Farár z Arsu, diabol a stav Cirkvi


Skutočnosť, že pápež Benedikt XVI. menoval farára z Arsu za patróna Roka kňazov, bol prorocký čin. Pravdaže v netušene otrasnom a občas desivom zmysle. Pretože masívnosť a obludnosť, s akou diabol útočil na farára z Arsu, postihuje teraz celú Cirkev.

Je to najväčší útok, aký si ľudia vôbec pamätajú a keď to hovorí dokonca aj kardinál Joachim Meisner, ktorý bojoval proti komunistom, tak to už niečo znamená. Pretože vždy, keď boli žiadaní mučeníci, stála tu Cirkev od počiatku ako žiarivá víťazka.

Ale teraz ide o niečo iné. Spojená moc moderných masmédií sa už mesiace pokúša rozdriapať Cirkev v jej sľubných orgánoch, ktoré boli v jej tele také nádejné: boli to kresťanské školy v napolo ateistickom štáte, sú to rehole a predovšetkým mladé, nedávno založené rehole, je to práca s mládežou – ako veľmi som vždy obdivoval duchovných pastierov mládeže – a v neposlednom rade je to diadém celibátu a prirodzene, kto by sa divil, je to nemecký pápež.

Je to skutočne rodinné striebro Cirkvi, z ktorého sa tu robia nočníky. Pretože všetko sa to týka nielen toho, čo sa stalo najmä v 70. a 80. rokoch, čo je dosť zlé, ale týka sa to predovšetkým spôsobu objasňovania a prezentovania vecí.

A keď teraz hovorím o diablovi, nejde mi o oslobodenie človeka od viny, pretože sexuálne delikty, o ktorých sa hovorí, sú závislosti. U každej závislosti je prinajmenšom prvý krok dobrovoľný, ale potom závislý upadá do otroctva, z ktorého niet úniku. Už sv. Pavol nazýva hriech závislosťou a práve na tomto mieste hovoria prvé tri evanjeliá o útokoch diabla a démonov.

Ľudia sa zapredali diablovi. A on využíva páchateľov a médiá na jediný cieľ – na vygumovanie Cirkvi. Medzi trestancami je páchateľ zneužívania tou najväčšou spodinou, vo väzenskej hierarchii je celkom na dne. A presne tam sa teraz nachádza vo verejnej mienke Katolícka cirkev. A nie celkom bez vlastnej viny – to, že mimo Cirkvi je desaťkrát viac prípadov zneužívania, teraz už nikoho nezaujíma.

Istý priateľ mi nedávno povedal: „Čo vôbec nedokážem pochopiť, je prípad Kristových legionárov. Mladá, mocne rozkvitajúca rehoľa s vlastnými univerzitami, s veľkou obľubou u ľudí a s bohatým ovocím študentov a povolaní. Normálne sú členovia takýchto reholí kandidátmi na svätorečenie. No tu bol jeden člen, ktorý nevynechal ani jednu sexuálnu zvrhlosť. Ako sa to dá zlúčiť?“

A ja som odpovedal: „Pozrite sa, takmer všetci páchatelia zneužívania boli mimoriadne obľúbení nielen u žiakov, ale boli to vynikajúci pedagógovia a tí farári, ktorí teraz musia odstúpiť, boli veľmi obľúbení duchovní pastieri. Čo sa tu stalo?“
Ako sme už povedali, nijaký páchateľ nie je nevinný. Ale to, čo sa tu deje, je predsa len oveľa viac, patrí to do histórie diabla, ktorú predsa Ježiš presne pozná. Diabol však očividne zmenil svoju stratégiu. V minulosti boli svätci a hriešnici. Teraz sa však oboje odohráva v jednom a tom istom človeku.

Ten, kto by mal predpoklady byť svätcom, kto by mohol byť nádejou pastorácie, ten sám pácha odporné zločiny. A tak sa otriasa aj celok. V minulosti sme dokázali povedať, či je niekto svätec alebo zločinec. Teraz však zakladateľ rehole sa správa ako „perverzná sviňa“. A to Cirkev nedokáže vydržať.

Protikladmi v samotných týchto ľuďoch diabol rozvratne pôsobí na celého človeka. Nikto nedokáže pochopiť spojenie svätosti a pastoračného úspechu na jednej strane a to hrôzostrašné na strane druhej. Človek už nevie, na čom je. A myslím si, že práve toto je ten úmysel – diabol znamená „ten, čo rozvracia“.

Je možné, že bolo skutočne požehnané a dobré to dielo, čo nejaký páchateľ vybudoval, a že možno za to Bohu ďakovať – no popri tom robil aj niečo iné. Už z toho nevieme, kde nám hlava stojí. Diferencované prostredia zmizli – tie kresťanské, ako aj tie nekresťanské. Ľudia žijú izolovane a izolovane sa stávajú bojiskami, na ktorých dosť často víťazí diabol. A to je presne jeho nová stratégia.

To je nové: anjeli a diabli nami nemykajú zvonka a nie sú ani inšpiráciou či pokušením v srdci, ale ide o dokonané skutky. Diabol zničí tvár ľudí, tých, čo sú povolaní ku svätosti. Kopti hovoria: Smrť zničí tvár. Tu a teraz platí: Diabol ničí tvár Cirkvi.

Či sa nehovorí o božskej tvári – tajnej červenej niti, ktorá sa vinie príhovormi tohto pápeža? Prísľub Ježiša pre jeho Cirkev znie: „Brány pekelné ju nepremôžu“. To Ježiš nepovedal iba tak mimochodom ako zbožný prídavok. Skutočne prežívame, ako sa o to pokúšajú.

A koho nebolí, keď musí konštatovať: v tejto škole, v tej reholi Boh „prehral bitku“. Ale úprimne povedané a aj s rizikom vyvolania zmätenia: tak úplne bežné to nie je ani mne samému – relatívne požehnané hneď vedľa relatívne ohavného. Iba Boh to dokáže vydržať. Cirkev ľahko utrpí škody.

Preto už Nový zákon pozná radu zdržanlivosti voči verejnosti, keď ide o vlastné hriechy – myslím predovšetkým na 1. List Korinťanom a Lk 22,31: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“

To, že niektorí prepadnú cez oká sita, je prirodzené. Zaujímavé je, že v týchto slovách potom hrá Peter rozhodujúcu úlohu. Tá vec sa ho bytostne týka. V Novom zákone je to všetko ako samozrejmé. A my môžeme priam hmatateľne cítiť, ako sa to napríklad teraz plní.

Je zjavné, že tento útok diabla sa týka iba Katolíckej cirkvi, nijakého iného vyznania (tí majú tlač na svojej strane). Diabol očividne vie, ako veľmi sa to práve tu oplatí. Svätosť a celibát sú mu tŕňom v oku.

Musím sa priznať, že som ešte nikdy tak zapálene a vrúcne neveril v Katolícku cirkev, ako teraz v týchto týždňoch najväčších búrok. Pretože osy sa vrhajú na najlákavejšie slivkové koláče, nie na fádne severonemecké osúchy.

– zg; prevzaté –

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.