Trpezlivosť (nielen) ruže prináša

Toto slovenské ľudové porekadlo mi prišlo na um, keď som sa v nedeľu 27. júna 2010 zúčastnila v Bratislave na vysviacke katolíckeho kňaza Mariána Kolníka, otca troch detí.



Áno, dobre čítate, milí čitatelia, otca troch detí. Hneď na úvod môžem povedať, že som bola šťastná z prítomnosti na tejto výnimočnej vysviacke. Je to štvrtý prípad, kedy Sv. Otec Benedikt XVI. udelil ženatému mužovi takúto milosť. Ku kňazstvu ho viedol otec biskup František Rábek, miestny farár Štefan Herényi a dúbravský farár prof. Stanislav Vojtko. Oni mu vlievali nádej a osobne ho povzbudzovali na jeho ceste ku kňazskému povolaniu.

Slávnostná svätá omša a vysviacka sa konala v kostole Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch v Bratislave. Svätenie vykonal bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský za prítomnosti opáta premonštrátov otca Ignáca a viacerých kňazov. Marián Kolník bol určite najstarším a najdlhšie stálym diakonom na Slovensku. Arcibiskup Stanislav Zvolenský v príhovore okrem iného povedal: „Je to Božia milosť, že môžem ako mladší udeliť hodnosť Kristovho kňaza staršiemu, aby sa tak z Božej milosti stal duchovným otcom veriacich tejto farnosti.“

Nádherné vyznanie, často so slzami v očiach urobil za seba a svoju manželku Magdalénu, sestru Miriam, brata Mareka a svoje tri deti syn novokňaza Ing. Marián Kolník, ďakujúc otcovi za príkladný manželský život a rodičovskú výchovu. Aj on pred pár dňami ukončil s vyznamenaním štúdium v Inštitúte rodiny Jána Pavla II. v Dúbravke a tak Kolníkovci prežívali dvojnásobnú radosť. Novokňaz nebol ušetrený ani ťažkej skúšky, smrti syna Jožka. Ako aj Marián vyjadril, práve táto situácia bola pre otca veľkým tajomstvom, ktoré ho primälo k ešte väčšej pokore a hlbokej viere, že všetko treba prijať ako Božiu vôľu. Aj smrť vlastného dieťaťa.


V deň otcovej vysviacky Marián tiež vyznal svojej matke vďaku za to, že praktickou vierou učila svojho muža a svoje deti ako v praxi vyzerá Božia prozreteľnosť, čo znamená žiť v prítomnosti konajúceho Boha. Svojou žičlivosťou vo chvíľach odchodu z tohto sveta, po 46 rokoch nádherného a ťažko skúšaného manželstva, povzbudzovala svojho manžela na ceste ku kňažstvu. Ona sa celým svojím životom pričinila o tento deň vysviacky.

Syn Marián spomínal ako otec svoje deti učil modliť sa, ako večer čítal z veľkej rodinnej biblie, ako jeho pokojný hlas ich odprevádzal do detských snov cez rozprávky, neskôr aj velikánov literatúry. Na deti mal vždy čas, hrával s nimi futbal, objavoval krásy prírody a spolu s matkou ruka v ruke boli pre svoje deti príkladom lásky a zbožnosti. A pokračujúc v spomienke na krásny rodinný život hovoril aj o svojom bratovi Marekovi, ktorý aj keď nie celkom zdravý, práve on pripravoval najviac otcovo srdce na opravdivé kňazstvo. Vďaka Marekovi bude teraz už kňazské srdce otcovo darom pre všetkých mužov a ženy, pre všetkých rodičov v širokom okolí, ktorí sa prídu zmieriť s Bohom a budú v spovedi hľadať útechu. Najmä vo chvíľach, keď pocítia, že ich deti sú iné ako chceli, po akých túžili a bude to v nich vyvolávať zmätok a či nepochopenie, smútok a či Boží trest. Keď začal charakterizovať otca a ďakovať Bohu, vybral si 106. žalm: „Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky. Kto vyrozpráva večné skutky Pánove, kto všetku Jeho chválu rozhlási? Blažení sú tí, čo zachovávajú právo a konajú spravodlivo v každý čas.“ A tieto vlastnosti muža, zachovávajúceho právo a konajúceho spravodlivo, hodnotí u otca, spolu s jeho charakterom, ako výnimočné. Tak žil a pracoval, bol osobným príkladom a tak učil aj iných žiť.

Na záver Marián povedal otcovi: „Drahý otec, v prvom rade zostaň dobrým a krásnym človekom, ako to bolo doposiaľ. Buď dobrým otcom pre všetky Božie deti v duchu Kristovho kňazstva. Ukazuj nám, ľuďom, ako nás Boh miluje a zmieruje nás s ním. Nech tvoje múdre a šľachetné srdce je svedkom Božieho milosrdenstva tu na zemi, nech povzbudzuje svojím kňazstvom veriacich v tom jedinom, podľa čoho pozná svet, že patríme Bohu „Pozrite, ako sa milujú“.

Po vysviacke poďakovala otcovi Kolníkovi členka farskej rady za jeho 5-ročnú plodnú prácu diakona na Dlhých Dieloch a dobrú spoluprácu s farníkmi.

Novokňaz Marián Kolník sa narodil 11. decembra 1928 v Hrachovišti. Má teda už 81 rokov. Túžbu stať sa kňazom mal od mladosti. Nastúpil na bohosloveckú fakultu, ale ako je známe, v 50. rokoch komunisti robili všetko pre to, aby Cirkev zlikvidovali. Rozpustili semináre, kňazov vzali do táborov, mladých na predĺženú vojenskú službu, mnohých väznili i zavraždili. Všetko bez hanby, v mene komunizmu.

Marián Kolník bol jedným z tých, čo nebol ušetrený od väzenia a prenasledovania. Aj neskôr, keď sa oženil, mohol vykonávať iba podradné práce v stavebníctve. Sledovali ho na každom kroku. Jeho odborne jazykové vedomosti prekladateľa využívali však aj tí, čo ho najviac prenasledovali, keď im išlo o vlastnú kariéru. Nereptal a odpúšťal a aj iných viedol k tomu, aby odpúšťali. Vo všetkom videl iba Božiu vôľu. Bol trpezlivý, láskavý, ale predovšetkým milujúci Boha, svoju manželku a deti. Manželka Mária mu bola najväčšou oporou. Vedela, že jeho túžba stať sa kňazom v ňom žije od mladosti a práve preto mu bola oddanou manželkou i priateľkou.

V rokoch 1995 – 2005 pôsobil Marián Kolník ako trvalý diakon v Trenčíne a vo vinici Pánovej nezaháľal. Vyhľadával manželov, ktorí nemali uzavretú sviatosť manželstva, zvlášť z radov učiteľov a vojakov z povolania, ktorí z obavy represie totalitného režimu uzatvárali iba civilné manželstvá. Často sa mu zdôverovali a on im vybavoval žiadosti, viedol na ceste k Bohu a mnohých na staré kolená privádzal k uzavretiu sviatostného manželstva. Bola to preňho i pre manželské páry obojstranná radosť.
Aj ja môžem na záver dodať, že každého, kto sa zúčastnil tejto nádhernej udalosti, pohlo k zamysleniu sa nad sebou samým, ako sa oplatí žiť s Bohom a prijať život so všetkým, čo mu prináša, bez reptania proti nemu. Otec Marián Kolník je toho žiarivým príkladom. Vo svojej úžasnej skromnosti povedal: „Dosť bolo chvály“. Ďakoval Bohu a všetkým, čo sa zaslúžili o tento deň, čo učinil Pán. Také je i motto na obrázkoch na pamiatku tejto výnimočnej vysviacky.

Som šťastná, že práve na Slovensku sa rozšírili rady kňazov o tohto vzácneho novokňaza, ku ktorému sa ozaj oplatí ísť k sviatosti zmierenia. Otec Kolník je živým svedectvom nezlomnej viery i vytrvalosti.

Anna a Jozef Biroš, Bratislava

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.