Ahoj deti!


Dva mesiace prázdnin zbehli doslova ako voda a nenápadne k nám prišiel september. S týmto mesiacom vám všetkým určite ako prvé napadne slovo škola. Druhého septembra ste sa po dvoch mesiacoch oddychu znovu vrátili do školských lavíc. Niektorí z vás sú teraz nesmelí prváčikovia a iný ste iba vymenili učebnice za tie, ktoré pred vami používali o rok starší kamaráti. Tak či onak, do školy chodiť musíme, je to naša povinnosť a preto je potrebné sa k učeniu a škole stavať zodpovedne.

V minulom čísle Spektra ste si prečítali pekný príbeh o Božej knihe nám všetkým, teda biblii. V tomto čísle sa vás chcem spýtať jednu otázku. Čo je lepšie: dávať či dostávať? Aby som vám pomohol hľadať odpoveď, ponúkam vám jedno zamyslenie.

Môj sused má krásne nové auto. Je to športové auto, má krásne tvary, svietivú červenú farbu. Keď parkuje medzi ostatnými „obyčajnými“ autami, vyníma sa ako kráľ. Určite bolo veľmi drahé. Sused je naň poriadne hrdý. Nemá rád, keď sa obdivovatelia, ktorých je vždy dosť, motajú príliš blízko a už vôbec nemá rád, keď sa detské ruky dotýkajú kapoty jeho auta.

Raz, keď som sedel v záhrade za naším domom, všimol som si asi desaťročného chlapca, ako s obdivom zastal a priblížil sa k autu. Prezeral si ho zo všetkých strán, nakúkal dovnútra. Odrazu sa mu za chrbtom ozvalo: „Čo tu robíš, kamarát?“ Bol to majiteľ. Chytil chlapca za plecia, otočil ho a pozrel sa mu priamo do očí. „Ja ja…, ja sa zaujímam o autá. Naozaj. Veľa čítam o nových modeloch, ale takéto auto som v skutočnosti ešte nevidel. Je nádherné…“ Suseda taký záujem potešil, zmäkol a začal sa s chlapcom rozprávať o technických, motoristických a ostatných detailoch svojho auta. Bolo vidno, že chlapec má prehľad. Nakoniec sa spýtal: „Ujo, a koľko ste zaplatili za toto auto?“ „Nič“, odpovedal sused. Chlapec zostal prekvapený, no sused hneď pokračoval: „Daroval mi ho môj brat.“ Chlapec rozmýšľal a po chvíli povedal: „Želal by som si…“ Sused ho nenechal dohovoriť a dokončil vetu za neho: „Želal by si si mať takého brata, však?“ „Nie“, odpovedal chlapec. „Chcel som povedať, že by som chcel byť ako váš brat, aby som aj ja mohol darovať auto! Viete, mám tiež brata, je však mrzák a ja by som chcel pre neho veľa urobiť.“

Bolo to naozaj nezvyčajné. Aký zvláštny chlapec, pomyslel som si, keď som si vypočul ich rozhovor. Ten chlapec vôbec nemyslel na seba. Chcel by byť bohatý, aby mohol rozdávať. Chcel by pomáhať svojmu chorému bratovi a robiť ho šťastným.

prerozprával: Tomáš Magda ml.

Čo by ste si zvolili vy, deti? Chceli by ste byť radšej obdarovanými alebo by ste radšej sami rozdávali? Verím, že by ste sa určite rozhodli správne, že by ste radšej chceli pomáhať, dávať, obdarúvať a šíriť tak lásku. Tým urobíte radosť nielen tomu druhému, ale aj vás naplní pocit šťastia.

Deti, môžete porozmýšľať, čím by ste potešili Pána Boha, rodičov, súrodencov, kamarátov… Nemusíte ihneď myslieť na autá, drahé a veľké veci. Niekedy stačí iba maličkosť, požičanie obľúbených hračiek, pekné slovo, skutok či pomoc, ktoré prídu v pravú chvíľu, čím prinesú šťastie a radosť. Naučme sa dávať. Naučme sa ako dávať, čo dávať, komu dávať. Naučme sa myslieť na druhých. Je to však veľmi ťažké. Ale čím viac budeme dávať, tým viac budeme bohatší!


Úloha: Vyrieš tajničku a dozvieš sa názov predmetu, ktorý ti pomáha dostať sa tam, kam nedosiahneš.
1. vodný živočích
2. dopravný prostriedok
3. hlavné mesto
4. má klepetá…
5. štát na ostrove
6. pes ju má rád…

Tomáš Magda ml.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.