Veľké predstavy o malej láske


Máj – lásky čas. Trošku opotrebované prirovnanie, ale myslím si, že aj keď je generačne omieľané, v skutočnosti je veľmi výstižné. Prvé slnečné dni sú toho dôkazom. Slnko nešetrí svojimi horúcimi objatiami, všade to rozvoniava čerstvo rozkvitnutými stromami a dlhé letné večery sú ako stvorené na prechádzky s niekým, na kom nám záleží.

Ružové idealistické predstavy ako vystrihnuté z Pilcherovej románov sú síce krásne a nefalšovane romantické, ale majú jeden háčik. Sú totiž len predstavami. Výplodmi fantázie, počas ktorých sa na chvíľu vznášame, no vzápätí sa rozplynú a my sa prebudíme v dusnom prostredí kancelárie alebo nás zo snívania raz-dva preberie hlas profesorky fyziky s otázkou, v ktorom z mimozemských svetov sa momentálne nachádzame. Nezadaní zahanbene sklonia hlavu a v okamihu na všetko zabudnú, zatiaľ čo zadaní sa len pousmejú a naďalej sa ukrývajú za pomyselnými ružovými okuliarmi svojho zamilovaného „ja“.

Nech už je to akokoľvek, všetci z času na čas snívame a necháme sa doslova „zhltnúť“ vysnívaným svetom, v ktorom sme len my tí, ktorých ľúbime a hodiny, ktorým chýba ciferník. Želáme si, aby sa sny nikdy nemuseli skončiť, aby sme sa nikdy nemuseli rozlúčiť a aby… sme nezabudli.

Lenže nie vždy sa naše predstavy zhodujú so skutočnosťou, ktorá nás obklopuje. Vysnívame si slnko a vzápätí sa rozprší. Predstavujeme si pravú nefalšovanú rodinnú idylku a za okamih sledujeme vo večerných správach nárast krivky rozvodovosti na Slovensku. Zamýšľame sa nad tým, aké nároky máme na človeka, ktorého ľúbime a skutočnosť nás vracia z oblakov do reality tým, že sa naše predstavy rozplynú vo chvíli, keď si všimneme, že sa s ňou nestotožňujú. Toto bola asi príliš zložitá veta 🙂

Francúzsky spisovateľ André Maurois raz povedal: „Nechcime, aby sa ten, koho milujeme, podobal nášmu ideálu, ale naopak, ideál prispôsobme tomu, koho milujeme.“

Myslím si, že do tejto myšlienky môžem „obliecť“ celý obsah svojho článku v tomto čísle.
Veľakrát sa totiž stáva, že si svoj život vyskladáme na nereálnych predstavách a na chvíľu sa z nás stanú rojkovia uväznení v tajomnom začarovanom svete vlastných ilúzií. Lenže v jednej chvíli nám realita strhne ružové okuliare a my zostaneme rozčarovaní stáť na prahu a zistíme, že jediné, čo nám po našich astronomicky vysokých nárokoch zostalo, je sklamanie. Jednoducho máme len „veľké predstavy o malej láske.“ Pretože, ak si k človeku, ktorého ľúbime, priložíme „šablónu“ ideálneho vysnívaného princa na koni bližšie neurčenej farby, znamená to, že naša láska nie je láskou v pravom slova zmysle. Je to len platonika. Zaľúbili sme sa totiž do sna a nie do „bežného smrteľníka.“

Budúcnosť postavená len na ideáloch býva často nevyspytateľná. Ideály totiž kráčajú ruka v ruke so zmenami módy a každú chvíľu je ideálom niečo iné. A takáto „multi-ideálnosť“ má za následok „multi-chaos“.
Ak by ste po celom svete rozbehli anketu s otázkou: „Aká hodnota je pre vás v živote najdôležitejšia?“, na prvom mieste hodnotového rebríčka by sa o prvenstvo bili LÁSKA a ZDRAVIE. No u zdravých a fyzicky zdatných ľudí by dominovala práve LÁSKA, ktorej mesiacom nemusíme nazvať výlučne len máj, ale ktorýkoľvek mesiac v roku. Prejavy lásky predsa nie sú z limitovanej edície 🙂 .
Je to cit, ktorý existuje od počiatku a ktorý Boh použil ako základný kameň budovania sveta a ktorý vždy bol, je a bude základom fungujúcej spoločnosti. Cit, ktorý spája i rozdeľuje, buduje i rúca, prináša radosť i smútok, hreje aj chladí…

No keby sme chceli presne vedieť, čo je to Láska, museli by sme si pomôcť jej charakteristikou, ktorú krásne opisuje Hymnus na lásku (1 Kor.13).

Hovorí sa, že láska nepozná vekové rozdiely, odlišnosť veľkosti bankových účtov či chybičky krásy. A preto si myslím, že ak niekoho skutočne ľúbite, je pre vás ideálny už len tým, že ho máte vedľa seba 🙂 Celkom stačí, že ho jednoducho máte radi a záleží vám na ňom.
Želám vám preto veľa lásky, a to nielen v máji, ale po celý rok 🙂

Lenka Novotná

ZAUJÍMAVÉ A POUČNÉ


Jeden profesor ekonomie na místní vysoké škole nikdy nenechal propadnout jediného studenta, ale v poslední době nechal propadnout rovnou celou třídu. Třída trvala na tom, že Obamův socialistický model funguje, že nikdo by neměl být chudý ani bohatý, všichni by měli být zhruba na stejné úrovni. Profesor řekl: „OK, uděláme v této třídě experiment Obamova plánu“. Známky z jednotlivých testů zprůměrujeme a všichni tak budou dostávat stejnou známku jako je průměr třídy, takže nikdo nepropadne, ale nikdo ani nedostane za 1. (Známkami nahradil výši příjmů daňového poplatníka).

Po prvním testu byly známky v průměru a každý student dostal za 2. Studenti, kteří tvrdě studovali, byli trochu zklamaní a studenti, kteří studovali málo, byli spokojení. U dalšího testu studenti, kteří studovali málo, studovali ještě méně a ti, kteří studovali hodně, se rozhodli, že jim průměr stačí, takže i oni studovali málo. V tomto testu byl průměr 4! Nikdo nebyl spokojený. Při třetí zkoušce byl průměr 5. Jak zkoušky pokračovaly, průměr se nikdy výrazně nezvýšil, vše se zvrhlo v následné hašteření, obviňování a nadávky. Nikdo nechtěl studovat ve prospěch někoho jiného. K jejich velkému překvapení všichni propadli. Profesor konstatoval, že socialismus už z principu nemůže fungovat, protože odměna za práci může být skvělá, lidé mohou mít motivaci uspět, ale když si vláda vezme celou odměnu, nikdo se nebude snažit, nebo nebude chtít uspět. 5 vět, které se vztahují k experimentu:

1. Nemůžete legislativou udělat z chudých prosperující a prosperující legislativně odstavit od příjmů.

2. Co dostane jeden člověk, aniž by si to odpracoval, to musí odpracovat jiný člověk, aniž by za tuto činnost obdržel odměnu.

3. Vláda nemůže dát nikomu nic, aniž by si to dříve nevzala od někoho jiného.

4. Nelze rozmnožit bohatství tím, že se rozdělí!

5. Jestliže si polovina lidí představuje, že nemusí pracovat, protože se druhá polovina o ně postará, a když druhá polovina zjistí, že není dobré pracovat, protože někdo jiný bezpracně dostane to, co oni vytvořili, tak to je začátek konce každého národa.

-re-

„Nemal som o Boha záujem.“


Ján Hatina má 35 rokov, je otcom štyroch detí. Je riaditeľom a majiteľom prvej spoločnosti na Slovensku poskytujúcej prepravu osôb/taxislužieb a zároveň kuriérskych služieb.
Ak mám opísať svoju cestu k Bohu, neviem presne určiť deň, kedy som mu úplne uveril a vrátil sa k Nemu. Zdá sa mi, akoby táto cesta bola postupná, po maličkých krokoch. Dokonca ešte aj teraz sa stále učím, ako vernejšie nasledovať Pána a ako správne prežívať život, spoznávať Jeho vôľu.

Veľmi jasne si spomínam na prvé sväté prijímanie a prvú sv. spoveď, aj ako k nám domov počas socializmu chodil kňaz, ktorý ma potajomky pripravoval na tieto sviatosti. Potom sa však moje spoznávanie Boha skončilo. Nemal som záujem o Boha a ani mi nikto o ňom nič nehovoril. Boh neexistoval, bol neznámy, úplné ticho, nepotreboval som ho.
Ako veľmi mi je ľúto ľudí, ktorí nepoznajú Pána. Viem porovnať, aký je rozdiel medzi životom s Pánom a bez neho. Život s Ježišom má zrazu význam, mnohé udalosti človek vníma ľahšie a s ohľadom na večnosť sa mu zdajú prítomné starosti nepodstatné. Človek má väčší pokoj vo svojom srdci, teší sa z maličkostí a nie je otrokom túžob po bohatstve, sláve či uznaní.

Ak pustíme Boha do nášho života, sme zrazu slobodní a s Ním sa dá všetko prekonať. Boh nás neopustí, je stále s nami. Vie, čo prežívame, akí sme a čo potrebujeme. Nikto z ľudí nás nedokáže milovať a pochopiť lepšie ako Ježiš. Nemá žiadne podmienky, ľúbi a dáva bezvýhradne.
Boh sa nedá nájsť, On je Ten, ktorý prichádza sám. Príde tam, kde nájde otvorené srdce a túžbu po pravde, spravodlivosti a láske. Ku mne prichádzal postupne cez mnoho rozličných situácií. Najprv sa ku mne dostali knihy o ezoterizme. Tie ma upútali, ale bolo tam strašne veľa neprávd a nezmyslov. Zlom prišiel, až keď som mal asi 20 rokov. Občas sa vo mne začala objavovať túžba ísť s priateľmi v nedeľu do kostola. Dnes nedokážem presne vysvetliť, prečo som tam začal chodiť. Začínal ma volať Pán?

Neskôr som sa zoznámil so svojou terajšou manželkou, kresťankou. Som presvedčený, že ona sa stala nástrojom Pána na moje obrátenie.
To, čo robil Pán so mnou, bolo úžasné. Spoznával som Evanjelium, kde som nachádzal všetky odpovede na zmysel života. Ježišove učenie je neuveriteľne krásne a pravdivé, vždy som si pomyslel, že toto nemôže pochádzať od človeka. Uveril som, že Ježiš je Boží Syn, pretože myšlienky, ktoré On učil, akoby nepochádzali z tohto sveta. Nebol som až tak fascinovaný zázrakmi, ktoré konal, ale učením o láske a pokoji. Každý, kto chce spoznať Boha, by si mal prečítať evanjeliá Nového zákona a pochopí.

Potom som pocítil túžbu vyznať svoje hriechy a očistiť si srdce pred Pánom vo sv. spovedi. Začal som prijímať Eucharistiu. Ako 23-ročný som prijal sviatosť birmovania. Myslím si, že táto slávnosť ma úplne pripojila k Bohu a toto bol okamih zmeny môjho vnútra. V katolíckom katechizme sa tiež píše, že „birmovanie vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.”

Pochopil som, aké dary má cirkev. Pred úplným obrátením som si myslel, že netreba chodiť do kostola, prijímať eucharistiu, spovedať sa. Ale aj tu mi Ježiš pomohol spoznať tieto tajomstvá. Dnes si nedokážem predstaviť život bez týchto sviatostí.
Môj život sa radikálne zmenil. Odovzdávam Pánovi každý deň, volám ho do svojich starostí a problémov, urobil som ho Pánom nad všetkým, čo mám. Neustále ho chválim za dobrotu a lásku, ktorú mi prejavuje. Stará sa o potreby mojej rodiny a vždy vie, kedy nám treba pomôcť. Boh je úžasný. Mňa fascinuje, že miluje hriešnikov. Tých, ktorí si uvedomujú svoje hriechy a majú snahu sa zmeniť. I ja som taký.
Ak chce človek spoznať Pána, musí sa modliť. Hovoriť mu, čo cíti, čo potrebuje a za čo je mu vďačný. Treba počúvať Jeho hlas. Počuť sa dá v srdci, vo svedomí. Boh sa k nám prihovára aj cez Sväté písmo. Ja osobne najviac cítim Ježišovu blízkosť po prijatí Eucharistie pri sv. omši. Vtedy ma napĺňa svojím Duchom. Som si istý, že prichádza do môjho srdca, očisťuje ma od mojich hriechov a slabostí, dáva mi silu.

Všetkým ľudom prajem, aby si otvorili svoje srdcia pre Ježiša, On príde. Zmení Váš život. To, čo bolo predtým ťažké bude ľahké, to, čo sa nedalo vyriešiť, bude vyriešené. Do života príde väčší pokoj. Samozrejme, nie vždy bude všetko podľa našich predstáv, ale aj tak môžeme dôverovať najmocnejšiemu a všemohúcemu Kráľovi.
Ja som sa presvedčil o dobrote a láske Boha cez mnoho udalostí môjho života. Ja verím, že je náš milujúci Otec a má nás nekonečne rád.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán!

– internet –

Naša Veľká noc 2012



Ajhľa, kameň odvalený!
prázdny hrob –
Z lona smrti unikol víťaz oslávený!
Na perutiach úsvitu
s brky z lúčov slnečných, živý, krásny, jarý
vo pravici triumfu odznak z ružo-žiary,
korúhev v šír rozvitú,
v polet trepotavý,
prád ligotných kaderí kolo božskej hlavy,
toť, sa vznáša v dôstojnosti, v sláve
vzduchom plným plesu, svetla zdôb,
časom dolu shliadajúc, milo-usmievave
k privržencov stydnúcej i horúcej tvári –
I to čisté prestieradlo
s nôh ľalijných priam mu spadlo;
letí bez obtiaže rúcha, šmúhy, prachu:
predsa v skvúcom odení z dúhy, zoro-machu…
Mizne, kde sa temení kryštalový strop –
P.O.Hviezdoslav, Hymnus vzkriesenia (úryvok)
Aleluja! Aleluja!
Paľo Ondrík, kluknavský farár


Veľkonočný pozdrav od Mirka Foriša

Milý pán Magda, pozdravujem Vás a prajem pekné a na milosti bohaté sviatky Veľkej noci, v ktorej On – prvotina zosnulých ožil, aby nás uistil, že aj my, keď veríme, budeme žiť, lebo sám povedal: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie.“
V tejto viere sme istí, že i P. Magda žije, aj keď zomrel. Vy ste z jeho rozlúčky robili zábery a tak by som Vás chcela požiadať, či by ste nám neposlali ten časopis Spektrum, v ktorom budú písať o pátrovom pohrebe. Radi by sme si ho pozreli. I jednému pánovi z Janoviec som sľúbila, že mu pošlem, lebo on tiež sa tu v Nitre učil a chodil do triedy s Františkom Magdom. Nebol teraz na pohrebe, lebo je po mozgovej príhode, ale bola jeho manželka i syn.
Tak dúfam, že ste porozumeli, čo som napísala. Keď sa to bude dať urobiť, budeme radi, keď nie, nič sa nestalo. Zatiaľ ďakujem a prajem všetko najlepšie.
sr. Magdaléna, Nitra

-re-

Христос Воскрес! Воїстино Воскрес!


Týmito riadkami chcem pozdraviť všetkých čitateľov časopisu SPEKTRUM a podeliť sa so svojimi zážitkami počas slávenia obradov Veľkej noci v mojej milovanej farnosti.

Na tento najväčší kresťanský sviatok Pánovho zmŕtvychvstania sme sa pripravovali aj my, rímskokatolíci vo farnosti Dovhe na Ukrajine. Kvetnou nedeľou sme vstúpili do Veľkého týždňa. Pred svätou omšou sme posvätili bahniatka a potom v sprievode sa vydali na slávenie Eucharistie. Popoludní o 15:00 h sme sa už po 9. krát (9. rok) modlili krížovu cestu ulicami našej dediny za rodiny našej farnosti, za všetky rodiny žijúce v Dovhom. Každý z prítomných mal možnosť niesť kríž od zastavenia po zastavenie.

V stredu pred Zeleným štvrtkom sme sa všetci kňazi zišli v mukačevskej katedrále so svojim diecéznym otcom biskupom Antalom na slávenie svätej omše, pri ktorej boli posvätené oleje a tiež sme ďakovali za dar kňazstva. Nakoľko je ťažko mojim farníkom prísť do farského kostola, obrady Zeleného štvrtka, Veľkého piatku a Bielej soboty som binoval (slúžil dvakrát). Tak ako Kristus pri poslednej večeri umýval nohy svojim apoštolom, aj u nás je zvykom, že počas svätej omše umývam nohy členom farskej rady. Aj na veľkopiatočných obradoch sa veriaci zúčastnili v hojnom počte. Dojímavé bolo, keď všetci prítomní zbožne prichádzali uctiť si svätý kríž. Veľkú radosť mali moji miništranti z prostrácie, keď ležali na dlážke kostola. Na Bielu sobotu bola od rána vystavená Oltárna Sviatosť v Božom hrobe na adoráciu. Ľudia prichádzali a striedali sa po hodine podľa rozpisu. Všemohúci Pán si povolal k sebe jednu našu farníčku a tak sme na Bielu sobotu vykonali jeden zo skutkov telesného milosrdenstva. Pochovali sme 85-ročnú babičku Ilonku.

Slávenie Veľkej noci začalo pred kostolom. Všetci prítomní sa sústredili pri ohni so sviečkami v rukách. Po druhom zvolaní: „Kristus, svetlo sveta!“ si každý zapálil sviečku od paškála a držal až do skončenia veľkonočného chválospevu. Do liturgie slova sa zapojili muži. Tí veľmi dôstojne prečítali čítania zo Starého zákona, mladí spievali žalmy. Po homílii sme posvätili vodu a obnovili si krstné sľuby. U nás je zvykom, že po svätej omši ideme na procesiu po dedine. Vpredu kríž, zástavy, paškál, soška Zmŕtvychvstalého, miništranti, potom kňaz pod baldachýnom so Sviatosťou Oltárnou, deti, mládež, ostatní prítomní, všetci so zapálenými sviečkami. Aj takýmto spôsobom chceme zvestovať, že Христос Воскрес, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Hodinu sme išli v procesii na oslavu vzkrieseného Krista a celá večerná oslava trvala 4 hodiny. Na Veľkonočnú nedeľu som mal prvú svätú omšu na filiálke o 6:00 h, po nej bola posviacka veľkonočných jedál. Vo farskom kostole bola svätá omša o 8:00 h a po nej som posvätil dobroty v 183 košíkoch. Tretia svätá omša bola na ďalšej filiálke o 11:00 h a aj im som posvätil paschu.

Najviac sa teším „živým paschám“. Nikto v mojej farnosti neostal bez svätej spovede, každý pristúpil k svätému prijímaniu, lebo možnosť sa vyspovedať mali a majú moji veriaci stále. Každý deň pred svätou omšou i po nej mali penitenti možnosť zmieriť sa s Pánom, aj na Veľkonočnú nedeľu, hlavne tí, ktorí v noci pricestovali z práce z Moskvy. Mám veľkú radosť zo slávenia Veľkej noci a možno aj preto, že to bola moja desiata, jubilejná Veľká noc v Dovhom na Ukrajine.

Prajem Vám, čitatelia SPEKTRA, mojim veriacim i sebe, aby sme radosť z Kristovho zmŕtvychvstania mali stále, nie iba počas veľkonočného obdobia. Aby sme nikdy nezapochybovali o tom, ale verili, že Христос Воїстино Воскрес – Pán naozaj vstal z mŕtvych. Aleluja!

o. Adrián Kovaľ, farár na Ukrajine

Prekvapujúca návšteva


11. októbra 2012 začne Rok viery, ktorý vyhlásil Svätý Otec Benedikt XVI. pri príležitosti 50. výročia otvorenia 2. vatikánskeho koncilu. Má prispieť k novej konverzii k Pánovi Ježišovi a k znovuobjaveniu viery, aby všetci členovia Cirkvi boli dôveryhodnými a radostnými svedkami vzkrieseného Pána, schopnými priviesť mnohých ľudí k hľadaniu brány k viere.

K bráne viery v zmŕtvychvstalého Pána Ježiša priviedli našich predkov pred 1150 rokmi sv. Cyril a Metod, naši slovanskí vierozvestovia. Preto lepší začiatok prípravy na Rok viery nemohol lepšie začať ako neočakávanou a prekvapujúcou návštevou ostatkov sv. Cyrila v našej farnosti. Uctili sme si ich s úprimnou vierou, zbožnosťou a vďačnosťou za dar viery v zrozumiteľnej reči, dar písma a povznesenie slovanskej kultúry.

Príchod sv. Cyrila a Metoda k našim predkom sa datuje na rok 863. Vyslal ich cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava panovníka Veľkej Moravy. So sebou priniesli knihy Svätého písma, ktoré pripravili a preložili z gréčtiny do staroslovienčiny a ktoré boli napísané novou abecedou – hlaholikou, vypracovanou Konštantínom-Cyrilom. Sám pápež Hadrián II. schválil tieto bohoslužobné knihy napísané v zrozumiteľnej reči ľudu.

Sv. Cyril zomrel, keď mal 42 rokov, 14. februára 869 v Ríme. Bol pochovaný v rímskej bazilike sv. Klementa. Brat, sv. Metod, pokračoval v ich úlohe aj po jeho smrti a neskôr začaté dielo, misiu, odovzdáva sv. Gorazdovi a ostatnými žiakom. Sv. Metod zomiera 6. apríla 885. Jeho hrob sa doteraz neidentifikoval.

Prítomnosť ostatkov sv. Cyrila je pre nás výzvou, aby sme pokračovali naďalej v misii, ktorú slovanskí vierozvestovia začali. Aj dnes potrebujeme ohlasovať vieru vo všemohúceho Boha v zrozumiteľnej reči ľudu, aby sme priviedli k bránam viery ľudí, ktorí hľadajú nádej, pokoj a lásku. A toto môžu nájsť len v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, ktorý nás vykúpil svojim veľkonočným tajomstvom. Ako solúnski bratia buďme svedkami vzkrieseného Pána. Nech ich námaha prináša v našich životoch ovocie viery a raz, aby sme mohli byť účastní večnej slávy Toho, ktorého nám zvestovali v zrozumiteľnej reči našich predkov.

Použijem myšlienku z úvodníka predchádzajúceho čísla Spektra: prichádza Tvoj čas, nastupuje Tvoj dych, Tvoje srdce a Tvoj mozog. Práve teraz beží Tvoj čas. Využi ho ako svätí Cyril a Metod.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec

Na titulke

Relikvia sv. Cyrila, ktorú sme si mohli osobne uctiť pri ďakovnej sv. omši 16. apríla 2012 v našom farskom kostole sv. Jozefa, robotníka.

-re-

Mons. prof. ThDr. František Tondra , Dr.h.c.v


„Takto vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato,
vám bude na chválu, slávu a česť vtedy,
keď sa zjaví Ježiš Kristus“ (1 Pt 1, 7).


V duchu kresťanskej nádeje oznamujeme, že zaopatrený sviatosťami,
odovzdal Stvoriteľovi svoju dušu emeritný otec biskup


Mons. prof. ThDr. František Tondra , Dr.h.c.
* 4. 6. 1936 † 3. 5. 2012

Pohreb bude vo štvrtok 10. mája 2012 o 10:00 h
v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.

-re-

Mons. Vladimír Stahovec ďakoval za 50 rokov života

V sobotu 28. apríla 2012 ďakoval Bohu za 50 rokov života Mons. Vladimír Stahovec, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.



Ďakovnou sv. omšou v rodnom Hrabkove v kostole sv. Šimona a Júdu celebroval Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup, metropolita. Koncelebrovali Mons. Štefan Sečka, spišský biskup a Mons. Stanislav Stolárik, košický pomocný biskup za účasti ďalších 25 kňazov a veriacich z blízkeho a širokého okolia.

„S radosťou vzdávajte vďaky Bohu Otcovi…“ (por. Kol 1,12)
Týmto citátom zo Sv. písma privítal všetkých miestny farár dp. Peter Čorba a pokračoval:
„Schádzame sa tu kvôli nášmu oslávencovi Mons. Vladimírovi Stahovcovi, rektorovi pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý v týchto dňoch oslávil svoje krásne životné jubileum – 50 rokov života.

Žiaden človek neprichádza na tento svet ako ostrov. Človek je vždy obklopený ľuďmi a chce mať dobrých ľudí pri sebe. O to viac to platí, ak sa slávi životné jubileum a isto na 50.-tku, kedy už môže vidieť, komu má byť vďačný.

Milý náš jubilant Vladimír, chcem sa ti poďakovať, že túto farnosť aj svoju rodnú dedinu si zviditeľnil svojím kňazstvom a prácou v pápežskom kolégiu. Sám teraz vidíš, aký je Boh k Tebe dobrý, keď sa rozhliadneš po tomto kostole a vidíš tu tebe najvzácnejších ľudí: mamu a otca, sestry, najbližšiu rodinu a ostatných nás kňazov a biskupov.

Isto, mama a otec, tvoja najbližšia rodina je tu doma a preto mi dovoľ v Tvojom mene aj v mojom privítať medzi nami Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa, Mons. Štefana Sečku, spišského biskupa, Mons. Andreja Imricha, pomocného spišského biskupa, Mons. Stanislava Stolárika, pomocného košického biskupa, Mons. Vendelína Plevu, riaditeľa Spolku sv. Vojtecha a ostatných tvojich vzácnych priateľov a známych, ktorých chceš mať okolo seba v tento tvoj neopakovateľný deň.

Všetkých Vás srdečne vítam v tomto starobylom kostole sv. apoštolov Šimona a Júdu, nech na ich orodovanie sa vznáša naša príjemná obeta chvály a slávy k Tomu, ktorý je darcom Života, Všemohúcemu Bohu, skrze obetu jeho syna Ježiša Krista v láske i sile Ducha Svätého.“

V homílii o. arcibiskup zdôraznil radosť z takýchto stretnutí, keď povedal:
„Drahí otcovia biskupi, drahý oslávenec Vladko, drahí bratia v kňazskej službe, milí rodičia, milá pokrvná rodina, milí bratia a sestry! Taká vzácna príležitosť. Dostali sme pozvanie, aby sme ďakovali Bohu. Aké krajšie pozvanie môžeme dostať. Pozval nás Vladko, ako ho my kňazi, alebo v jeho rodine oslovujeme. Pozval nás preto, lebo chcel nás mať pri sebe. Sme milo dotknutí v srdci jeho priateľstvom, jeho blízkosťou, že nás chcel mať pri sebe, keď bude ďakovať Bohu za 50 rokov svojho života. Ďakovať Bohu je veľká radosť!

Po sv. omši sa pozvaní hostia stretli pri bielom stole v kaštieli vo Fričovciach, kde im oslávenec poďakoval za krásne spoločenstvo.

Martin Magda

Životopis Františka Tondru


František Tondra sa narodil 4. júna 1936 v Spišských Vlahoch. Maturoval na 11-ročnej strednej škole v Spišskej Novej Vsi (1954). V rokoch 1954 – 1957 študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave a v rokoch 1957 – 1962 na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde v roku 1978 získal doktorát z teológie. Na tamojšej katedre morálnej teológie pôsobil v rokoch 1978 – 1983 ako odborný asistent. V roku 1990 pôsobil ako odborný asistent na na Teologickom inštitúte CMBF UK a TF KU v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí (morálna teológia, kresťanská sociológia). V júli 1993 (12. 7.) získal habilitáciu a v decembri 1997 (12. 12.) bol menovaný prezidentom SR za profesora v odbore teológia.

Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1962 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Levoči (1. 8. 1962 – 31.10. 1963, správca farnosti v Hnilci (1. 11. 1963 – 14. 4. 1970) a v Zázrivej (15. 4. 1970 – 30. 9. 1978) a kaplán v Zázrivej (1. 10. 1978 – 30. 9. 1980). Neskôr ako správca farnosti v Zázrivej (1. 10. 1980 – 14. 10. 1983), správca farnosti v Tvrdošíne (15. 10. 1983 – 14. 4. 1987), správca farnosti v Levoči (15. 4. 1987 – 8. 9. 1989), prodekan v dekanáte Spišská Nová Ves (1. 2. 1988 – 31. 3. 1989) a dekan v spišskonovoveskom dekanáte (1. 4. 1989 – 8. 9. 1989).

František Tondra bol 26. 7. 1989 menovaný za diecézneho biskupa Spišskej diecézy. Konsekrovaný bol 9. 9. 1989 v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí. Konsekrátorom bol kardinál Jozef Tomko. Spolukonsekrátormi boli Mons. Colasuono, arcibiskup, Mons. Ján Sokol, arcibiskup.

Od 3. 10. 1994 bol konzultorom Kongregácie pre katolícku výchovu. V apríli 1990 (23. 4.) bol vymenovaný za podpredsedu Biskupskej konferencie ČSFR. V júli 1991 (11. 6.) sa po abdikácii kardinála Tomáška stal predsedom Biskupskej konferencie ČSFR. V máji 1993 (4. 5.) bol vymenovaný za predsedu Konferencie biskupov Slovenska (abdikoval kvôli chorobe 13. 4. 1994); opätovne zvolený 31. 8. 2000, 16. 9. 2003 a 3. 10. 2006. Predsedom KBS bol do 28. 10. 2009.

Bol predsedom Bioetickej subkomisie Teologickej komisie KBS, členom Vedeckej rady Katolíckej univerzity v Ružomberku a Teologickej fakulty KU v Košiciach. V januári 2003 (1. 1.) mu prezident Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V decembri 2007 (11. 12.) získal titul Dr. h. c. od Trnavskej univerzity.

V auguste minulého roka (4. 8. 2011) prijal Svätý Otec Benedikt XVI. jeho zrieknutie sa úradu spišského diecézneho biskupa a ustanovil ho za Apoštolského administrátora Spišskej diecézy. Od 10. 9. 2011 bol na dôchodku. Od začiatku apríla 2012 bol hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, kde sa podrobil operácii na srdci. Zomrel 3. mája 2012 po ťažkej chorobe v košickej nemocnici.

Zdroj: Spišská diecéza / TK KBS