Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu uverejňujeme príhovor nášho rodáka, kňaza, ThDr. Pavla Čecha, farára vo farnosti Hažín, ktorú predniesol svojim veriacim pri úcte ostatkov sv. Cyrila, putujúcich po celej našej arcidiecéze.
Mne nehodnému pripadla veľmi milá úloha, aby som Vám život týchto velikánov nášho drahého dedičstva aspoň čiastočne priblížil.
Ak hovoríme o sv. Cyrilovi, nesporne musíme hovoriť aj o jeho bratovi Metodovi, lebo to sú naše svetlá nášho drahého pokladu viery.
O sv. Cyrilovi vieme veľmi mnoho, lebo podľa historikov nám Metod zanechal najväčší, alebo najbohatší prameň, z ktorého čerpajú po stáročia všetci historici, ktorí sa touto cyrilometodskou otázkou zaoberali. Medzi najstarších patrí Juraj Fándly, ktorý nám vo svojej kázni O svätom Cyrilovi a Metodovi zanechal bohaté pramene, z ktorých čerpal vo svojej dobovej kázni.
Mal som ju možnosť čítať vo švabachoch s prepisom na CMBF v Bratislave v Historickom seminári u n. Prof. Dr. Miškoviča. Poďme k veci. Je to 9. storočie, v ktorom sa to všetko odohralo. Vo vtedajšej dobe na území Európy boli najmocnejšie ríše, alebo panstvá, a to Veľkomoravská ríša, ktorú spravoval vtedy knieža Rastislav, Islamský kalifát, ktorý mal veľkú rozlohu a siahal až po Benátky. Franská ríša, ktorá najviac narobila problémy Rastislavovi, ale o tom neskoršie. A Byzantská ríša, ktorá bola známa veľkou učenosťou, čiže vzdelaním. Hovorí sa „Ex oriente lux“.
Knieža Rastislav spravoval Veľkomoravskú ríšu a snažil sa, aby pokresťančovanie prebiehalo tak, aby to bolo blízke slovienskemu ľudu. I keď podľa znalcov historikov pokresťančovanie Slovienov prebiehalo po nemecky. A jednoduchý sloviensky ľud tomu nerozumel. Preto knieža Rastislav sa snažil priviesť misionárov, ktorí by „slovom a písmom“ šírili kresťanskú vieru v reči ľudu.
Najprv sa obrátil do Ríma k pápežovi Mikulášovi I. O tejto prosbe sa zmieňuje pápež Fladrián II. vo svojej bule Gloria in excelsis Deo z r. 868.
Táto listina sa zachovala vo voľnom staroslovienskom preklade v Živote Metoda. Čiže ide o Moravsko – Panónske legendy, Život Konštantína a Život Metoda. Prečo sa obrátil Rastislav na byzantského cisára Michala III., ktorý mu dal kladnú odpoveď? Cisár Michal už vtedy myslel na Konštantína a Metoda, ktorí sa vrátili z misijnej cesty od Saracénov a Chazarov. Konštantín už vtedy pociťoval vyčerpanosť a únavu zo svojej misionárskej činnosti, ale keď ich oslovil cisár Michal III. a Rastislav, ich prianie neodmietli. Posolstvo z Veľkej Moravy bolo, aby boli znalí „ slova a písma“, čo bratia zo Solúna spĺňali. Pochádzali z Grécka, z okolia Solúna, kde sa hovorilo po slovansky alebo sloviensky. Na svoju misijnú cestu sa dôkladne pripravili. Konštantín, ktorý vynikal mimoriadnym nadaním už v mladosti, si obľúbil spisy sv. Gregora Naziánskeho, učiteľa východnej cirkvi. Konštantín sa dostal na carihradskú univerzitu, kde si osvojil gramatiku, filozofickú náuku a dialektiku myslenia. Pre svoje mimoriadne nadanie sa stal obľúbeným žiakom carihradského patriarchu Fotia. Keďže vynikal tvorivými schopnosťami, zaslúžil si čestný titul „filozof“, ktorý bol vzácny aj v Byzantskej ríši.
Mladý Konštantín zastával mnohé úrady, napokon sa stal profesorom na Dvornej vysokej škole v Carihrade. Na diplomatickej misii ku Chazarom sa s ním spoluzúčastnil aj jeho brat Metod. Na Kryme našli ostatky sv. Klimenta, ktoré ich sprevádzali na misijnej ceste. Prečo je to pre nás dôležité spomenúť? Lebo ide o tretieho nástupcu sv. Petra. Po návrate od Chazarov sa Metod utiahol do kláštora a tam prijal vedenie opátstva v kláštore Polichron.
Do Carihradu zavítalo posolstvo z Veľkej Moravy v r. 862, vyslané kniežaťom Rastislavom a nitrianskym kniežaťom Svätoplukom. Solúnski bratia sa na misijnú cestu dôkladne pripravili. Konštantín zostavil písmo z gréckej majuskuly a miniskuly. Tento jazyk bol blízky staroslovienskej reči, ktorou sa rozprávalo na Veľkej Morave. Staroslovienčina má veľké množstvo „jerov“.
Staroslovienčina sa vždy považovala za najľubozvučnejší jazyk v Európe. A zásluhou Konštantína-Cyrila a jeho brata Metoda sa staroslovienčina zaradila medzi vyspelé spisovné jazyky ako gréčtina a latinčina a neskoršie taliančina.
Čo ich čakalo na Veľkej Morave? Veľká apoštolská práca. Konštantín prichádza na Veľkú Moravu ako kňaz a jeho brat Metod ako diakon. Neboli biskupi. No keď začali napĺňať svoju prácu, zistili, že na výkon misionárskej práce je potrebný biskup. Predovšetkým to bola práca prekladateľská. V Živote Konštantína Čítame: „Onedlho preložil celý cirkevný poriadok“. ŽK 15. Život Metoda podáva správu „Žaltár a Evanjeliár s Apoštolom a vybrané služby cirkevné preložil (Metod) prvej s filozofom“. ŽM 15.
Na Veľkej Morave uviedli slovanskú liturgiu, ktorá sa stala bodom sváru pre nemeckých misionárov, ktorí boli naklonení latinskej liturgii. Solúnski bratia na Veľkej Morave videli, že je potrebné urobiť veľa vecí pre zdokonalenie náboženského a kresťanského života. Svätiť kňazov, svätiť kostoly a k tomu bola potrebná hodnosť biskupa. Vybrali sa do Benátok a cestou sa zastavili u Koceľa v Blatnohrade, syna Pribinu – dnešné Zadunajsko pri Balatone v Zalavare. Maďari, keď robili vykopávky pri Balatone zistili, že ide o stavby z IX. storočia, dali ich zasypať.
U Koceľa istý čas pobudli a úspešne učili. V Benátkach dostali pozvanie do Ríma od pápeža Mikuláša I. Boli obvinení z herézy. Pápež sa chcel presvedčiť o ich pravovernosti. Konštantín a Metod prijali pozvanie pápeža. Boli si vedomí, že mnohé otázky cirkevného územia musia riešiť s pápežom Mikulášom I. Pred ich príchodom do Ríma pápež umiera. Jeho nástupcom sa stal pápež Hadrián II. Pápež, keď sa dozvedel, že prinášajú ostatky sv. Klimenta, tretieho nástupcu sv. Petra, prijal ich s veľkou slávou. V Ríme mali podporu knihovníka Anastasia, ktorý napísal krásne svedectvo o Konštantínovi: „Bol to muž veľkej svätosti, apoštolského života a opravdivý filozof“.
Pápež Hadrián II. preskúmal ich misijnú činnosť a potvrdil bohoslužobné knihy. Osobne vysvätil Metoda za kňaza. Žiakov, ktorí ich sprevádzali, vysvätil za kňazov. Vysvätení od radosti a nadšenia v Ríme po kostoloch spievali v staroslovienskom jazyku. Ide o chrámy sv. Petronily, sv. Andreja a sv. Pavla.
V Ríme Konštantín ochorel. Po namáhavej misionárskej práci vyčerpal svoje sily. Vstúpil do gréckeho kláštora, zložil rehoľné sľuby a prijal meno Cyril. Pred svojou smrťou prosil svojho brata Metoda: „Hľa brat môj, boli sme oba záprahom, čo ťahal jednu brázdu, ja na ornici padám, deň svoj som skončil. Ale Ty miluješ veľmi horu, jednako neopúšťaj pre horu svoje učiteľstvo, lebo čím môžeš byť skorej spasený? ŽM 7.
Svätého Cyrila pochovali na Metodovu prosbu v bazilike sv. Klimenta s pápežskými poctami. Teraz sú jeho ostatky v bočnej kaplnke baziliky sv. Klimenta. Na jeho hrobe sa skoro po smrti diali mnohé zázraky. Rimania si ho veľmi obľúbili. „Nad jeho hrobom namaľovali obraz a začali nad ním svietiť v deň a noc“. ZK 18. Svätý Cyril zomrel 42-ročný. Pri jeho filozofii, filológii učiteľa a misionára vynikal neobyčajnou skromnosťou.
Po Cyrilovej smrti bola situácia Metoda bezútešná. Metod hoci vekovo starší, vždy prenechával iniciatívu svojmu bratovi Konštantínovi. Iste teraz chápeme, ako sa po bratovej smrti Metod cítil. Všetka misionárska práca a ťarcha spočinula na pleciach osamelého Metoda. Metod veľmi túžil po rehoľnom živote, ale teraz po smrti svojho brata Cyrila, začala sa prejavovať vážnosť Metoda.
Správa o Cyrilovej smrti došla na Veľkú Moravu a do Panónie. Pápež Hadrián II. poslal Metoda ku Koceľovi s bulou „Sláva vo vyšnij Bogu“. Táto bola adresovaná Rastislavovi, Svätoplukovi a kniežaťu Koceľovi. Tu vidíme, že pápež prezieravo v tejto dobe urobil, že schválil starosloviensku bohoslužbu, ale žiadal, aby sa čítalo predtým po latinsky a až tak v reči ľudu. A vysoko ocenil obidvoch bratov misionárov. Pápež poznamenáva: „Oni však, keď poznali, že vaše kraje Veľká Morava a Panónia patria Apoštolskej Stolici, proti kánonu nič neučinili, ale prišli k nám a priniesli aj ostatky svätého Klimenta.“
Metod priniesol bulu do Blatnohradu Koceľovi, ktorý ho prijal s veľkou poctou. Znova ho posiela do Ríma s prosbou, aby ho vysvätil za biskupa, čo sa aj stalo. Čítame: „Aby ho vysvätil na prestol sv. Andronika, na biskupstvo v Panónii“. ŽM 8.
Hadrián prezieravo vysvätil Metoda za arcibiskupa panónskeho a veľkomoravského a obnovil starobylú metropolu v Sirmiu, ktorá zanikla r. 582 vpádom Avarov a poveril ho za pápežského legáta, s právomocou medzi všetkými Slovanmi. Toto narazilo na veľký odpor franského kléru, najmä pasovského biskupa a soľnohradského metropolitu, ktorý si robil nároky na Panóniu. Prečo pápež tak rozhodol? Lebo územie Veľkej Moravy a Panónie bolo misijným územím a pápež mohol s týmto územím voľne disponovať.
Toto rozhodnutie rešpektoval aj jeho nástupca pápež Ján VIII. Čo sa stalo na Veľkej Morave? Hrozné. Nitrianske knieža Svätopluk vydal svojho strýca Rastislava Nemcom a sám sa ujal vlády Veľkej Moravy. Nemeckí biskupi sa tvrdo postavili proti Metodovi a uväznili ho. Najnovší výskum hovorí o Elvangene, bolo to tri a pol roka, kde si Metod podlomil svoje zdravie. Mních Lazár o tom upovedomil Rím. Pápež Ján VIII. rázne zakročil. Požiadal bavorského vojvodu Karolmana, aby umožnil Metodovi návrat do Panónie. Pasovský biskup musel ísť do Ríma, aby sa zodpovedal pred pápežom.
Pápežský legát doručil Metodovi list, v ktorom pápež odporúča Metodovi, aby neslúžil sväté omše v latinskom jazyku a ustanovil ho za panónskeho arcibiskupa. Metod sa v Panónii zdržal krátko. Na prelome rokov 873 a 874 prešiel na Veľkú Moravu.
Knieža Svätopluk ho prijal so všetkou úctou a odovzdal mu všetky chrámy a duchovných na všetkých hradoch. Čítame v ŽM X: „Od tohto dňa veľmi začalo učenie rásť.“
Metropolita rozvinul horlivú prácu, venoval pozornosť výchove kňazského dorastu, takže duchovných začalo pribúdať na všetkých hradoch. V r. 874 Svätopluk uzavrel zmluvu s Ľudovítom Nemcom, uznal nemeckú nadvládu a podmanil si české kmene, Poľsko a nakoniec i Panóniu.
Po uzavretí mieru vo Forchheime začal narastať počet latinských kňazov. Nemeckí či bavorskí biskupi sa znova postavili proti Metodovi, ba aj sám Svätopluk. Svätopluk r. 878 poslal posla do Ríma k pápežovi Jánovi VIII. s listom o sporoch na Veľkej Morave. Išlo o spor medzi slovienskym a latinským duchovenstvom. Pápež Ján VIII. povolal Metoda do Ríma, aby sa zodpovedal z obvinenia. Veľkomoravské knieža Svätopluka povzbudil vo viere s odkazom, aby poslal Metoda do Ríma.
Metod sa vydal na cestu do Ríma. Sprevádzal ho Svätoplukov posol Semižizň. Pápež vypočul najprv sprievodcu, potom vypočul Metoda. Jeho učenie v Ríme teológovia starostlivo preskúmali. Pápež sa presvedčil o pravo vernosti jeho učenia a oddanosti Cirkvi. Dal mu do rúk bulu, listinu, volá sa „Industrie tue“, ktorú adresoval Svätoplukovi. Ján VIII. vyhovel Svätoplukovi, že chce dať svoju ríšu pod „ochranu apoštolskej stolice“. Vydal krásne svedectvo o pravovernosti a oddanosti Metoda. Povolil slúžiť liturgiu v staroslovienskom jazyku, ale evanjelium sa predtým musí čítať po latinsky.
Pápež Ján VIII. zveril arcibiskupovi Metodovi celé kňazstvo. Metod v Ríme, ako píše prof. Bagin, „dosiahol skvelé víťazstvo“. Čo sa stalo? Svätopluk, ako hovoria pramene, viedol pohoršujúci život, čo mu Metod vytýkal a tak sa Svätopluk odklonil od Metoda. Nitriansky biskup Wiching bol zhovievavý k jeho mravnému životu a bol proti staroslovienskej liturgii.
Biskup Wiching strojil mnohé úklady a sťažoval sa v Ríme. Pápež poslal Metodovi dôverný list, v ktorom vyslovuje pochvalu Metodovi, veľkomoravskému arcibiskupovi, za pastiersku horlivosť a v šírení právd viery. Potešil Metoda v skúškach a obetách, ktoré prináša vo svojej misionárskej činnosti.
Sv. Metod sa rozhodol navštíviť rodný Carihrad – Konstantinopol. Chcel ešte raz navštíviť svoju milovanú vlasť. Cisár Bazil I. prijal Metoda s veľkou úctou a radosťou, ba jeho učenie pochválil a nechal si niekoľkých z jeho učeníkov na cisárskom dvore. Títo do Carihradu priniesli aj liturgické knihy v staroslovienskom nárečí, ktoré sa neskoršie stali prameňom pre šírenie staroslovienskej liturgie u byzantských Slovanov. Neskoršie Metodovi žiaci po vyhnaní z Veľkej Moravy našli aj oporu.
Týmto činom sa Metod stal sprostredkovateľom medzi východom a západom. Po tejto ceste sa Metod vracia na Veľkú Moravu, kde ho čakajú veľké strasti, obety, ba až mučeníctvo. Odchádza na Veľkú Moravu verný odkazu svojho milovaného brata Cyrila. V Carihrade zožal veľké pocty, obdaroval ho cisár a vtedajší patriarcha Focios, ktorý už bol v tom čase zmierený s Rímom.
Po návrate z Carihradu sa Metod tešil pokojnej práci a venoval sa prekladateľskej činnosti, teda literárnej tvorbe. Preložil skoro celé Sv. písmo, okrem Makabejských kníh, z gréckeho jazyka do staroslovienčiny. Potom Monokanon , cirkevný zákonník, ba i knihy Otcov. Pravdepodobne si predlohy priniesol z Carihradu.
Záver misijnej činnosti sv. Metoda
Sv. Metod vyčerpaný mnohými prácami a útrapami pozoroval, že mu ubúdajú sily. Aj terajší Sv. Otec, keď sa pýtali: „Vaša svätosť, dokedy chcete ťahať toto bremeno?“, jeho odpoveď znela: „Dokedy ma bude Pán držať, ale cítim, že už mi ubúdajú sily“.
Pred svojou smrťou začal uvažovať o svojom nástupcovi. Označil za svojho nástupcu Gorazda slovami: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný.“ ŽM 1 7. Gorazd bol pôvodne Slovák, pochádzal od Nitry. Pri Sládečkovciach je filiálna obec, volá sa Gorazdov, kde ide o pomaďarčenú obec s pôvodným znením Garazda.
Na jar 6. apríla 885 prvý slovanský arcibiskup zomiera. Krátko pred svojou smrťou sa rozlúčil vo svojom metropolitnom chráme so svojím milovaným veľkomoravským ľudom. V Živote Metoda čítame: „A keď sa zišiel v Kvetnú nedeľu všetok ľud, vošiel do chrámu, hoci zoslabnutý, kázal požehnať vladára i kniežatá, i duchovenstvo i všetok ľud.“ Po troch dňoch zomrel v rukách kňazov. Hrdinskému bojovníkovi za pravdu, nezlomnému obrancovi staroslovienskej liturgie, veľkému pastierovi veľkomoravského ľudu vzdali „dôstojné pocty“.
Obrady vykonali po latinsky, po grécky a po starosloviensky. „Ľudia však, nesčíselný zídený národ, odprevádzali ho so sviecami, oplakávali dobrého učiteľa a pastiera.“ ŽM 17. Pochovali ho v metropolitnom chráme Panny Márie na pravej strane hlavného oltára.
No do dnešnej doby hrob sv. Metoda je stále predmetom štúdia.
ThDr. Pavol Čech, farár