Naše deti po slávnostnom Te Deum v kostole nastúpili na školskom dvore, aby po slávnostnom príhovore pani riaditeľky Fottovej začali svoje vzdelávanie sa v novom školskom roku. Na uvoľnené miesto pani učiteľky Kovaľovej nastúpila nová, mladá pani učiteľka, ktorú som poprosil o krátky rozhovor.
Predstavte sa nám.
Volám sa Katarína Štofaňáková, pochádzam zo Širokého, som čerstvá absolventka vysokej školy. Zamestnala som sa tu na Základnej škole vo Víťaze, budem mať druhú triedu, na ktorú sa veľmi teším.
Z koľkých súrodencov pochádzate?
Sme dvaja súrodenci.
Čo vás ovplyvnilo pri výbere povolania učiteľky?
Bolo to dosť náročné, lebo som učiteľkou nikdy nechcela byť. Môj sen bol byť poštárkou, predavačkou, čiže učiteľkou nikdy. Dala som sa na odevnú školu, kde som sa učila šiť. A postupne ma motivovalo, keď som videla, aké sú učiteľky šikovné, priebojné, povedala som si: „aj ja chcem byť učiteľkou“. Najprv som začala študovať nemecký jazyk a náboženskú výchovu pre druhý stupeň, potom som si to rozmyslela a prešla som na prvý stupeň, kde som vyštudovala učiteľstvo pre primárne vzdelávanie.
Aký je váš vzťah ku kresťanstvu, k cirkvi?
Základ viery mám v rodine, som pokrstená, mám birmovku a aktívne sa zapájam aj do činnosti vo farnosti.
A ako ste sa dostali sem do našej školy?
Posielala som žiadosti ako každý absolvent, ktorý si hľadá prácu, bolo to dosť náročné. Do Košíc, do Prešova, do okolitých dedín. Nakoniec sa mi ozvali odtiaľ. Prišiel za mnou pán starosta, že mám žiadosť, či nechcem pracovať tu na Základnej škole. Mala som ešte čas na rozmyslenie, keďže som si dávala aj iné žiadosti a čakali ma iné pohovory. Tam to bolo neúspešné, tak som prijala ponuku tu do Víťaza.
Každý učiteľ si dáva na začiatku svojej kariéry určité predsavzatia. Čo je vaším cieľom, čo by ste chceli dosiahnuť vo svojej profesii?
Ako začínajúca učiteľka hlavne vytvoriť s deťmi takú súdržnosť, byť jednou rodinou a dať tým deťom čo najviac. A nielen byť učiteľom, ale zároveň byť aj psychológom a vštepovať im aj tie duchovné a morálne hodnoty. Byť takou matkou v triede, dať im základ, aj vedomosti, aj duchovné hodnoty, vštepovať im múdrosti.
Keby ste raz bola pani riaditeľkou, ako by ste nastavili školský systém?
Ó, to je veľmi ťažké, keďže som začínajúca absolventka. Nemám skúsenosti, iba z praxe, také chabé a krátke skúsenosti. Neviem si to predstaviť, možno po čase, keď uvidím ako sa zabehnem tu v školstve, tak potom by som porozmýšľala, kebyže som riaditeľkou. Ako by som zmenila, čím by som prispela, čo nové by som zaviedla. Čiže chce to čas.
A nakoniec odkaz.
Aby sme sa mali všetci navzájom radi a čo nechceme, aby druhí robili nám, aby sme nerobili ani my im. Tak to je motto, ktoré chcem zaviesť aj do triedy.
Ďakujem za rozhovor.
Základnú umeleckú školu v Širokom navštevuje 90 našich detí, preto som pri otvorení školského roka 2011/2012 poprosil pani riaditeľku Mgr. Lenku Nehilovú o rozhovor.
Nachádzame sa v Základnej umeleckej škole v Širokom, sedím tu s pani riaditeľkou Lenkou Nehylovou. V úvode by si mohla zhodnotiť minulý školský rok.
Bol veľmi zaujímavý, pretože sa tam dialo veľa vecí. Tou najzávažnejšou bolo, že sme sťahovali zo starých priestorov do nových, čo bolo pre našu školu kľúčové. Za tie roky, myslím si, sme to mali zaslúžené a už sme sa veľmi tlačili. Dovolím si tvrdiť, že ak by sme sa nepresťahovali, tak by táto škola nemala ani perspektívu ďalšieho rozvoja, takže bol výnimočný aj v tomto smere. Zároveň nám nové priestory priniesli aj vyšší záujem žiakov a dovolila by som si povedať, že je u nich aj vyššia snaha, čomu sa veľmi tešíme a verím, že to bude len a len pokračovať.
Predstav nám trochu bližšie vašu školu, koľko žiakov v nej študuje, koľko máte odborov…
Sme plne organizovaná škola, máme všetky štyri odbory“: hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický. Nóvum pre tento školský rok je to, že sa síce vraciame do staronových priestorov bývalej školy, ale to len v dobrom, pretože sme tam trošku renovovali priestory pre výtvarný odbor, keďže je najmenej početný v našej škole a chceme aby sa rozvíjal. K tomu sú potrebné najprv priestory, takže sme zrekonštruovali dve miestnosti v bývalej ZUŠ, teda v Dome dôchodcov v Širokom a tam tento školský rok sťahujeme výtvarnú. Je to krásne namaľované, farebné, väčšie, tak verím, že aj našim deťom sa tam bude dariť, že to prinesie svoje ovocie a že to bude inšpirujúce. Výchovno-vzdelávacie aktivity, ktoré boli doposiaľ, chceme rozšíriť o väčšiu účasť taktiež na súťažiach, pripraviť viac menších rozprávkových predstavení pre naše deti. A určite to budú stabilné akcie ako Mikuláš, rôzne koncerty, semináre a tiež mať viac súborov, aby sme sa rozrástli o gitarový, flautový. Aby deti aj v tých kolektívnych súboroch získali viac kamarátstiev, aby sa zoznamovali, utužovali vzťahy a zároveň, aby to rozvíjalo ich ľudskú stránku, nielen tú profesnú a umeleckú.
Na záver by som chcel poprosiť o duchovný odkaz pre našich čitateľov.
Čo môžem povedať určite, že hudba a duchovnosť majú k sebe veľmi blízko, nedá sa to vylúčiť. Vraví sa, že človek, ktorý by neveril, že to duchovno je, alebo že duša neexistuje, tak by ani hudbu nemohol robiť. Pretože hudba je tiež nehmatateľná a keby sme tvrdili, že duša nie je, neexistuje, tak by sme mohli povedať, že ani hudba nie je. A to môžeme krásne vyvrátiť, pretože ucho hudbu počuje, hoci sa nedá vidieť ani pochopiť, dá sa len vnímať. A ten cit a vnímanie, rozvoj duše v hudbe je, čiže je to istý prejav duchovna. Určite to má veľa spoločného, nedá sa to vôbec vylúčiť.
Ďakujem za rozhovor.
rozhovor pripravili: M. Gondová a M. Magda