Trampoty v manželstve

Manželstvo je jedinečná príležitosť pre muža a ženu. Máme možnosť zdieľať každý aspekt nášho života s inou ľudskou bytosťou. Sľúbili sme si držať spolu v dobrom i zlom a z bezpečia tohto nášho sľubu sa odvažujeme odkrývať si o sebe navzájom všetko.


Sme spojení v našej ľudskej prirodzenosti, cítime vzájomnú bolesť a pomáhame si vo svojich slabostiach. Radujeme sa zo silných stránok toho druhého a teší nás jeho úspech. Dostali sme poradcu, spoločníka, najlepšieho priateľa, skrátka partnera pre život. A ak sme dostatočne trpezliví, dostatočne láskaví a nesebeckí, objavíme, že každý z nás v sebe skrýva nevyčerpateľné bohatstvo. Manželstvo prináša nevýslovnú radosť miliónom ľudí a počas dlhých dejín ľudstva sa oslavuje po celom svete – obradmi, poéziou, prózou aj piesňami.

Manželstvo je o dvoch ľudských bytostiach – muža a ženy spojených tak, že sa stanú jednou bytosťou. Preto je to najužší, najintímnejší vzťah, akého sú ľudské bytosti schopné. Niekto môže namietať, že vzťah rodič – dieťa je užší, keďže život dieťaťa sa začína v matke. No zdravý vzťah rodič – dieťa má byť o postupnom oddeľovaní sa a rastúcej nezávislosti, keď deti postupne opúšťajú rodičovské hniezdo a budujú si vlastný domov. Manželský vzťah sa však uberá presne opačným smerom. Dvaja milujúci sa ľudia, ktorí si kedysi boli cudzí, sa stretnú a následne uzatvoria manželstvo. Vstúpia do vzťahu, ktorý možno v najlepšom prípade charakterizovať rastúcou vzájomnou závislosťou.

Tento proces rastúceho zjednotenia sa nie je automatický. Väčšina párov vstupuje do manželstva s veľkými očakávaniami. Keď odchádzajú zo sobáša, nevedia si ani predstaviť, žeby raz nechceli byť spolu. Obaja – manžel i manželka – musia byť pripravení svoje manželstvo stále budovať. Každý stupeň tohto procesu prináša svoje vlastné výzvy a príležitosti. Na začiatku môžeme byť šokovaní vecami, ktoré o sebe navzájom zistíme a ktoré sme počas opojných dní chodenia spolu a zasnúbenia nepobadali.

Prvá lekcia z manželstva je, že treba prijať manžela alebo manželku takých, akí sú. Nemali by sme sa pokúšať prerobiť ich na niekoho, koho by sme z nich chceli mať. Toto vzájomné prijatie musí pokračovať, pretože ubiehajúce roky nevyhnutne prinesú zmenu. „Láska je maják – búrky ani hmla ho neoslepia – láska o zmene neuvažuje, za hrob pretrváva.“ (Shakespeare)

Napriek našim najlepším snahám nemôžeme zostať rovnakí. Nebude sa meniť len náš výzor, ale aj naše myslenie bude dozrievať. Náš charakter sa bude tiež rozvíjať a budú sa meniť aj naše okolnosti. Azda najväčšia zmena nastane s príchodom detí, hoci rovnako náročné sú aj stresujúce a traumatizujúce okolnosti neplodnosti. Ťažkosti s počatím môžu klásť na manželstvo väčšie nároky a budú vyžadovať veľa trpezlivosti, láskyplnej podpory a odmietnutie akéhokoľvek obviňovania.

Narodenie dieťaťa prináša vrcholnú radosť, no často je spojené s fyzickou vyčerpanosťou. Neskôr môžu byť ohromnou zábavou tínedžerské roky, ktoré poskytujú možnosti utužovať s našimi deťmi priateľstvo, ale je to aj citovo vyčerpávajúca jazda na kolotoči. A keď odídu z domu, pristihneme sa, že trúchlime pre ich neprítomnosť, ako to povedala jedna matka, ktorej deti postupne opúšťali domov krátko po dovŕšení 20-tich rokov. Počas tých rokov výchovy detí, kedy treba veľa myslieť na domácnosť a prácu, je až príliš ľahké zanedbávať manželstvo. Je samozrejmé, že o deti sa treba starať, ale to isté potrebuje aj manželstvo (manželia navzájom).

Ak manželia do svojho vzťahu neustále investujú a navzájom sa podporujú pri rôznych tlakoch, ktoré prináša rodinný život, posledných 25 rokov môže naozaj stáť za to. Najťažšie sú roky okolo tridsiatky, keď sú ešte malé deti, nie je príliš veľa peňazí a neraz náročná práca v zamestnaní. Ale ako sa deti postupne osamostatňujú, nároky na výchovu sa znižujú a tak postupne nastáva čas a príležitosť sa objavovať novými spôsobmi.

Treba však vedieť, že vždy keď nám Boh (skrze Cirkev) predkladá nejaký ideál, nehovorí, že hneď v tej chvíli musíme podľa neho žiť. Boh je náš Stvoriteľ a Vykupiteľ, a preto presne pozná, kde sme zraniteľní a v čom sú naše slabosti. Keď nám ukazuje ideál, dáva nám aj cestu k nemu. Nie si dnes dokonalý? Nič to. Dôležité je, aby si bol na Božej ceste, na ceste k ideálu. Hľadajme tú svoju cestu a určite ju nájdeme.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.