A. S. PUŠKIN


Zžieraný mrakom hriechov, vín
som púšťou šiel
jak bedár pravý,
keď vtom šesťkrídly Serafín
na ceste sa mi náhle zjavil.
Dlane si vzdušné obnažil,
na moje oči priložil:
Roztiahli sa mi zrenice
jak u splašenej orlice.
To isté spravil s ušami:
A čul som zvuky nad nami,
vnímal som nebies
zachvievanie,
šum krídel zborov anjelských,
pohyb stých
tvorov podmorských,
aj tráv rašenie v jarnom ráne.
Potom sa k ústam priblížil,
schmatol a von mi vydrapil
môj britký jazyk
s hriechu penou.
A nato žihadlo mi hada
miesto jazyka do úst vkladá
tou rukou strašne skrvavenou.
A hruď mi mečom rozťal v pol,
chvejúce srdce vyrval z drene,
z pahreby uhoľ vychmatol,
vsadil do rany otvorenej.
Ostal som mŕtvy tam, bez síl.
A Boh ma z nebies oslovil:
„Buď prorokom,
tvoj spánok ruším.
Dar Slova tvoje znamenie.
Kde budeš: v mori, či na súši,
rozpaľuj srdcia v plamene.“

preklad: J. Rybák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.