku.

Ďakujem všetkým kňazom, ktorých som v živote stretol a ešte stretnem. Každý je iný a to je dobre, lebo Boh je ozaj iný, iný ako si ho my prestavujeme. Ďakujem všetkým, ktorí si cenia prácu kňazov a Cirkvi. Ďakujem tým, ktorí sa pozerajú nie na ich vzdelanie, ale na to, že sú. Ďakujem, všetkým, ktorí sa za kňazov modlia.

Nech je kňaz pre nás vycentrovaným špicom na bicykli a nech každý z nás môže zaspávať so slovami: „Dnes som stretol svojho milovaného kňaza, dnes som stretol Krista.“
Amen.

-re-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.