Isto každý uzná, že komunikácia je prameňom rôznych pocitov a emócií. Keď s ľuďmi komunikujeme, prežívame rôzne pocity. Máme známych, s ktorými si radi posedíme, porozprávame sa, strávime s nimi voľný čas alebo si dáme kávu. Avšak v našej blízkosti sú aj ľudia, s ktorými ťažko hľadáme spoločný jazyk. „Niet s nimi o čom hovoriť.“ Ba stretávame i takých, po rozhovore s ktorými v nás zostáva nepríjemný pocit, hoci sám rozhovor bol pokojný a zdvorilý.
Stáva sa však ale i to, že s tým istým človekom je nám raz príjemne, ľahko a inokedy sme pri ňom v napätí a nervózni. Prečo? A prečo s istými ľuďmi je nám ľahko, ale s inými sme sťa na ihlách, ako struny – už len prasknúť?
Povedzme si teda dnes čosi viac o konkrétnych pravidlách, pomocou ktorých možno napätie pri komunikácii znížiť, o tom, čo naopak napätie zväčšuje a tak vlastne oddeľuje ľudí od seba.
Už vieme, že pri komunikácii je potrebné byť vnímavým, pozorným, pozitívne naladeným voči spolubesedníkovi. Ale už nie všetci vieme, AKO spomínané naozaj dosiahnuť.
Formulácie ako: „počúvať treba nielen ušami, ale aj srdcom“, alebo „je potrebné najprv zvážiť, čo tvoje slovo spôsobí v srdci iného človeka a až potom hovoriť“ a im podobné sú isto správne. Ale sú nanič, ak nevieme, ako toto aj v praxi dosiahnuť. Veríme, že nižšie uvedené pravidlá napomôžu zistiť chyby pri našej komunikácii, ktorých sa často dopúšťame, uvedomiť si ich a potom dbať, aby sme ich z komunikácie odstránili.
1 pravidlo. Podčiarkovanie, zdôrazňovanie rozdielu medzi mnou a spolubesedníkom zväčšuje napätie v komunikácii. A naopak, zdôraznenie toho, čo je pre nás spoločné (jednota, podobnosť názorov, záujmov, osobnostných vlastností atď ) znižuje napätie a vytvára pozitívnu atmosféru.
Toto pravidlo odráža pozitívnosť v úsilí o jednotu – „aby všetci jedno boli“ (Jn 17,21). Rozdelenie a nejednota vzniká vtedy, keď sa ľudia pokúšajú druhým dokázať svoju hodnotu. Keď sa navzájom porovnávajú, či aby druhí vedeli, že oni niečo znamenajú.
Porovnávanie a oddeľovanie sa jeden od druhého vzniká z rôznych dôvodov: ide o otázku pohlavia, veku, štátnej príslušnosti. Typické príklady: „ za našich čias bolo všetko iné,“ vraví stará mama vnukovi „Ty to ako muž nepochopíš,“ povie žena mužovi.
Hľadajte v spolubesedníkovi to, čo máte spoločné. Aj ak pôjde o spoluzdieľanie iba na krátky čas. Dôležité je, aby išlo o niečo, čo má pre vás oboch hodnotu. Najlepšie je, keby ste hovorili o pozitívnych vlastnostiach, charizmách, talentoch. Napr. „My obaja chceme riešiť tento problém. Obaja máme radi tvorivých ľudí. Spája nás rýchlosť uvažovania.“
2 pravidlo. Znevažovanie vkladu partnera do spoločnej veci, záležitosti zvyšuje vo vzťahoch napätie. Naopak – pozitívne ohodnotenie vkladu partnera do veci, zdôraznenie, aký má práve toto pre nás osobný význam, prospieva našej spoločnej práci i spoločnému vzťahu. Je veľmi dôležité, aby sme sa pri pochvale a uznaní kvalít druhého opierali o konkrétne fakty a reálne výsledky so skutočnou úprimnosťou. Rozťahaná a abstraktná pochvala sa podobá lichoteniu a podlizovaniu sa, nuž a tieto dobrým vzťahom nenapomáhajú.
V každom človeku možno nájsť a v komunikácii oceniť niečo dobré, len treba chcieť. Napríklad: „Vieš, tvoja myšlienka sa mi zdala veľmi cenná.“ Alebo „Tvoja spôsobilosť rýchlo reagovať ma ohromuje.“ „Niekoľkokrát som už dnes spomínal, ako výborne si včera odpovedal na otázku, ktorú ti položili na konferencii.“ „Príma, že sme v jednej skupine!“
3 pravidlo. Predloženie konkrétneho riešenia, hľadanie spôsobu ako vyriešiť problém znižuje napätie vo vzťahoch. Naopak – hľadanie vinníka a príčiny, pre ktorú sa niečo nepríjemné deje, napätie zvyšuje. Navyše veľmi často sa za hľadaním vinníka a príčin problému skrýva snaha zhodiť zodpovednosť zo seba za riešenie problému. Tým ale nechceme povedať „čo tam po príčine“! Samozrejme, že situácia sa dá riešiť k lepšiemu len ak poznáme príčinu problému, ktorý ju spôsobil. Avšak nie vždy sa dá príčina problému presne určiť. Teda rozumnejšie je hľadať jeho riešenie. Ľudia ale neraz radšej venujú zbytočné množstvo času, energie a síl na hľadanie vinníka namiesto hľadania riešenia. Čo by ste povedali na požiarnika, ktorý by namiesto hasenia dumal o príčine požiaru? Ale to je podobná situácia, ak namiesto riešenia problému hľadáme jeho príčinu! Aj na to príde, ale najprv „treba hasiť to, čo horí“.
Ak so svojím známym, ktorý stratil kvôli celosvetovej hospodárskej kríze prácu, začnem rozprávať na tému „čo priviedlo svetovú ekonomiku ku kríze“ , pocíti tento človek, že sa zaujímam o neho, o jeho osobný problém a chcem mu nejako pomôcť?! Myslím, že nie. Ak sa mama začne vypytovať svojho plačúceho dieťaťa, kto prvý začal s urážlivými slovami, kvôli ktorým sa pohádalo s iným dieťaťom na pieskovisku, dieťa sa upokojí?
Hľadanie riešenia a pripravenosť konať hovoria o našom emocionálnom zapojení sa do situácie, o ochote pomôcť a o spolucítení. Hľadanie vinníkov a príčin problému hovoria o snahe dištancovať sa od problémov iných.
4 pravidlo. Ak ste urobili chybu a pomýlili sa – priznajte si ju. Ak človek tvrdohlavo stojí za svojím, ide o znak, že na prvé miesto kladie seba (chce iným dokázať svoju hodnotu) a nejde mu o harmonické vzťahy. Úsilie za každú cenu “zvíťaziť” nad partnerom vytvára atmosféru súperenia, zjavne zväčšuje napätie vo vzťahoch.
Veľmi sa bojíme priznať si omyl. Musíme byť vždy „super“, najmúdrejší, úspešní, najlepší. Korene spomínaného zmýšľania môžu siahať až do detstva, kedy sme si mysleli, že iba takto si môžeme zaslúžiť lásku. Oná detská predstava sa zakorenila tak hlboko, že sa ňou neraz riadime po celý život.
Treba si uvedomiť: ani jeden človek nemôže mat pravdu absolútne vo všetkom. Každý sa mýli, každý z nás je nedokonalý. Ak si priznáme svoje chyby, potom urobíme krok v ústrety druhému človeku a rozbijeme mrak súperenia.
Milí čitatelia, v téme budeme pokračovať nabudúce – zoznam pravidiel na zníženie napätia pri komunikácii sme totiž ani zďaleka nevyčerpali. Dnes vysvetlené pravidlá však už poznáte. Nech vás motivujú zvážiť si svoj spôsob komunikácie a zlepšiť ho.
Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko