V žiadnom prípade by sme nemali podceňovať obrovský vplyv, ktorý majú na naše manželstvo vzťahy so širšou rodinou. Rodiny sú pravda rôzne – niektoré spôsobujú trápenie a bolesť, ktorá trvá roky a dokonca celé generácie; – iné sú zdrojom radosti a šťastia, kde reťazová reakcia nespočetného množstva životov prináša mnoho požehnania a dobra. Ak teda majú naše vzťahy so širšou rodinou fungovať v prospech každej generácie, musíme v prvom rade pochopiť, ako by sa mal vyvíjať náš vzťah s rodičmi počas nášho rastu a dospievania.
Ako prejsť od závislosti k nezávislosti:
Náš vývoj od úplnej závislosti na našich rodičoch, keď sme boli deti, až ku konečnej nezávislosti je pre naše manželstvo životne dôležitý. Počas vývoja z dieťaťa cez tínedžera na dospelého človeka až po ženatého/vydatú prechádzame rôznymi stupňami. Pripomeňme si 4 diagramy s cieľom ilustrovať primerané vzťahy rodič – dieťa v týchto 4 fázach.
Samozrejme, že skúsenosti z rodinného života väčšiny ľudí nie sú také učebnicové, ako to ukazujú diagramy. Príčinou mohol byť rozvod, smrť, ďalšie manželstvo, náhradný rodič, či náhradná rodina. Niektorých vychovával iba jeden rodič. No je veľa milujúcich a vysoko funkčných rodín s osamelými rodičmi, ktorí dokážu vytvoriť zdravý a šťastný domov pre vývoj dieťaťa. Všeobecné zásady prechádzania jednotlivými stupňami sa však vzťahujú na každého z nás.
Spolu s manželským partnerom sa pozrime na tieto diagramy a predstavme si, že sme raz boli v tejto rovnici deťmi. Robíme to preto, aby sme lepšie pochopili náš vlastný, ako aj partnerov proces výchovy a to, či sa náš vzťah k rodičom primerane zmenil tak, ako sa mal pri každom stupni. Musíme spolu otvorene hovoriť o silných a slabých stránkach našich rodičov a ich manželstiev. Zrelý vzťah s nimi od nás vyžaduje, aby sme zanechali fantázie nášho detstva, keď sme si rodičov idealizovali, rovnako ako typické rozčarovanie pubertálnych rokov, keď sa nám zdalo, že vlastne nič nevedia, a vidieť ich takých, akí skutočne sú. Dúfam, že nám pohľad na tieto 4 stupne pomôže.
Prvé roky
Počas prvých rokov nám rodičia zabezpečovali naše telesné potreby – jedlo, pitie, spánok, hygienu, teplo a zdravotnú starostlivosť. Boli tiež zodpovední za naše citové potreby – zahŕňajú: náklonnosť, prijatie, pocit bezpečia, povzbudzovanie, pohodlie, atď. Naše citové potreby boli rovnako dôležité, hoci nie okamžite zjavné, ako naše telesné potreby. Prežívanie rodičovskej lásky buduje detskú sebadôveru, ktorá je dôležitou kvalitou pre vytváranie vzťahov v ďalšom živote. Vzťahy vždy znamenajú určité riziko a my všetci potrebujeme sebadôveru, ak máme riskovať, že naša láska bude odmietnutá. Náš zážitok bezvýhradnej rodičovskej lásky nás robí schopnými podujať sa na toto riziko a prejaviť lásku iným.
Činnosť malého dieťaťa musí byť pozorné sledovaná, preto potrebuje hranice. Treba sa vyhýbať nebezpečenstvám. Miesta nebezpečné na hranie musia rodičia zakázať. Ako deti sme nemali potrebnú zrelosť na posúdenie takých otázok.
Puberta
Počas týchto rokov nám rodičia umožňujú rastúcu nezávislosť, dovoľujú nám robiť vlastné rozhodnutia – to sa mohlo týkať výberu priateľov, využívania voľného času, obliekania alebo účesu a tiež usporiadania našej izby.
Toto postupné uvoľňovanie je podstatnou súčasťou prechodu od úplného ovládania rodičmi ku konečnej nezávislosti. Aj tak sme ako tínedžeri ešte stále potrebovali ohraničenie našich aktivít. Aj tak sme ešte neboli dosť zrelí na to, aby sme o všetkom rozhodovali sami. Aj naďalej sme potrebovali emocionálnu podporu našich rodičov.
Tu niekde sme si začali uvedomovať, ako by sme mohli pomáhať rodičom.
MUDr. Blažej Vaščák