ROZHOVOR

Tí, ktorí máme tú milosť a môžeme sledovať slovenskú kresťanskú televíziu LUX, poznáme ho ako čašníka v relácii „Čaviareň“. Tí, ktorí ste vysokoškoláci a navštevujete UPC v Košiciach, ho poznáte ako neúnavného kňaza pri vysluhovaní sviatosti zmierenia.

Našu farnosť navštívil 7. novembra minulého roka na pozvanie nášho duchovného otca, aby nám bližšie predstavil TV LUX.


UPC-čko má určite aj plány do budúcna. Posúva sa latka náročnosti vo vysvetľovaní právd našej viery a v upevňovaní tejto viery pre študentov?

To, o čom hovoríte je jedna stránka veci, aby bol človek pripravený a mal by vedieť tie veci podávať zrozumiteľným spôsobom. Lebo niekedy je naším problémom, že my kňazi tomu, čo hovoríme, rozumieme, ale veriacim to podáme tak, že tomu nerozumejú. Takže v tomto smere treba byť v dobrom slova zmysle podkutý. Ale je tu ešte iná vec, ktorá je podľa mňa oveľa dôležitejšia a to je solídny duchovný život. A vysokoškoláci, keď sú s vami v pravidelnom kontakte, zistia, či žijete duchovný život, alebo nie. A keď ho žijete, tak vždy sa hovorí, že príklady priťahujú, slová len povzbudzujú, ale príklady priťahujú a menia život. Keď sa spojí odborná erudovanosť a pastoračná pripravenosť s duchovným životom, je to veľmi dobré. Ale ono to nie je také jednoduché, ale toto by, podľa mňa, malo byť dôležité.

Ako ste sa dostali k televízii LUX?

Veľmi jednoducho. Televízia má tri štúdiá – v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove. A v Prešove sídli v priestoroch, kde je aj univerzita, pastoračné centrum a terajší riaditeľ prešovskej pobočky Martin Michalčík, spoluzakladateľ UPC. Takže sme pri týchto veciach v Prešove prežili spolu 10 rokov. A keď televízia začínala hľadať spolupracovníkov, tak bola otázka, či poznáte niekoho z kňazov, kto by pomohol. A tak mi Martin spomenul, či nechcem pomôcť v týchto veciach. Takže takýmto prirodzeným spôsobom som sa k tomu dostal. Veľmi sa mi to páči, lebo keby bol niekto pred 10 rokmi povedal, že budeme mať slovenskú katolícku televíziu, tak každý hovoril, že je to nemysliteľné. Ale technika sa posunula. Keby nebol digitál, tak by to nebolo možné, analogové vysielanie je také drahé, že sa to jednoducho nedá. Tak sme sa posunuli do tej roviny, že ju máme a mňa veľmi teší, že môžem troškou prispieť k tomu, aby tá televízia fungovala. Bola by veľká škoda, keby televízia musela iba kvôli peniazom skončiť.

Poznám niekoľko ľudí z televízie LUX a vidím na nich, že jednoducho pracujú so srdcom a so zápalom, pomáha to.

Ale nestačí to. Keď máte niekoho na plný úväzok a on má rodinu, tak jednoducho nemôže chodiť do roboty a dostávať 100 eur mesačne, lebo potrebuje žiť. Takže niektorí ľudia sa pýtajú, čo je na tej televízii také drahé. Napríklad platy zamestnancov. Televízia nemá veľa ľudí, to, čo som povedal na omši, to znova opakujem, že 1 milión eur ročne je rozpočet lepšieho komerčného rádia na Slovensku, nie televízie. Podmienky sú skromné, ale chvála Bohu sú ľudia, ktorí robia aj v takýchto podmienkach.

Naša predchádzajúca debata v sakristii bola o hlásateľkách a vôbec o mladých ľuďoch, ktorí fungujú v televízii LUX. Zúčastnil som sa na jednej mediálnej prednáške a tam bolo povedané, že si týchto mladých ľudí nevieme zaplatiť, aj preto nám odchádzajú. Je si televízia LUX vedomá toho, že je to tak?

Je to fakt, ktorý každý pozná, ale jednoducho peniaze vás nepustia.

Nedá sa pre to nič urobiť?

Dá sa. Aj naše výjazdy do farnosti sú o tom, že ak ľudia chcú televíziu tak, aby ju mohli podporovať, ale na trhu sú televízie JOJ, Markíza a STV, ten rozpočet je neporovnateľne vyšší. To sa nedá porovnávať v ničom. Tieto televízie majú peniaze na to, aby si ľudí zaplatili. Niekedy sa stáva, že ten človek povie: „Potrebujem z niečoho žiť“ a ide ďalej. Z rádia Lumen odišlo zopár veľmi dobrých moderátorov.

Teraz, keď televízia LUX prelaďovala svoju frekvenciu, myslím si, že to bolo málo spropagované, lebo ľudia, ktorí sa v týchto veciach veľmi nevyznajú, sú možno „stratení“. Je to vec marketingu televízie?

Nie som vo vedení televízie, ale treba si priznať, že tým, že sme krátko na trhu, nevieme niektoré veci odkomunikovať. Nevedeli sme dobre odkomunikovať ani výmenu riaditeľa (Mareka Poláčika nahradil Darius Hatok) a vysvetliť ľuďom, ktorí nás pozerajú, prečo sa zmena udiala. Ľudia sa pýtali, niekedy aj s podráždením, čo sa vlastne deje, aký je problém, kde sa vlastne skrývajú tie záležitosti. A vyzerá to tak, že sa to musíme naučiť. Žiaľ, chvíľu to ešte potrvá.

Takže povedzte nám vašu víziu televízie LUX, ako to vidíte do budúcnosti?

Môžem povedať svoju víziu, lebo sú rôzne vízie ľudí, ktorí v televízii fungujú. Jedna vízia je taká, že by to mala byť striktne katolícka televízia v tom zmysle, žeby vysielala iba veci, ktoré sa týkajú viery a ostatné záležitosti by mali byť iba okrajové, napr. filmy a všetko ostatné. Moja vízia katolíckej televízie je iná. Tým, že som fungoval tak dlho v UPC-čku, tak by som to rozšíril. Základom je vždy ohlasovanie evanjelia a vždy je to katolícka televízia, ale privítal by som, keby v nej bolo viac diskusií, do ktorých by sa volali ľudia, ktorí napríklad nie sú veriaci, ale sú odborníkmi vo svojom odbore, vedia mnohé veci vysvetľovať a možno sú aj kritickí voči Cirkvi. Netvárme sa, že všetko robíme dobre, ani sa netvárme, že neexistuje nejaký oponentský hlas v spoločnosti, ktorý by veľmi kultivovane, teraz nemyslím na nejaké internetové fóra, že vám tam nadávajú, povedal: „Pozrite, ja v Cirkvi nie som a Cirkev vidím zvonku takýmto spôsobom. Tak mi to teraz vysvetlite, alebo mi to vyvráťte, alebo mi to potvrďte.“ Rád by som videl v televízii aj takéto veci, rád by som tam videl aj hrané filmy z Hollywoodu, pretože aj tam sa točia filmy, ktoré sú veľmi dobré, problém je, že o týchto filmoch nevieme, nevidíme ich. Moja vízia televízie je, aby bola otvorená týmto smerom. Tak, ako som povedal, že sa mi páči, keď vysokoškoláci chodia aj tancovať, lebo to patrí k životu, tak si myslím, že v televízii LUX má mať svoje miesto aj kultúrna zábava, aj zábavné relácie, ktoré by boli kultúrne, ľudia si pri nich oddýchnu, zrelaxujú. Netvárme sa, že ľudia budú 24 hodín denne pozerať diskusiu o viere, nebuďme naivní.

Vrátim sa teda k 2. vatikánskemu koncilu, ktorý hovoril o evanjelizovaní masovo komunika-čných prostriedkov. Niekto má taký názor, že aj rádio Lumen, keď začínalo, bolo viac evanjelizačné a teraz je skôr pastoračné.

Každé médium si dá zámer a cieľovú skupinu. Ako to funguje v rádiu Lumen môžem povedať iba toľko, že za ten čas, čo sú na trhu, dostali sa na veľmi slušnú úroveň vo všetkom – v spravodajstve, v reláciách, v moderovaní. Dá sa povedať, že pri takom rozpočte ako majú oni, lebo takisto majú nízky rozpočet, konkurujú kvalitou rádiám, ktoré majú úplne iné rozpočty. Takže v tomto smere, povedal by som, je rádio Lumen vzorom pre televíziu LUX. Nech sa televízia LUX „vytiahne“ tam, kde už sa „vytiahlo“ rádio Lumen. A čo sa týka zamerania, môj názor je, že nie je dobré špecifikovať striktne iba evanjelizačný alebo iba pastoračný profil. Myslím si, že tieto veci by mali byť v rôznom pomere. Lebo my nie sme Francúzsko alebo Španielsko, ktoré má niekoľko desiatok miliónov ľudí a adekvátne viac príjmov pre reklamy, samozrejme, lebo aj o reklamu sa snažíme. Je to ťažké. Jednoducho nás je menej. Buďme radi, že máme celoslovenské rádio a celoslovenskú televíziu a snažme sa ich takýmto spôsobom využiť.

Na záver nám môžete povedať nejaký duchovno-zábavný príbeh od mladých.

Tak to ste ma zaskočili.

Alebo skúste aspoň nejakú myšlienku na záver.

Mnohí ľudia sa ma pýtajú, či nie je ťažké byť medzi vysokoškolákmi, chodiť na internát. Teraz už síce nechodím, lebo mám inú službu v rámci UPC-čka – spovedám a tak, či to nie je odkresťančené prostredie. Musím povedať, že za celý čas sa mi tam nič zlé nestalo, nikto na mňa nekričal, nikto ma nebil. Vysokoškoláci sú aj tolerantní, ale chcel by som povedať inú vec. Tým, že chodím po rôznych farnostiach, mám aj taký obraz, ako ktorá farnosť vyzerá, ako vyzerá kostol, koľko je ľudí, ako sa tam spieva, ako je tá farnosť riadená. Môžem to porovnávať, lebo prídem tam ako cudzí. U vás je vidieť, že sa snažíte, aby ten kostol dobre vyzeral, krásne sa tu spieva, krásne sa tu hrá, v kostole je veľa ľudí. Vážte si to ako dar, ktorý máte a ktorý netreba „prehajdákať“, ale treba ďalej rozvíjať. Berte to tak, že je to jednoducho možnosť žiť vo veriacom spoločenstve. Je to veľká sila, využívajte ju!

Ďakujem za rozhovor.

pripravili: M. Gondová a M. Magda

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.