Vo vedení dialógu jedinou skutočnou nevyhnutnosťou je pokračovať v rozhovore, ktorý si začal a neukončiť ho skôr z nejakých márnych príčin. Mnohé rozchody manželov sú zo zlyhania v komunikácii. V každom manželstve to ide “dole vodou”, keď sa manželia nedokážu navzájom podeliť so svojimi pocitmi. Veľakrát sa manželka radšej zdôveruje svojim priateľkám, či sestrám než svojmu manželovi a to pomaly a isto začína vtláčať akoby klin medzi manželov. Nesmieme uzatvárať svoj myšlienkový sled jeden pred druhým.
Vo viacerých prípadoch sme zvyknutí sústavne sa zaoberať negatívnymi stránkami nášho vzťahu, no len zriedkavo o nich hovoriť. Niekedy, ak sa nám podarí viesť aký-taký dialóg, vedieme akoby súdny spor, pričom jeden druhému nedovolíme brániť sa. Vždy je treba dobre načúvať, čo ten druhý hovorí a klásť rozumné otázky, aby sa problém dostal na povrch. Žena väčšinou má sklon k dramatickejšiemu prežívaniu nálad. Keď je človek rozladený, oveľa ťažšie komunikuje, pretože sa citovo uzatvára. Vtedy je potrebné snažiť sa udržiavať komunikáciu v chode. Najčastejšou príčinou vzájomného odcudzenia je neefektívna komunikácia. Veľmi ľahko sa dá vzduch “naplniť” množstvom prázdnych slov, ktorými sa v skutočnosti nič nepovie. Preto si treba ukrojiť kvalitný čas z našich hektických denných rozvrhov.
Efektívna komunikácia musí znamenať odkrytie všetkých častí našich životov, aj tých, ktoré dokážeme veľmi zručne skrývať. A to vyžaduje nielen čas, ale aj odvahu. Táto odvaha pochádza nielen z našich prirodzených zdrojov, ale najmä z využívania Božích zdrojov. S Božou milosťou je skutočne možné spoločne rásť a mať vzťah, ktorý sa ubiehajúcimi rokmi zlepšuje.
Komunikovať neznamená len vymieňať si informácie, ale doslova robiť naše myšlienky a city spoločným vlastníctvom. Týmto spôsobom sa dávame jeden druhému spoznať. Niekto musí pre svoju prácu, či službu v politike väčšinu času svojho manželstva žiť oddelene, ale predsa môžu manželia spolu komunikovať rozličným spôsobom – listami, telefonicky, cez internet a podobne. Je dôležité zachovať si zvyk o všetko sa navzájom podeliť, na čo všetko myslíme a čo cítime. A táto neustála komunikácia určite pomáha udržiavať celoživotnú lásku.
V tých najlepších manželstvách neexistujú medzi mužom a ženou žiadne tajomstvá. V manželstve sú akékoľvek tajomstvá veľmi nebezpečné. Práve tajomstvá živia vzájomnú nedôveru. Pravdaže, musíme sa učiť navzájom komunikovať. Najhoršie je, keď o svojich citoch a pocitoch dokážeme hovoriť úplne cudziemu človeku a sami sebe to nedokážeme odovzdať a podeliť sa. Je zlé, keď sa nám lepšie komunikuje iba prostredníctvom inej osoby, tiež nie vždy dôveryhodnej.
Bežne sa stáva, že jeden z partnerov urobí krok smerom k druhému, aby upútal jeho pozornosť, no jeho pokus ostane bez odozvy. Základným problémom je citová blízkosť… Ľudia žiadajú svojho životného partnera: “Dokáž mi, že ma miluješ!” Mnoho ľudí žije v akejsi citovej pustatine. Preto sú takí vyprahnutí. Niektorí z nás zlyhávajú v schopnosti správne počúvať. Iní zasa v schopnosti vyjadriť svoje city a pocity. Musíme sa naučiť oboje – rozprávať aj počúvať!
Dôležitosť
konverzácie = rozprávania
Manželstvo je jeden dlhý rozhovor, spestrený hádkami. Manželia stále viac a viac prispôsobujú svoje názory, aby vyhoveli tomu druhému a tak postupom času, získaním skúsenosti a bez “zbytočných fanfár” vovádzajú jeden druhého do nových myšlienkových svetov. Tragédiou mnohých manželských párov je, že si neuvedomujú, že najväčšiu snahu majú vyvíjať jeden voči druhému.
Ale, ak si nenaplánujeme jeden pre druhého čas, obvykle sa stretávame v tých najnevhodnejších okamihoch buď ráno, keď sme ešte sotva prebudení, alebo večer, keď sme vyčerpaní. Často namiesto rozhovoru nastupuje televízia alebo noviny a časopisy. Obvyklá konverzácia pozostáva viac menej z praktických požiadaviek typu: “Ožehlíš mi košeľu?” Alebo, “Bonifáca vzala záchranka.” Alebo ide o výmenu faktov: “Prežil to?” Pri rozhovore treba vynaložiť úsilie. Ak by sme sa na prvom rande s naším terajším partnerom neboli vôbec snažili rozprávať sa s ním, sotva by sme dnes boli manželmi. Vzťahy rastú iba vtedy, keď sa o to usilujeme.
Veľkým tajomstvom manželstva je klásť otázky o prežitom dni, o práci, starostiach, záujmoch, očakávaniach a plánoch. Môžeme navzájom objavovať svoje názory na každodenné záležitosti. Mnoho párov trávi svoje dni odlišným spôsobom. Ak je celý deň muž pri práci na mobilnom telefóne, po vstupe do “svätostánku svojho domova” jediné, po čom túži, je svätý pokoj od všetkých. Na druhej strane jeho manželka, ktorá je celý deň doma, stará sa o tri malé deti vo veku do päť rokov, keď začuje, že manžel otvoril dvere, zúfalo túži porozprávať sa s dospelým človekom a snaží sa udržiavať rozhovor. Obaja vedia, že musia vyvinúť veľké úsilie, aby dokázali vnímať potreby jeden druhého.
Iný manželský pár si vypracoval na riešenie tejto situácie stratégiu. Len čo manžel opustí svoju prácu, všetok jeho voľný čas patrí jeho manželke. Už po ceste domov začne na ňu myslieť, predstavuje si, ako strávila deň a tak sa pripravuje na to, ako sa s ňou stretne a spoločne prežijú večer. Ona robí to isté, keď očakáva jeho návrat. Toto vzájomné úsilie ľahko prejde do rozhovoru a iba zriedkavo zlyháva pri zbližovaní sa manželov a prehlbovaní ich priateľstva.
Niektoré páry to majú oveľa náročnejšie. Napr. zdravotná sestra na onkologickom oddelení, ktorá má manžela bankára – obaja musia vyvinúť veľké úsilie, aby pochopili nároky zamestnania či povolania toho druhého a rešpektovali jeho prácu. Keď si to všetko uvedomíme, že vytvárať správnu a efektívnu komunikáciu nie je jednoduché a každý z nás to má náročné. Ale s Božou pomocou to určite postupne dokážeme.
MUDr. Vaščák Blažej, Široké