Glória Polo

Skutočný príbeh omilostenej duše o Božom súde po smrti


Svojho Boha budeš milovať nadovšetko!

Spomenula som si, že mama stále hovorila o prvom prikázaní lásky, cez ktoré som chcela nejako vykľučkovať. Hlas sa spýtal: „Milovala si svojich blížnych?“ „Áno milovala som ich, áno, áno, skutočne som ich milovala.“ „Nie!“ znela odpoveď Boha. Bol to pre mňa šok. A hlas pokračoval: „Nie, nemilovala si svojho Pána Boha nadovšetko! A ešte oveľa menej si milovala svojho blížneho ako samu seba. Sama si si utvorila svojho Pána Boha, ako sa ti práve hodilo a na pravého Boha si si spomenula len v najväčšej núdzi! Len vtedy si sa pred Pánom plazila na kolenách, aby ťa ráčil vyslobodiť z hmotnej núdze a biedy, aby ti umožnil úctyhodné odborné vzdelanie a peniaze. Stačí teraz hneď jeden ruženec a nezabudni, Bože, mi hneď poslať peniaze. Stretávala si sa so svojím Pánom podľa svojich predstáv a podľa ľubovôle si mu prideľovala miesto vo svojom živote! Bol pre teba druhom ,,bankomatu“. Hneď mi to bolo ukázané celkom jasne a naozaj, keď mi Pán dovolil dosiahnuť, čo som chcela, Boh bol zrazu nedôležitý. Začala som si veľa domýšľať sama o sebe a nebola som schopná gesta lásky voči môjmu Pánovi. Urobila som sa niekým, moje ego sa rozrástlo do gigantických rozmerov, ponorila som sa do svojho JA, čo mi dokonale stačilo a Bohom som pohŕdala, ponechala ho zosmiešneniu. Dôležitejšie boli pre mňa talizmany, oslnila ma astrológia a horoskopy, pričom som si neuvedomovala ich démonický pôvod, ktorý ma odvádzal od hlásania radostnej zvesti Pána. Reinkarnácia a znovuzrodenie mali pre môj neveriaci a bezduchý život vážnosť, pričom vďačnosť a milosť som vyškrtla, povery a mágia mali miesto pravej náuky, hoci som často Bohu hovorila, ako ho milujem. Pritom som vo svojej prázdnote, vo vzťahu k blížnym ani nevedela, čo to znamená. Všetko a každého vo svojom okolí som kritizovala, na celý svet som ukazovala prstom okrem seba, bola som závistlivá a neznesiteľná, nevďačná k svojej rodine a k blížnym. Rodina nebola pre mňa dôležitá, lebo moji známi nedosahovali moju úroveň, a to až tak, že som sa hanbila za svoju matku, lebo pochádzala z jednoduchých pomerov. Tiež som zlyhala ako manželka, mala som večne zlú náladu, vždy nervózna a podráždená voči manželovi i deťom, správala som sa k nim neznesiteľným a nespravodlivým spôsobom. Keď mi Boh toto všetko ukázal, uvidela som svoje skamenené srdce, z čoho som sa nemohla nijako vyvliecť. Áno, dávala som im materiálne veci, ako oblečenie a peniaze, no nikdy z nezištnej lásky, ale aby som získala na význame a dôležitosti, chcela som týmito darmi nimi manipulovať a klásť si za ne podmienky a požiadavky, aby boli odo mňa závislí. Pritom som chcela vyzerať dobrá a svätá, pri čom to bolo klamstvo. „Jediným Bohom, ktorého si uctievala, boli peniaze a týmto božstvom peňazí si sa sama zatratila!“

Nevezmeš meno Božie nadarmo!

Klamstvá boli výborným prostriedkom, akým som unikala pred trestom, pričom som kráčala v spoločnosti otca všetkých klamstiev – satana. Čím väčšie boli moje hriechy, tým viac sa stupňovali lži, lebo som klamstvá potvrdzovala najsvätejším menom nášho Pána a prísahami na Boha, ako napríklad: Pri našom milom Kristovi ti prisahám, či pri mene nášho Boha Otca, čím som zneužívala najsvätejšie Božie meno. Pritom sa naše slová a vety nerozplynú vo vzduchu, veď je napísané, že aj od každého slova budeme súdení, ale vrátia sa ako bumerang a padnú na nás. Pritom sa proti nemu často búrime a preklíname Ho, čo je pre dušu zahanbujúce, neznesiteľné a bolestivé.

Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil!

Pri tomto prikázaní mi bolo vytknuté, že som denne štyri až päť hodín zamestnaná svojím telom, svojím zovňajškom a zdanlivou krásou a modlitbe som cez deň nevenovala ani 10 minút. Pri všetkom, čo mi Boh denne dával, som sa mu úprimne nepoďakovala a keď som Mu sľúbila ruženec, tak som ho odverklikovala medzi reklamnými prestávkami svojich obľúbených seriálov. A tiež som uvidela všetky výhovorky, len aby som z lenivosti nemusela ísť do kostola: „Načo tam mám ísť, veď Boh je všade prítomný a teda je jedno, kde sa k nemu modlím.“ Nechala som Boha na seba čakať aj 24 hodín denne, lebo som bola pyšná, čím moja duša zakrpatievala a hladovala, pretože ona k životu potrebuje Božiu milosť a lásku, čo som jej nedopriala, lebo som sa bola otrokyňou svojho tela a kariéry. Sviatosti som vôbec nemala v láske, veď ako môžem vyznávať hriechy niekomu, kto je v podstate horší ako ja a o pravidelnom čítaní Biblie som roztrubovala, že sa možno rýchlo zblázniť. Preto som k spovedi s radosťou nechodila, aj keď som prijímala Eucharistiu, čím som ničila svoj vzťah s Bohom a Stvoriteľom. Bolo mi vyčítané ohováranie kňazov ako veľký hriech, posudzovanie a očierňovanie bolo v spoločnosti, ale aj vo farnosti bežné, na čo mi bolo povedané: „Posudzovala si ich, akoby si bola Bohom, pritom aj kňaz je človek a jeho svätosť je živená cez modlitby, podporu, uznanie a úctu ľudí vo farnosti, čím farníci nesú zodpovednosť za svojho kňaza. A ak kňaz padne, mali by ste namiesto posudzovania jeho osoby hľadať vinu v spoločenstve, ktoré mu odopieralo úctu, podporu a uznanie, alebo ich neposkytovalo v dostatočnej miere.“

Cti otca svojho i matku svoju!

Pán mi teraz ukázal v knihe života, aká som bola voči rodičom nevďačná, ako som na nich nadávala a preklínala ich. Za matku som sa natoľko hanbila a opovrhovala som ňou, že som vo svojom hneve tvrdila, že nie je mojou matkou. Pritom som si namýšľala, že sa pri tomto prikázaní nemusím ničoho obávať, lebo som ich financovala a platila lekárov, ale len z vypočítavosti a z princípu peňazí a v tejto ilúzii mamony som po svojich rodičoch drzo šliapala. Nenávidela som otca pre jeho aféry s inými ženami, no teraz on nado mnou plakal, naplnený veľkým smútkom nad mojim chovaním, pretože napriek všetkým svojim slabostiam bol dobrým otcom. Učil ma pracovitosti a čestnosti, aby som žila počestne, no ja som ho nazývala záletníkom, pil a fajčil a pritom som si sama nevšimla, že sa rútim do duchovnej smrti. Svojim hnevom, zlosťou a odporom k otcovi som si sama ničila dušu a charakter. A robila som všetko možné, aby som svojich rodičov od seba oddelila a aby som ich dotlačila k rozvodu. Pritom to matka nechcela kvôli nám, ale všetky svoje trápenia spájala s Kristovým utrpením a modlila sa za záchranu otcovej duše. Tieto matkine výpovede ma ešte viac dráždili až k emancipácii a k ženským právam, ktoré znamenali obhajobu potratov, života ako ,,singel“ (nezáväzný partnerský život), propagáciu potratov a právo voľby ženy o živote dieťaťa, obhajobu zákona odplaty, čím som u mnohých ľudí spôsobila veľmi veľké morálne a duchovné škody, žiaľ.

(vydané s cirkevným schválením)

pripravila: Lucia Galdunová, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.