Homília Mgr. Jána Biroša z 28. nedele v roku B

Túto homíliu uverejňujeme aj v rámci katechézy v Roku viery. Táto homília je veľmi aktuálna do dnešnej materiálnej doby.


Slovo Božie, drahí bratia a sestry, je naozaj ostrejšie ako dvojsečný meč. Chce zasiahnuť i nás neľútostne, na najcitlivejšom mieste a preniknúť hlboko do nášho vnútra. Ono odhaľuje to, čo by sme radi ukryli hoci i domnelou spravodlivosťou, zbožnosťou a horlivosťou. Pred ním stojíme takí, akí skutočne sme. Bez ozdôb a bez predstierania. Neprepočujme teda tento apel zameraný predovšetkým do nášho svedomia.

Drahí bratia a sestry, snáď žiadna časť evanjelia nedokáže tak vyprovokovať, ako tá dnešná časť o bohatom mládencovi. S akým elánom a zápalom pribehol k Ježišovi. Sympatický typ nádejného učeníka. Ježiš na neho s láskou pozrel a zamiloval si ho. Mladík sa vrhá na kolená pred Kristom a jedným dychom prosí: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som mal podiel na večnom živote?“ Už sa videl celý v nebi, ale Pán ho vrátil neľútostne naspäť na túto zem, ochladzuje žiar jeho nadšenia. Ba využíva tento prípad, aby vyniesol zničujúci rozsudok nad bohatstvom. Začne mládenca skúšať z Desatora prikázaní. Ten však na všetky otázky môže povedať svoje čestné „áno“: „toto všetko som dodržiaval od svojej mladosti.“

A čo naše víťazské deti? Vedia duchovného otca a starších aspoň kresťansky pozdraviť, ovládajú vymenovať prikázania z Desatora? Ale namiesto pochvaly príde Kristus s neslýchanou požiadavkou: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“ Mladík sa veľmi zarazil a bez slova smutný odišiel. Toto nečakal. Bol veľmi bohatý. Predstavme si tie vydesené oči a tváre apoštolov. Ako môže Pán vyžadovať také nadzemské veci? Nechať odísť tak bohatého človeka, chcel sa pripojiť k nám, ako sa mohla zlepšiť naša i tak nezávidenia hodná situácia! To by sme už netrhali od hladu klasy v sobotu! Ale Kristus bohatého mladíka nezavolal naspäť. Ani slovíčko nevzal späť. Celý prípad vysvetlil slovami: „Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú bohatstvo!“ Aby mu lepšie nechápaví apoštoli rozumeli, formuluje toto vysvetlenie znova a niečo vľúdnejšie: „Dietky, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva.“ Zaujímavé, ako inak ťažkopádni apoštoli rýchlo pochopili konsekvenciu tejto poslednej vety. Pýtajú sa zdesene: „Kto teda môže byť spasený?“

Pre dnešné evanjelium nebola nikdy priaznivá doba. Nebolo by lepšie ho vôbec nečítať, preskočiť ho, vynechať? „Predaj všetko, čo máš a rozdaj chudobným.“ Nie je táto výzva až príliš revolučná a utopistická, o ktorej je zbytočné diskutovať? Tak môže hovoriť len blázon, alebo pán z „Nemanič“, ktorý nemá, čo stratiť. Kristus nebol ani to, ani ono. Hoci bol bohatý, stal sa chudobným pre nás. Hoci všetky vlády a kráľovstvá mu boli podložené k nohám, nemal, kam by hlavu sklonil – preto mohol a môže vyžadovať takéto veci. Predovšetkým Kristus vystupuje v dnešnom evanjeliu ako triezvy realista. Pozná súvislosť, tragiku, nebezpečenstvo a prekážky bohatstva. Nikto na svete, nie je tak ohrozený ako boháč.

Áno, peniaze vládnu svetom a boháčovi sú všetky dvere otvorené. Bohatstvo však zaslepuje človeka, začne si panovačne trúfať, nevidí, že všetko má svoje hranice, zabudne, že ešte existuje Boh. A či nás nepoučujú dejiny? Koľkokrát prišli boháči razom o všetko? Prevratom, vojnou, machináciami, infláciou peňazí, krachom banky, krádežou a pod.? Kristus však vidí ešte ďalej. Nič, čo človek vlastní, nemá význam. Raz to musí všetko opustiť. V podobenstve o boháčovi, ktorý zhromažďoval majetok na majetok, sa hovorí: „Blázon, ešte tejto noci požiadajú o tvoju dušu a čo si si nahromadil, čie bude?“ Kto je vlastne boháčom v Ježišovom ponímaní? Snáď ten, kto má mesačne príjem 1 až 2 tisíc Eur? Alebo ten, kto má na vkladnej knižke 10 až 20 tisíc Eur? Dajme pozor: Ježiš nehovoril o tých, ktorí majú peniaze v moci, ale o tých, ktorí sú v moci peňazí. Rozumieme tomu?

Peniaze sú mojim sluhom a nie ja som sluhom peňazí! Pán Ježiš nehovoril ani tak o tých, ktorí majú mnoho peňazí, ale skôr o tých, ktorí svoju nádej, dôveru a lásku vkladajú do peňazí, bez ohľadu, aká je ich veľká kopa. Nepatríme tajne my všetci k takým ľuďom? Nedávame prednosť mamone pred Bohom? Nevynakladáme väčšiu starosť na zháňanie peňazí, než na duchovné a duševné bohatstvo? Dajme si pozor, aby sme sa nezháňali po zárobku aj v nedeľu, namiesto účasti na svätej omši. Nezabudnime na Božie prikázanie: „Pamätaj človeče, aby si deň sviatočný svätil.“ Nedostali sme sa do mašinérie kolobehu peňazí a len peňazí? Rôzne tipovacie hry a lotérie, áno veľké sumy sa náhodne vyhrávajú, ale súčasne aj milióny prehrávajú! Tipuje sa však ďalej, týždeň čo týždeň.

Istý človek chodil do práce, aby sa mu nestávalo, že mu autobus utečie, kúpil si auto a nie hocijaké, rýchle auto. Až prišla správa – dvaja mŕtvi, ostatní zmrzačení. Bolo to rozumné takto sa plahočiť? A čo z toho mal pre večnosť? Dá sa vôbec povedať, že ten, kto má auto a stále na ňom jazdí, má pohodlný život?

Tak je to aj vo všetkom ostatnom. Keď sa človek zháňa len a len pre pohodlie a majetok, uštve sa, nič neužije a naviac ešte uškodí svojej duši. Nikto nevezme dnešné evanjelium doslovne a nerozdá všetko, čo má. Takto ani nie je potrebné dnešnému evanjeliu rozumieť. Je však potrebné občas zadržať krok, upraviť svoj vzťah k peniazom a k svojmu majetku. Vkladná knižka nie je preukaz do neba! Peniaze vládnu svetom a nie nebom! Stačilo by, aby sme prestali nad obrazom evanjelia posmešne pokyvovať hlavou, oponovať a hľadať protiargumenty a výhovorky. Obdivujme radšej genialitu tých, ktorí dnešné evanjelium vzali doslovne a ktorí sa dokázali zriecť všetkého materiálneho, v úžasnej dôvere, že v Kristovi získajú všetko, čo potrebujú.

Je evanjelium takou utópiou – neskutočnosťou, ako sa na prvý pohľad zdá? „Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a nasleduj ma.“ A predsa existujú i v súčasnej dobe ľudia, o ktorých noviny píšu palcovými titulkami: Katolícki kňazi vo Francúzsku, ktorí žijú z almužien v bohatom štáte. Kňazi na strednom východe, ktorí stoja na uliciach a žobrú pre seba a pre svojich farníkov. Biskup z Jalapy v juhovýchodnej Guatemale, ktorý namiesto berly drží v rukách zmeták.

Dôchodkyňa, ktorá dlhé roky sporila na cestu do zahraničia a keď už všetky peniaze ťažko nasporila, niekoľko tisíc – pre ňu veľký majetok, celú čiastku venovala na juhoamerické misie. Celé Taliansko bolo na nohách, keď multimilionár Filiberto Guala, veľkokapitalista z Turína, rozdal svoj majetok chudobným a vo svojich 52 rokoch vstúpil do najprísnejšieho rádu trapistov, kde sa celý život nehovorí. To sú blázni, povie si človek z ulice. Biele vrany na svete, povieme my. Ľudia, ktorým tento svet nerozumie ako nerozumel Kristovi. Znie najpravdivejšia veta. Nikdy v dejinách to neboli boháči, ktorí obrátili svet k dobrému, ale žobráci, ako napríklad svätý František z Asissi, svätý Filip z Neri, svätý Ján z Boha, svätý Benedikt Labre, matka Tereza z Kalkaty a iní chudobní i žobráci.

Milí veriaci, osvojme si postoj veriaceho k bohatstvu, k hmote a prosme dnes milého Pána Ježiša, ktorý sa pre nás stal chudobným, aby my jeho chudobou stali sme sa bohatými pre večnosť. Aby sme tu v tomto krátkom prebývaní na tejto zemi neboli otrokmi hmoty, peňazí, bohatstva, ale aby sme používali časné veci tak, aby sme nestratili večné. Amen.

Mgr. Ján Biroš

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.