A je to opäť tu.
Vo štvrtok sme zas a znova po dvojmesačnej pauze zasadli do našich starých známych školských lavíc.
Začína sa ďalších desať mesiacov učenia, u niektorých aj cestovania so známou frázou: „polovičný z karty“, keď sa chcú dostať do svojej školy a, samozrejme, čakania na ďalšie voľno, ktorým budú pre nás najbližšie jesenné prázdniny.
Neviem ako Vám, ale mne bude veľmi chýbať ranné vstávanie o deviatej (niekedy aj neskôr), slnečné dni a poobedia bez vysedávania za písacím stolom nad knihami.
Ale čo už. Človek sa má stále čo učiť a keď toho v budúcnosti chceme dosiahnuť čo najviac, vedomosti sa nám určite zídu.
Tak sme si oddýchli a teraz nám ostáva len „naštartovať“ a vydať sa na ďalšiu desaťmesačnú jazdu školským rokom.
Želám Vám, aby ste mali počas tejto „jazdy na ceste zvanej Školský rok“ čo najmenej výmoľov a aby Vám nikdy nedošiel benzín, teda energia a chuť potrebná na zvládnutie školských povinností 🙂
Parádnica
Do školy sa Klára chystá,
musela si trochu privstať.
Tešila sa na ráno,
odhodila pyžamo.
Obzerá sa pred zrkadlom,
či jej nové tričko sadlo,
či sa k nemu sukňa hodí…
Snáď nevyšla ešte z módy!
O chvíľu je parádnica
oblečená v nohaviciach.
K zrkadlu sa znova vráti:
-Neboli by lepšie šaty?
Či boli, či neboli,
musí bežať do školy.
Usadí sa do lavice,
zaleje jej červeň líce.
Parádnica Klárika
zabudla si šlabikár!
Do nového školského roka vykročme v dobrej nálade 🙂
V škole sa pýta učiteľka žiakov, koľko druhov rakov poznajú. Móricko odpovedá:
– Morský rak, riečny rak a Rumburak.
Učiteľ sa pýta žiakov:
– Koľko zmyslov má človek?
– Šesť! – vykríkne Janko.
– Ktorý je ten šiesty? – pýta sa učiteľ.
– Zmysel pre humor.
V škole prváci dostávajú za dobré výkony včeličku a za trochu horšie prasiatko. Prvák Jakub sa nevyznamenal v čítaní a doniesol domov v žiackej knižke prasiatko. Stará mama zalomila rukami, no Jakub sa bránil:
– Stará mama, je to síce prasiatko, ale sa pozri, ono sa usmieva.
stránku pripravila: Lenka Novotná