Určite ste si všimli, že som sa inšpirovala názvom filmu Remember me (Nezabudni na mňa), v ktorom hrá hlavnú úlohu Robert Pattinson. Síce som tento film ešte nevidela, no cez prázdniny sa ho určite chystám pozrieť, pretože som naň počula len samé chvály. Jeho názov totiž vystihuje to, čo Vám prostredníctvom môjho článku chcem povedať.
…A máme to tu! Konečne sme sa dočkali tak dlho a túžobne očakávaných letných prázdnin. Začali sa dva mesiace plné oddychu a zábavy, počas ktorých nájdu priestor pre svoju realizáciu aj naše najakčnejšie plány.
Cez tieto dni sa priam núkajú rôzne náplne voľného času, či už ide o tábory, festivaly, dovolenky, rôznorodé letné kurzy alebo študentské brigády. Počas týchto akcií a podujatí určite stretnete mnoho nových tvárí, vybudujete nové alebo utužíte staré priateľstvá, zažijete kopec zábavy a nude nedáte ani najmenšiu šancu.
„Máš všetko? Určite? Nezabudni sa ozvať hneď, ako tam dorazíte!“ pripomína synovi vo dverách ustarostená mama a pobozká ho na rozlúčku.
„Jasné, mami, určite, veď nie som malý,“ zagúľa očami syn a snaží sa mamu upokojiť. Myšlienkami je už na brigáde ďaleko za hranicami. Mama za ním hľadí, zatiaľ čo on za sebou po chodníku ťahá objemný kufor na kolieskach. Ešte raz sa obzrie za mamou stojacou vo dverách. Zakývala. Odkýval jej späť a zatvoril za sebou dvere auta…
Mama vyjde hore schodmi a zbadá poodchýlené dvere do synovej izby. Vojde dnu, objíme sa rukami a vzdychne si: „Možno to až priveľmi prežívam. Je už dospelý. Snáď na seba dá pozor,“ ukončí svoje krátke úvahy, vyjde z izby a zatvorí za sebou dvere…
Rodičia naše odchody z „hniezda záchrany“, ako by sme mohli nazvať samotný domov, znášajú dosť ťažko. Iste, skôr či neskôr sa s tým vyrovnajú, ale predsa im vždy vlhnú oči a aspoň dvadsaťkrát nás upozornia, aby sme im po príchode na miesto ihneď zavolali (aj keď to aj tak urobíme).
Boja sa, že v návale povinností alebo zábavy na nich ľahko zabudneme. Isté zmiešané pocity ľútosti a sklamania z toho, že už s nimi spoločne netrávime prázdniny u babičky alebo na Bojnickom zámku či v zoologickej záhrade sa miešajú so smútkom, že nás dlho neuvidia a dom bude bez nás plný ticha. Veď kto bude teraz v sprche vyspevovať najznámejšie disko hity a kto im bude povestne a neúnavne „žrať“ nervy ustavičným prosíkaním, aby nás pustili von?! 🙂
A my, celí uveličení a naradostení z toho, že sme konečne voľní a slobodní, bez drobnohľadu rodičov, s rozžiarenými očami sledujeme svet za zaprášeným oknom autobusu či vlaku a pomaly, ale isto nám začína dochádzať fakt, že sa vydávame cestou do života, kde sa musíme dokázať postarať sami o seba. Upokojuje nás len myšlienka, že sa domov aj napriek tomu, že nám tam niekde ďaleko bude určite fajn, chceme opäť vrátiť. Do toho kolobehu domácich prác a do našich plagátmi oblepených izieb, k vyťahaným teplákom, gaučovaniu pred televízorom alebo „maniačeniu“ za facebookom. Priznajme si – všade dobre, ale doma najlepšie.:)
Ak by sme odchody a príchody chceli opísať aj po inej než bežnej „smrteľníckej“ stránke, verte či nie, presne tak isto sa dá opísať aj náš vzťah s Bohom.
On nás poslal na zem presne tak isto ako rodičia svoje deti na prázdniny alebo už spomínanú brigádu. Ale namiesto jedla nám nabalil lásku, namiesto pasu slobodnú vôľu, aby sme si mohli zvoliť vlastnú cestu, ktorou sa vydáme a namiesto spiatočnej letenky či cestovného lístka zasa nesmrteľnú dušu. Odchod odtiaľto teda nemáme časovo vymedzený, ale dal nám aj vieru, aby sme vedeli, že sa k nemu Domov raz určite vrátime. A tak, ako nám naši rodičia vždy pripomínajú, aby sme sa ozvali, aj On nám na seba „hodil“ kontakt v podobe modlitby.
Možno tiež cítil úzkosť (o tom niet pochýb, veď je naším Otcom), ale vedel, že aj keď sa vo veľkom svete zatúlame kamkoľvek, vždy nám bude nablízku, na rozdiel od našich rodičov, ktorí len bezmocne odovzdávajú naše osudy do Jeho rúk.
Ale s našimi pozemskými rodičmi má predsa len niečo navlas spoločné. Nechce, aby sme naňho zabudli a aby sme sa mu ozvali čo najskôr…
Milí čitatelia všetkých vekových kategórií, chcem Vám popriať počas týchto prázdninových dní veľa slnka, zábavy aj oddychu, zážitkov, užitočného využitia voľného času, ale najmä veľa šťastných kilometrov pri objavovaní a spoznávaní dovolenkových destinácií.
A možno sa teraz zahrám na starostlivého rodiča, ale vezmite to ako môj dodatok k tomuto článku:
Nech už budete kdekoľvek, nezabudnite sa ozvať. A to nielen domov rodičom, ale aj Domov Otcovi…
Lenka Novotná, Víťaz