Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Dnes už aj malé deti a najmä dospievajúca mládež vďaka nadmerným a voľno prístupným info – nielen z internetu – sa baví na tému „teplošov“ a „lesbičiek“. Obrovský rozmach homosexuality ako verejne akceptovaného alternatívneho životného štýlu je ďalším z vedľajších produktov kultúry, ktorá oddelila sex od jeho vnútorného spojenia s prokreáciou. A je to naozaj stav vážneho zamyslenia sa a hľadania východísk aj pre naše deti. Nestačí konštatovať: „My sme žili v inej dobe a morálke“. Niet sa prečo tomu diviť, že otázky o pohlavnej príťažlivosti rovnakých pohlaví, právach homosexuálov a lesbičiek, manželstvách rovnakých pohlaví a adopcii majú taký silne explozívny, emocionálny náboj.
Jedno dôležité si musíme v svojej sexualite uvedomiť: Ak som muž, Boh ma takého stvoril. Ak som žena, Boh ma takú stvoril. Moja sexualita, čiže moja pohlavnosť má svoj vnútorný význam!!! Treba múdro rozlišovať medzi homosexuálnou náklonnosťou a homosexuálnym správaním sa. Iba veľmi málo z ľudí, ktorí sa identifikujú ako homosexuáli, bude tvrdiť, že si to vybrali!! I keď možno pripustiť – keďže náklonnosť k rovnakému pohlaviu nie je niečo, čo si slobodne volíme, nie je sama o sebe hriechom. Avšak, neznamená to, že je dobré, ak sa podľa nej správame. Podobne alkoholici majú chorobnú túžbu po alkohole a ľudia, čo sa prejedajú, majú chorobnú túžbu po jedle. Samotné tieto túžby nie sú hriechom, ale neznamená to, že je dobré, ak sa im podriadime a budeme sa podľa nich správať.
Aj keď sa niekto označí za gaya či lesbičku ešte neznamená, že je automaticky homosexuál, čo znamená, že niekto nie je ontogeneticky (vo svojej najvlastnejšej podstate) orientovaný na rovnaké pohlavie. Keďže však žijeme v zlom a padnutom svete, náklonnosť k rovnakému pohlaviu je realita, s ktorou sa borí množstvo ľudí. Táto náklonnosť k rovnakému pohlaviu však nikdy nemôže definovať, kým je človek v jadre svojej identity. Je pravda, že identita osoby sa nedá oddeliť od jej sexuality. Sexuálna identita však hovorí o tom, že som stvorený buď ako muž, alebo ako žena.
Zmysel našej sexuálnej identity je neoddeliteľný od volania k životodárnej jednote na Boží obraz. Prvotný hriech toto volanie v každom z nás do väčšej či menšej miery zahmlil. Nezmenil však fakt a poznanie, že nás Boh tak stvoril.
Pre zopakovanie pravdy telo je zjavením osoby. Pretože telo má snubný význam, môžeme usudzovať, že každá ľudská bytosť je ontologicky orientovaná na opačné pohlavie! Pre veľmi jednoduché pochopenie to môžeme vidieť na spôsobe, akým Boh stvoril naše telá. A tu je treba jasne pripomenúť ak niekto pociťuje silnú náklonnosť k rovnakému pohlaviu, treba to správnejšie opisovať ako dezorientáciu, pretože sa odchyľuje od prirodzeného, Bohom ustanoveného doplňovania sa pohlaví.
A je vhodné zopakovať, že ak ľudia vo všeobecnosti zisťujú, že ich priťahuje rovnaké pohlavie a nerozhodujú sa takými byť, nie je táto dezorientácia morálne zlou. Ale aj tak si však treba uvedomiť, že náklonnosť k rovnakému pohlaviu je sama o sebe, tak ako to opisuje Cirkev „objektívnym neporiadkom“ v tom, že sa odkláňa od pôvodného poriadku, ktorý ustanovil Boh. Je na mieste pripomenúť, že takáto príťažlivosť nemôže byť neutrálna a ešte menej dobrá, pretože je nastavená na vnútorné morálne zlo – homosexuálne správanie.
Padnuté ľudské bytosti sú priťahované k mnohým veciam, ktoré sú morálne zlé. Homosexuálne správanie je len jednou z položiek na ich dlhom zozname. Ako už bolo povedané, táto príťažlivosť sa označuje ako žiadostivosť! Pochádza z hriechu a dáva príležitosť na hriech, samotná však nie je hriechom. Je to iba danosť stavu padnutého ľudstva. Presne preto, že žiadostivosť pochádza z hriechu a na hriech dáva príležitosť, nie je „v poriadku“. Sme volaní, aby sme ju prekonali bez ohľadu na to, či sa prejavuje ako náklonnosť k rovnakému pohlaviu, alebo ako neprirodzená príťažlivosť k jedlu, či pitiu.
Tak, ako ktokoľvek iný, aj tí, čo prežívajú homosexuálne sklony, sú volaní žiť v čistote. To znamená, že sú volaní prežiť vykúpenie svojej sexuality cez neustále sa prehlbujúce prijatie Kristovho diela vo svojom živote. Isto, náklonnosť k rovnakému pohlaviu môže byť zvlášť ťažkým krížom. Ale Božia oslobodzujúca milosť je trvalo prítomná, aby nám pomohla žiť podľa pôvodného Božieho plánu lásky. Toto je dôvod, prečo je učenie Cirkvi o sexe vrátane jej učenia o homosexualite tiež radostnou zvesťou.
Mať rád nie je nikdy zlo
„Boh je láska“ (Jn 4,16). Ak máme druhých skutočne milovať bez ohľadu na pohlavie, potom musí byť naša láska v súlade s Bohom. Musí byť na „Jeho obraz“. V opačnom prípade to jednoducho nie je láska. Sexuálna láska zobrazuje Boha zvláštnym spôsobom – a to iba cez vyjadrenie – „áno“ manželských sľubov: slobodného záväzku nerozlučiteľnosti, vernosti a otvorenosti pre deti. A preto pre dvoch ľudí toho istého pohlavia je jednoducho nemožné navzájom si vyjadriť tento záväzok. Inak totiž povedané – dvaja ľudia toho istého pohlavia jednoducho nemôžu mať pohlavný styk. Čokoľvek tvorí homosexuálne správanie – nie je to a ani nemôže byť pohlavné spojenie. Pohlavné spojenie je určené oplodňujúcim spojením sa genitálií (pohlavných orgánov). Sme tiež konfrontovaní s problémom svojho tela. Akýkoľvek pokus o oddelenie našej duše od fundamentálnej orientácie nášho tela (áno, našich genitálií). Naše telo nám ukazuje, kto sme a definuje naše volanie k sexuálnej láske. Nie je nič zlé na tom, ak sa majú radi dve osoby rovnakého pohlavia.
Láska si vždy volí dobro milovanej osoby a preto nikdy nerobí zlo a ani nenahovára na zlo druhých. Ľudia rovnakého pohlavia, ktorí sa skutočne majú radi, sa nebudú nikdy snažiť o erotické zblíženie sa, predovšetkým preto, že sa majú radi.
Myslím, že k tomu všetkému, čo bolo vyššie povedané, nie je čo dodať. Je už len na každom z nás ako to dokážeme pochopiť a správne sa zorientovať.
MUDr. Vaščák Blažej