Keď Ťa dvíham ráno v hostii,
to celý vesmír dvíham, Slovo,
čo si ho stvoril na počiatku.
A to je zázrak, že to vládzem denne.
V stvorenstve Tvojom nieto zmätku
a krása Tvoja zrkadlí sa machovo
v ihličí mäkkom, v poľnom kvietku.
Bez viery všetko ťažké ako olovo,
no s prítomnosťou Tvojou ako páper.
Len vystri ruky, zo svitania splavu
si chvály rannej plné srdce naber.
A takto deň svoj v šere začínam,
v kalichu trochu vína, kvapka vody,
červienka spieva lásku svrčinám:
tie moje denne nevýslovné hody,
tie moje cesty zo tmy do slobody.
Mikuláš Šprinc