Proroctvo v ľudovej pesničke?

Taku mam pasiju
pacerki na šiju.
Perscienek na paľec
/:a s milim na taňec.:/
Takú mám záľubu, ruženec na šiju (al. krk, to je teraz jedno, u nás pacerky = fyzický ruženec)… Slová z jednej piesne od nás (v Hrabkove som ju počul spievať), asi je to posledný verš, vytrhnuté z kontextu… Nevadí.


Poslednú dobu si všímam, hoci nie som typ, čo by šiel v móde s dobou, čo sa teraz nosí medzi mladými. Sprvu ma to potešilo, u môjho kamaráta som to videl po prvýkrát: niesol si na krku ruženec. Reku, viem, že je katolík, či nie je v bratstve, alebo či ho niečo silné oslovilo a začal sa modliť ruženec. OK. Ale po čase mi nedalo nespýtať sa ho:

Ja: „Ty sa modlíš ruženec?“
On: „Prečo sa pýtaš?“
Ja: „Len tak, videl som ťa, že nosíš ruženček na krku…“
On: „Ale, to len tak, veľmi sa mi to páči.“

Potom som zistil, že vlastne sa ani neviem modliť ruženec. Dobre…, ale aspoň ho nosí, myslím si. No o nejakú dobu neskôr som to videl u iného človeka a, aj keď nedávam na prvý dojem (asi je to niekedy pre mňa na škodu), z výzoru ktorého som hneď vedel, že asi do kostola nechodí. Potom znova u nejakých mladíkov na nete fotky s ružencom na krku. Bol som vo Východnej na festivale a s jedným tanečníkom, kamarátom som sa o tom rozprával: „Héééj,“, vraví, „aj u nás v dedine chodia takí dvaja…, čo nosia na krku ružence.“

Začal som nad tým rozmýšľať. Hmm. Prečo možno zhliadnuť len chlapcov s ružencom na krku a nie aj dievčatá? Všetci ich nosia „len tak“? Je to dobré alebo zlé? Panna Mária by isto chcela, aby sa táto „ľudová zbožná úcta“, alebo skôr modlitba srdca rozšírila. A fyzický ruženec je pomôckou k tejto modlitbe, alebo dokonca aj jej znakom. Ale nie je nosenie ruženca, hoci aj neposväteného „len tak“ namiesto korálikov skôr na škodu? Netreba súdiť podľa vonkajšku…, ale mne zase babka stále hovorila, že „netreba ani podrývať do ľudí okolo seba“.

Ruženec je svätá vec…, ale teraz mám na mysli modlitbu, „pacerki“ sú len jej symbolom, pomôckou k jej modleniu. Korán je tiež len symbolom, miestom, kde sú napísané pre moslimov sväté výroky Mohameda. A keď ho chceli v Amerike páliť, čo sa začalo diať? Aké boli na to ohlasy? Hmm? Pre mňa je to isté: Božie slovo nerovná sa biblia. V biblii sú len napísané Božie slová, je to len knižka a predsa je to pre mňa ako kresťana niečo veľmi vzácne. Detto „pacerki“. Babka sa ho modlí aj viackrát do dňa a nenosí ho na krku. Ja sa ho, priznám sa, tiež pomodlím, ale menej. A tiež ho nenosím na krku. Asi s tým musím začať, aby som bol IN. Zaujímalo by ma, kde všade sa už tento trend rozšíril. Pre obchodníkov je to dobré, čím viacej ruženčekov sa predá, tým lepšie. A verím, že to príde rovnako rýchlo do módy ešte viacej ako veľa vecí predtým, a potom to postupne upadne. Spolok sv. Vojtecha asi pravdepodobne predá viacej ružencov v tom boome, ako ich je doteraz vo všetkých ružencových bratstvách u nás. Bude ale týmto Slovensko viacej pobožné (katolícke, nábožné, veriace, ani neviem čo tu dať)?

Jeden môj VŠ učiteľ mi stále vravel: „Nefrflite, príde Vám to do zvyku.“ Asi som sa nenechal poučiť, teraz vlastne frflem…

Toho môjho kamaráta som sa spýtal, či sa nechce niekedy pomodliť, naučiť sa modliť sa ruženec: „To len staré baby v kostoloch sa toto modlia.“ Veru, myslím si, len oni, veď ani ja v tom veľa vody nenamútim. Ale čo, keď staré baby v kostoloch pomrú? Kto sa ho bude modliť potom? Keby aspoň polovica z tých mladých, čo ho nosia na krku, tak tá kúpa nových korálikov nebola zbytočná… Len či.

Milí mladí čitatelia, hlavne moji rovesníci! Dajme si záväzok, skúsme sa aspoň sem-tam a postupne častejšie aspoň jednu dva desiatky tejto modlitby pomodliť. Len tak. Ja sa budem snažiť, a keď mi Pán Boh dá tú milosť, že ma to „chytí“ a že sa budem chcieť aj takouto formou s ním spájať. Možno sa nebudem ruženec modliť na protest toho, že sa mi nepáči, keď ho niekto má len za bižutériu, ale časom preto, že budem chcieť a bude mi to robiť dobre, usporadúvať mi myšlienky, upokojovať dušu… Nech mi nikto nehovorí, že tie staré babky v kostoloch sa ruženec modlili najprv preto, že sa chceli spájať s Bohom. Alebo preto, že „chceli“.

Nehanbím sa priznať, že veriacim som začal byť preto, že to chceli moji rodičia. Ale postupne, postupne… sa asi niečo deje, asi sa mením. Viera je veľký dar, nie každému sa ho dostáva. Sprvu asi začína zväčša ako tradícia, ale keď neostane len pritom, prinesie veľký osoh. A o čo viacej mladým mužom, keďže som videl hore popísaný fenomén len u mužského pohlavia. Som o tom presvedčený.

Aj vy, čo ruženec nosíte „len tak“, skúste zájsť za svojimi babkami, nech vás naučia modliť sa ho, nie je to ťažké, a skúste sa ho aspoň sem-tam pomodliť. Keď otvoríte svoje srdce, isto sa niečo s vami stane. A len keď trochu budete chcieť, neostane ani toto nosenie ruženca na krku len pri móde, ale pomôže vám to posunúť sa zase aspoň o krôčik bližšie k Bohu. Ruženec je veľký dar (nielen pre staré babky, ale aj pre mladých mužov, budúcich otcov). Vážme si ho a nerobme z neho len módu.

Perscienek na paľec a s milim na taňec a s milim na taňec… Alebo radšej už nespievam, čo ak zasa niečo v ľudových pesničkách nájdem, čo ma podnieti znovu toľko písať :).

Joži

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.