Kostol sv. Ondreja, apoštola

Vo Víťaze (okr. Prešov) sa nachádza kostol, ktorý je všade v literatúre (Súpis pamiatok na Slovensku, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, alebo prípadné príspevky o obci) považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18. stor. Posledná renovácia v roku 2000 však odhalila gotické okná, či maľby, ktoré zásadne menia donedávna platné informácie o kostole. Pritom aj pred opravou všetko nasvedčovalo tomu, že pochádza zo stredoveku. Totiž orientácia V-Z, presbytérium na východe, absencia okien v severnej stene, vstup z juhu alebo západu, umiestnenie na výraznom mieste v strede obce, či hrubé kamenné múry stien, sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v centre Víťaza. Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí. Najstaršia zmienka o chráme pochádza z registru pápežského desiatku z 30. rokov 14. stor., čiže fungoval už skôr. Keďže obec bola založená v období pred rokom 1245, kostol mohol vzniknúť len v rozmedzí daných rokov. Podľa typu architektúry to bolo najskôr začiatkom 14. stor. Vybudovaný bol ako pomerne veľký kostol v ranogotickom slohu.

Pozostával z pozdĺžnej lode (pokrytej freskami) a polygonálneho presbytéria, čo sa nepodobalo jednoduchým kostolom okolitých dedín v tom období a svedčí to o bohatstve a význame Víťaza, keďže si dovolili postaviť kostol s náročnejšími parametrami. Chrám je písomne doložený ešte v 16. storočí a opäť sa spomína v rokoch 1776-78. No odborníci v 60. a 70. rokoch 20. storočia sa domnievali, že šlo o obdobie výstavby a neupozornili ani na predchádzajúcu stavbu. Koncom 18. stor. bol však kostol barokovo upravený a nie nanovo postavený. Ďalšie stavebné zásahy r. 2000 mali preto väčší význam pre poznanie jeho historického vývoja ako samotná rekonštrukcia. Zo stredoveku sa zachovala takmer celá stavba okrem veže a južnej predsiene, ktoré sa pristavali v 18. stor. Existovala aj sakristia a zostal po nej zamurovaný vstup zo svätyne, ktorý mohol byť tvorený gotickým portálom. I keď svätyňa je v celej hmotnej podstate gotická, v jej interiéri sa zachoval iba jeden viditeľný gotický arch. článok, kamenná konzola z klenby v JZ rohu. No v exteriéri sú pôvodné ranogotické okná s hrotitým záklenkom a kamennými šambránami a zároveň kamenné nárožné kvádre (tzv. gotické armovanie), ohraničujúce hrany stien šesťbokej svätyne. Podobne vysoké a úzke gotické okno sa nachádza i v južnej stene lode. V lodi sú zaujímavé zvyšky gotických nástenných malieb (2 x 1,5 m) s vyobrazením ľudskej postavy a ďalšími, už slabšie viditeľnými atribútmi. Zachovala sa tiež renesančná pamiatka: kamenný epitaf miestneho šľachtica Jána Berthótyho z r. 1643. Náhrobná doska bola vyhotovená z červeného mramoru a zobrazený nie je zosnulý, ako bolo zvykom, ale rodový erb a nápis v latinčine.

Netradičné je drevené točité schodište, vedúce z exteriéru (kamenným portálom) do podkrovia. Areál kostola s bývalým cintorínom je vymedzený pôvodne stredovekým kamenným múrom. Z daných skutočností je nepochopiteľné, že taký hodnotný stredoveký kostol, jeden z najstarších v regióne, si nenašiel za posledné obdobie v literatúre, či tlači, patričné ohodnotenie. Verím, že tento príspevok aspoň pomôže napraviť chybné informácie, kolujúce v literatúre o kostole.

SABOL, D.: Kostol sv. Ondreja, apoštola v obci Víťaz.