Môžem skryť
svoju zahanbenú tvár,
keď sa zjaví
Jeho drahý kríž.
Roztop
moje srdce vďakou
a rozpusť moje oči
na slzy.

Ale kvapky smútku
nikdy nemôžu splatiť
dlh lásky,
ktorý mám.
Drahý Pane,
dávam seba Tebe,
to je všetko,
čo môžem urobiť.

I. Watts

Zdravím vás, naši najmenší Spektráči 🙂

Tak deti, a máme tu marec a spolu s ním aj naše najväčšie sviatky roka – sviatky Veľkej noci. Je to čas, keď si pripomíname chvíle, kedy za nás Pán Ježiš položil život na kríži. Dal sám seba, aby zachránil nás – teba aj mňa.

Dnes vám chcem ponúknuť krátky príbeh na zamyslenie o chlapcovi, ktorý nevedel ovládať svoj hnev a tým často ranil aj iných ľudí okolo seba…

Žil raz jeden malý chlapec, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota vzadu za domom. Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť, ako zatĺkať klince do plota. Nakoniec prišiel ten deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a otec mu navrhol, aby teraz chlapec vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za celý deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: „Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Ako keď zabodneš do človeka svoje urážky a nepekné slová. Nezáleží na tom, koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostáva. Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder. Preto si najprv dobre premysli, čo môžeš komu povedať a aké následky to môže mať.

Popremýšľal si už trochu nad týmto príbehom chlapca? Ak áno, tak to skúsme spolu.
Je to vymyslený príbeh, ktorý je avšak veľmi často podobný nášmu správaniu. Veď koľkokrát sa nám stane, že raníme druhých ľudí tým, že ich ohovárame, možno si niekedy až vymýšľame. To všetko s cieľom očierniť ich. Niekedy to možno robíme nevedomky v škole, doma, keď si ani neuvedomíme,., ako sme slovom niekoho zranili. Musíme si však naše chyby uvedomiť, oľutovať ich a ospravedlniť sa, aby ich nám mohol aj Boh odpustiť.

Má to veľa spoločného aj s Veľkou nocou. Nepripomínajú ti klince v plote aj tie klince, ktorými bol Pán Ježiš pribitý na kríž? Vidíš to? Pán Ježiš zomrel kvôli nám. My sme pribili tie klince do jeho rúk. On sa však na nás nehnevá, odpúšťa nám. On na tretí deň vstal z mŕtvych, ale stopy po klincoch ostali, tak ako chlapcove diery v plote. Boh nás veľmi ľúbi, preto nám odpúšťa a jeho náručie je tu stále pre nás. Ježiš zomrel za naše hriechy, no vstal z mŕtvych, lebo sme ich oľutovali.

Verím, že sa vám príbeh aj naše spoločné zamyslenie páčilo. Na záver vám aj sebe želám, aby sme si užili a oddýchli cez veľkonočné prázdniny. Tak teda, načerpajte nových síl a, mimochodom:), dievčatám prajem veľa vody a chlapcom veľa čokoládových vajíčok;). Majte sa, kamaráti!

stránku pripravil: Tomáš Magda ml., Víťaz

Zdravím vás, naši najmenší Spektráči 🙂

Máme po polročnom vysvedčení a verím, že vy, aj vaši rodičia ste s ním boli spokojní. Nový polrok treba naštartovať s plným nasadením, aby ste sa aj na konci roka mohli zo svojich výsledkov radovať. Po karnevale a jednodňových polročných prázdninách už môžeme pomaličky odpočítavať dni do jarných prázdnin.
Tentoraz vám chcem ponúknuť krátky príbeh a psíkovi Donovi, ktorý sa stratil a túžil sa naspäť vrátiť ku svojmu pánovi. Skúste si ho pozorne prečítať a zamyslieť sa.

Jeden muž mal psa, ktorému dal meno Don. Mal ho veľmi rád, vzorne sa o neho staral. Raz sa však Don stratil. Ušiel svojmu pánovi. Blúdil sme a tam, až sa vzdialil od svojho domova veľmi ďaleko. Nakoniec ho vyčerpaného našiel nejaký láskavý človek.

Vzal si Dona k sebe. Po dlhom pátraní sa mu podarilo zistiť, komu pes patrí. Ihneď zatelefonoval Donovmu pánovi: ,,Mám tu vášho psa. Tak veľmi túži za domovom, že odmieta akúkoľvek potravu.“ Prekvapený majiteľ sa spýtal: „Mohol by som s ním hovoriť?“ Láskavý ochranca priložil Donovi k uchu telefónne slúchadlo. Čo sa to s ním však stalo? Oči mu zažiarili, odbehol od telefónu, lietal po celej miestnosti, liezol pod stôl, oňuchával každý kút, nazeral do všetkých otvorených skriniek – všade hľadal svojho milovaného pána, veď jeho hlas práve počul. Nakoniec ho napadlo vrátiť sa znova k telefónu. A z neho sa ozval opäť známy hlas: „Don, idem si pre teba, o chvíľu som tam. Potom sa spolu vrátime domov.“ Don iste všetko pochopil, pretože sa ihneď s veľkou chuťou pustil do jedla. Tváril sa pritom celkom šťastne. Poznal, kto k nemu hovoril a teraz sa tešil na stretnutie.

Bolo ti ľúto strateného psa? Si rád, že sa to nakoniec dobre skončilo? Aj deti sa niekedy stratia svojim rodičom a prežijú veľa strachu, kým sa s nimi zase stretnú. Vieš o tom, že práve takto sa aj my strácame Pánu Bohu? Každý takýto stratený človek, dospelý či dieťa, je veľmi nešťastný, lebo mu nič nenahradí Božiu prítomnosť. Pán Boh však všetkých stratených hľadá a volá k sebe, pretože ich miluje a pretože Mu chýbajú.

Milé deti, aj v tomto čase nás Pán volá, aby sme sa pripravili, aby sme sa vrátili naspäť k nemu. Blíži sa predsa čas, kedy si pripomenieme jeho obetu na kríži. Bolo to najviac, čo nám ľudom mohol Boh dať. Popolcovou alebo škaredou stredou začneme pôst. Začíname prípravu na sviatky Veľkej noci. V kostole dostaneme s popolcom na čelo znak kríža ako znak našej kajúcnosti. Končíme teda obdobie fašiangov a osláv, skončili plesy, karnevaly a je čas sa trochu stíšiť.

Prajem vám aj sebe, aby nám to rýchlo zbehlo a aby sme si všetci cez jarné prázdniny oddýchli a načerpali nových síl.

Veľa zdaru kamaráti! 🙂


Úloha pre teba:
Pôstne obdobie sa začína tento rok 13. februára dňom, ktorý nazývame ……………. streda. Vylúšti zašifrovaný odkaz a dozvieš sa riešenie! 😉

stránku pripravil: T. Magda