Bože, žehnaj naše dieťa

Drahí naši čitatelia, iste mnohí z vás putovali za novokňazským požehnaním do susednej farnosti Krížovany. Pretože len malo z vás sa mohlo zúčastniť „odobierky novokňaza“, chceme vám ju v tomto príspevku priblížiť. Vtedy novokňaz kľaká pred svojich rodičov a pýta si požehnanie na svoju kňazskú cestu. Je to zvláštne, že nie rodičia si pýtajú novokňazské požehnanie, ale syn – kňaz. Takto aj v tomto obrade sa napĺňa štvrté Božie prikázanie: “Cti otca svojho a matku svoju.“



Bratia a sestry, milí hostia, bohoslovci, bratia v kňazskej službe, vy rodičia Eva a Dušan, stará mama a náš primiciat Vlado po našom, hoci oficiálnym menom Ladislav.
Písal sa rok 1984, kedy 15.septembra sa týmto rodičom Eve a Dušanovi narodil syn Ladislav na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Zaiste, títo rodičia si dávali otázku: „Čo z toho chlapca bude?“ Väčšinou sa tak ľudia pýtajú a pri krste ste obetovali svojho syna Ladislava Pánu Bohu.

„Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“

Chlapček rástol, Laco rástol a motal sa stále okolo kostola, lebo býval v blízkosti kostola a kaplnky svätého Valentína – patróna zamilovaných, ale potom kostol Povýšenia svätého kríža, lebo vlastne v tom termíne sa Laco narodil a tak tento kostol mu bol blízky. A keď prišiel čas, keď nemal kto konať službu kostolníka, tak bol to práve Laco, ktorý sa ujal a zaiste babka bola tomu príčinou, keď ho tam poslala a vlastne nasledovalo to, čo kedysi dedo začal.

Keď som prišiel v roku 1998 do farnosti, našiel som Laca ako malého kostolníčka. Bol siedmak. Laco slúžil pri oltári, pomáhal kňazovi. Niekedy stačilo jedno slovo a potom už len jeden pohľad. A on vnímal kňaza a rozumel každému gestu, čo som chcel povedať, on to urobil. Bolo vidno, že tento chlapec má záujem o kostol. Pačilo sa mu kostolníčenie, mal naozaj veľkú radosť , keď mohol slúžiť kňazovi. Bol, dá sa povedať, mojou pravou rukou. Slúžil v blízkosti mňa – kňaza. Či to boli sviatky, či to bolo v týždni, naozaj celý čas, až kým neprišiel 24. december roku 2003.

Vtedy mi prišiel vinšovať na faru, tak ako každý rok bolo zvykom, na Štedrý deň ráno. Vtedy sa mi zdôveril: „Duchovný otec, chcem vám niečo povedať. Ja chcem byť kňazom.“ A ja som povedal Lacovi tieto slová: “Ožeň še! Či nevidziš, jake to trapeňe?“ Ale on počul ten hlas, ktorým ho volal Boh: „Poď za mnou.“ Počul tie slová, ktoré vyriekol Kristus apoštolom.

Sme v roku svätého Ondreja a práve Ondrej bol ten, ktorý povolal brata Petra za Ježišom. „Poď, našli sme Mesiáša“. A Vlado počul hlas: „Poď za mnou“ a nasledoval ho. Nenechal sa odradiť, ale išiel za svojím cieľom. Roky bežali a od roku 2004, keď nastúpil do seminára, úspešne ukončil štúdium. Prišiel deň jeho kňazskej vysviacky. A my všetci sme mohli včera s radosťou vnímať jeho tvár, jeho odhodlanie. A tak prichádzame tu dnes do tvojho rodného domu, na tvoju rodnú hrudu, do domu tvojich rodičov, kde si prežil svoje detstvo, svoju mladosť so svojou sestrou Katarínou v blízkosti babky, ktorá bola vašim dirigentom, ktorá zavelila a povedala, tak muselo byť. Bohu vďaka! Bola to škola, lebo mnohokrát staré mamy sú tie, ktoré nás vedú, dirigujú. Aj ja môžem povedať, že vďaka aj mojej babke som sa stal miništrantom a neskôr kňazom.

Prichádzame dnes v historickej chvíli na tento dvor, aby sme prosili rodičov o požehnanie pre novokňaza Ladislava, aby ho požehnali na jeho ceste. Aby si išiel tam, kde ťa Pán pošle. Si poslaný do Humenného, aby si tam ľuďom hlásal Kristovu radostnú zvesť, aby si tam ukazoval, aj keď sa budeš báť a mnohokrát príde strach, ale ty budeš posilnený slovami Písma: „Neboj sa! Pôjdeš tam, kde ťa pošlem. Vyzbrojím ťa mocou Ducha, ja ti dám silu, ja ti dám odvahu a ty pôjdeš a budeš slúžiť.“ Toto je služba kňaza. Toto je úloha kňaza – slúžiť.

A tak Laco, vyprevádzame ťa dnes z tohto vášho dvora do domu Pánovho, kde prvýkrát odslúžiš svätú omšu, kde prvýkrát pred zrakmi svojich rodičov, príbuzných, svojich rodákov, svojich priateľov budeš slúžiť najsvätejšiu obetu. Si kňaz. Dostal si vzácny dar a nezaslúžený dar kňazstva. Toto kňazstvo už nikto nezmyje z tvojej duše, lebo to, čo sa včera počalo, zrodilo a dostal si pečať, je nezmazateľný znak. A tak buď verný Ježišovi, buď verný jeho Slovu. Kristovo slovo káž všade, kam pôjdeš. Nech ti Pán na tvojej ceste pomáha, aby si bol dobrým, statočným kňazom, aby si nikdy nesklamal svojich blízkych, ale v žiadnom prípade Ježiša Krista, ktorý je Majstrom, ktorý je našim Učiteľom.

Prosím rodičov, aby urobili kríž na čelo svojmu synovi. Vlado, odpros rodičov a popros o požehnanie na cestu kňazstva.

pripravili: M. Magda a M. Gondová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.