Čas, veličina, ktorá ohraničuje fyzično, matériu či priestor a život ľudského ega. Prečo ega a nie tela? Pretože tak ako duša, ktorá pochádza z večnosti a putuje skrz darovaný ,,fyzický život,, do večnosti, je tak nesmrteľná ako telo, ktoré je smrťou len ,,porušené“, no tiež nesmrteľné skrze Boha Syna, ktorý k nám prišiel ako človek a je tu s nami, aby naše telo a život v ňom posvätil pre život vo večnosti. Tento nesmierny a nepochopiteľný dar nám prišiel osobne odovzdať ako krehký ľudský tvor v betlehemských jasliach, v Nazarete, v službe a láske k všetkému stvorenému a v bolesti na Golgote, aby nás vyslobodil z obmedzenosti a dedičstva hriechu. V osobnej misii života Bohočloveka, princa z kráľovského rodu Dávida, bez pozemského kráľovstva, sluhov a armád a najposlednejšieho z nás, ktorého kríž a klince vyzdvihli do Jeho Nebies, aby posvätil náš život a všetko v ňom.
Náš život je zotročený časom, ktorý máme tu na zemi obmedzený a v ktorom žijeme svoje Ja, večne nespokojné, večne sa náhliace za snom o pohodlí, prosperite, kariére, bohatstve, šťastí a bezproblémovom a bezbolestnom pokoji. A zatiaľ je celé toto snenie nášho života atakované nedostatkom, nepokojom, nesplnenými prianiami, bolesťami a trápením. Toto všetko vytvára tehly v múre, ktorý nám bráni vidieť ďalej a jasne do neustálej všadeprítomnej Božej prítomnosti. On – Otec večnosti a múdrosti Svojho Ducha, ktorý všetko pozná a všetko riadi, sa kvôli nám narodil ako ľudské dieťa, aby nám bol bližší, viditeľný a hmatateľný, ako kedykoľvek predtým. Chce nám povedať: „Som tu s tebou stále a bol som s tebou skôr, než si sa počal v ľudskej podobe, Golgotou som od teba nikdy neodišiel a nikam neodchádzam, veď práve ona bola bránou k tebe moje milované dieťa!“ Vždy si to máme a musíme uvedomovať nielen na Vianoce, či Veľkú noc a to len preto, lebo ideme na spoveď a sme častejšie v kostole. Ak Boha obmedzujeme len na obrady minulosti, ako Ho vôbec dokážeme vnímať, počúvať a vdychovať každou sekundou jeho Božské, všetko obsiahnuteľné Ja.
Ak On nie je zmyslom všetkého, prečo existujeme v tomto všetkom. Často si Boha komplikujeme, obmedzujeme jeho Božskosť na svoj obraz a predstavu – koľká drzosť a hlúposť našej trúfalosti. Boh je ľudsky nepochopiteľná milujúca láska a všetko riadiaca tvorivá múdrosť. Boh je zamilovaný do všetkého, čo stvoril a stále tvorí, lebo je to z Neho samého a múdro to riadi a napráva to, čo človek vo svojej slabosti pokazí. Občas mu udelí príučku, ale nie preto aby ho trestal, ale aby Liečil a Naprával, preto je kríž darom a nie trestom. A toto píšem s vedomím, že vedomie bolesti či bezmocnosti niečo meniť dokáže byť naozaj ťažkým krížom. Ale ak pochopíme jeho zmysel vo svojom živote, pochopíme, prečo k nám Boh a Človek Ježiš vôbec prišiel. Ak to aspoň prijmeme, hoci aj s frflaním, pochopíme, kde je radosť a pokoj, dostatok a prosperita – jedine v našom najhlbšom Ja v Bohu – jeho srdci. Požehnané Vianoce všetkým!
Lucia Galdunová, Víťaz