Duchovnosť a psychológia (Časť XV.)

Minule sme si povedali, že vo vzájomných vzťahoch vzniká štrukturálny konflikt mimo zamestnania z dvoch príčin:
1. nesprávne ohodnotenie možností človeka
2. orientácia na stereotypy
Prvú z nich sme už rozobrali v minulom príspevku. Teraz sa pozrime na druhú príčinu – orientácia na stereotypy.


Veľmi často pri návštevách rodinného psychológa počuť tieto slová: „Všetko sa zmenilo, keď sme začali spolu žiť.“ Jedna mladá žena, ktorej rodine hrozí momentálne rozpad, spomína: „Keď sme sa zoznámili, hneď sme sa jeden do druhého zaľúbili. Veľa času sme strávili spolu – v podstate všetok voľný čas, ktorý sme mali po práci. Chodili sme do divadla, do kina, na rôzne stretnutia, do klubov na večierky s hercami a režisérmi, rozprávali sme sa o filmoch a divadelných hrách. Zdalo sa mi, že ho zaujíma aj moje budúce zamestnanie (chcela by som byť režisérka). Ale po svadbe sa všetko zmenilo. V ten istý deň si manžel povedal: „Teraz si moja žena a odteraz bude všetko inak.“ A skutočne, všetko sa rýchlo zmenilo. Spoločné vychádzky a podujatia boli veľmi zriedkavé. Ak som išla do divadla sama či s priateľkou, tak sa nadurdil. A ak som chcela ísť do klubu na večierok, ktorý robil niektorý z režisérov alebo hercov, môj muž vyvádzal ako „tajfún“, pretože žiarlil.

V procese práce s touto rodinou sa zistilo, že u muža bola jasná predstava akou by mal byť jeho žena, čím by sa mala zaoberať, čo by mala robiť, aké by mali byť jej záujmy ako vydatej ženy. Divadlo, kino, spoločenské večierky, kluby nepatrili do zoznamu, čím by sa mala zaoberať jeho manželka. On úprimné veril v to, že toto všetko zostane iba „v romantických spomienkach“, len čo sa zoberú. On vytváral rodinu nie s reálnym človekom, u ktorého bola jasná predstava o svojej budúcej profesii a sféry samorealizácie. Oženil sa však so svojím osobným stereotypom, so svojou predstavou, aká by mala byť jeho žena.“

Každá manželka veľmi ochotne odpovie na otázku: „Aká má byť hlava rodiny?“ Každá veľmi ľahko popíše obraz manžela, aký by mal byť. Avšak tento obraz (stereotyp) sa sformoval pod vplyvom mnohých faktorov ako: životný štýl v rodičovskom dome, prečítané knihy, sledované televízne seriály, občianske a osobné hodnoty.

Nuž a príčinou štrukturálneho konfliktu je rozdiel medzi stereotypom a reálnym človekom, s ktorým si iný človek buduje svoj vzťah. Čím je tento rozdiel väčší, tým hlbší a rýchlejšie vzniká štrukturálny konflikt. Teda rozdiel medzi našimi stereotypmi, predstavami a reálnymi ľuďmi, s ktorými sa stretávame a komunikujeme, privádza k štrukturálnym konfliktom v rodičovsko-detských vzťahoch i v priateľstve.

V dnešnom svete sa mnohí ľudia zoznamujú a komunikujú pomocou internetu. Nik nepochybuje, že informačné technológie priniesli veľa pozitívneho aj v tejto oblasti. Ťažko si vieme dnešný svet predstaviť bez technických prostriedkov, vďaka ktorým zemepisná vzdialenosť jedného človeka od druhého už nič neznamená. Avšak je dôležité uvedomiť si, že komunikácia vo virtuálnom svete nemôže nikdy nahradiť reálnu komunikáciu, skutočné vzťahy. Technické prostriedky totiž nedokážu a ani nemôžu prekonať emocionálnu vzdialenosť, nemôžu vybudovať úprimné priateľské vzťahy a pevné väzby.

S jedným naším známym (nech sa volá Andrej) zažívame každoročne neustále sa opakujúci kolotoč. O čo ide? Veľmi rád namiesto reálnej komunikácie komunikuje cez internet. Pomocou neho sa zoznamuje s ľuďmi. Zdieľa s nimi svoje záujmy, píše si s nimi a dlho do noci chatuje. Po istom čase sa však „virtuálne“ priateľstvo ukazuje ako nedostatočné, vzniká túžba stretnúť sa v reále. A tak si spolu s „internetovým“ priateľom začnú plánovať reálne stretnutie. Andrej začne sporiť na cestu, vyberie si dovolenku, kúpi lístok, vybaví si vízum. Predstavuje si, ako sa s priateľom konečne uvidia „tvárou v tvár“, aké to bude super, ako sa pozhovárajú, kam pôjdú, atď. A vždy hlboko v sebe živí nádej, že tentoraz už konečne našiel ozajstného priateľa.

Avšak z reálneho stretnutia sa Andrej vždy vracia rozčarovaný. Raz sa dokonca vrátil o 2 týždne skôr – „virtuálni“ priatelia sa pohádali na 3. deň skutočného stretnutia. Vždy sa totiž ukázalo, že skutočný človek bol iný ako Andrejova predstava o ňom z internetu – predstava z vymysleného obrazu priateľa. Jednoducho skutočný človek nezodpovedal predstave, ktorú si o ňom urobil Andrej z virtuálnej komunikácie.

Andrej po takomto sklamaní chodí istý čas rozladený a sklesnutý, ale potom…, zasa si sadne za počítač a zoznamuje sa. Začína si dopisovať, „priateliť sa“, plánovať si reálne stretnutie. Opäť s nádejou, že tento raz jeho nový priateľ bude zodpovedať jeho predstave (stereotypu) priateľa.

Dovtedy, kým sa Andrej nezriekne svojho stereotypu a nezačne sa učiť budovať si skutočné, reálne vzťahy, dovtedy nenájde skutočného priateľa. Pravdepodobnosť, že sa cez internet zoznámi s človekom, ktorý bude úplne zodpovedať jeho predstavám, je mizivá. A tak je Andrej „odsúdený“ na stále a nekonečne vyberanie, vyberanie, vyberanie…

Podobne manželia, ktorí očakávajú jeden od druhého i od seba samých súlad – zhodu so stereotypmi „ideálna žena“ a „ideálny muž“, sú „odsúdení“ na stálu nespokojnosť jeden s druhým i sebou samými. Nesplnené nároky prejdú do konfliktov a tie ústia do rozvodu a vedú k hľadaniu si “lepšieho“ partnera.

Taktiež rodičia, ktorí hodnotia deti na základe svojich stereotypov „dobrého syna“ a „poslušnej dcéry“ zažívajú časté sklamania. Zaiste, nemôžu sa s nimi rozviesť či „ do krvi“ pohádať. Naďalej zostávajú rodičmi a pokračujú v starostlivosti o deti, v ich výchove. Avšak ak zotrvajú v spomínanej predstave (stereotype) o svojom synovi či dcére, zbavujú svoje dieťa veľmi dôležitej súčasti rodičovského vzťahu, ktorými sú bezpodmienečné prijatie a bezpodmienečná láska.

Iba spolu s ľuďmi si budujeme priateľstvo, lásku, vzájomnú väzbu či pripútanosť. Počiatočná fascinácia súladom záujmov, zaľúbenosť, zainteresovanosť prichádzajú preto, aby sme na ich podklade postupne v realite spolu budovali hlboké a skutočné vzťahy.

Ako teda riešiť štrukturálny konflikt, ktorý vzniká z orientácie sa na stereotypy?

1. Uvedomme si svoje stereotypy ako pravidlo. (Stereotypy, ako je známe, sú zakorenené hlboko v našom podvedomí, preto uvedomiť si ich svojimi silami je veľmi ťažké. Pomôcť nám však môže špecialista, kňaz či „prorocký“, skutočný (predvídavý) priateľ. Veľmi dôležitá je ale aj naša pripravenosť, otvorenosť, ochota a želanie pozrieť sa na seba z iného uhla pohľadu.)

2. Prestaňme sa orientovať na stereotypy, t.j. rozanalyzujme svoj systém hodnotovej orientácie, ktorá určovala naše správanie sa počas komunikácie, nášho stretnutia vedúceho ku konfliktu.

3. Učme sa vidieť, počuť, poznávať, stretávať, priateliť sa, milovať skutočného človeka so všetkými jeho kladmi i zápormi a spolu s ním skutočne budovať vzťahy, vynakladať úsilie, aby sa vytúžené a želané premeny uskutočňovali v každodennej realite.

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.