V rámci katechézy k Roku viery vám ponúkame pre duchovné obohatenie sa homílie nášho rodáka, kňaza Mgr. Jána Biroša.
Keď ich duchovný otec doniesol do redakcie, veľmi som sa potešil, lebo nám do nášho duchovného života pribudne aj jeho dlhoročný pohľad na našu vieru cez vysluhovanie sv. omší, zložených z bohoslužby slova a bohoslužby obety.
Márne sa ľudia pokúšajú vyriešiť všetky problémy a zodpovedať všetky otázky života v rámci pozemského bytia. Jednou z osudových otázok je otázka života a smrti. Existuje vzkriesenie z mŕtvych? Nemáme žiť len pre tento svet, ale pre večnosť. Je to tak aj u nás? Nemáme si čo vyčítať?
Drahí bratia a sestry, milé deti, viem si predstaviť, s akým napätím ste sledovali seriál o hrdinskom Winetuovi. Bol to hrdina Indiánov. A či si viete predstaviť, ako si predstavovali večný život Indiáni? Ako večné lovište, kde správny Indián cválal na svojom mustangovi a lovil zver po celú večnosť. Ale či to takto vyzerá aj v nebi? Zdá sa vám to isto smiešne a vy by ste najradšej mali v nebi závodné motorky, autá, pravda? Avšak takto to v nebi tiež nebude a preto i saduceji vo svojej múdrosti, s akou išli na Pána Ježiša, ukazujú sa veľmi jednoduchí a smiešni. V nebi sa nikto nebude ženiť či vydávať a vôbec radosti neba sú iné, celkom iné ako radosti pozemské. Veď svätý Pavol, ktorý mal možnosť nahliadnuť do neba, napísal: „Ani oko ľudské nevidelo, ani ucho nepočulo a vôbec ani si človek nevie predstaviť, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Teda toto hlavné nie je, že ako to tam vyzerá, ale skôr ako sa tam dostať.
To by nám mohol povedať svätý Stanislav Kostka, ktorého pamiatku budeme onedlho sláviť. Podľa niektorých závistlivých ľudí mal nebo už na zemi, lebo ako syn poľského magnáta – boháča si to mohol dovoliť. Ale práve on poznal vo Viedni, aké nástrahy sú namierené na bohatých. Uvedomil si Ježišove slová: „Skôr ťava prejde uchom ihly, ako boháč vojde do kráľovstva nebeského.“ A preto tajne utiekol a prišiel do Ríma, kde poprosil o prijatie do rádu jezuitov. Otec sa veľmi hneval, ale Stanislav stále tvrdil: „K vyššiemu cieľu som stvorený!“ A vytrval. Zomrel mladý, ale získal to, kde sa ani nežení, ani neloví zver, ale kde sú duše šťastné a budú tam raz i naše telá. Preto i vy si uvedomte. Pre nebo som stvorený! Budem vzkriesený pre život večný! Preto chcem dobre tu žiť tak, ako svätý Stanislav Kostka.
Milí veriaci, Kristove slová, ktoré povedal ako odpoveď saducejom, sú každému jasné: „Tí však, čo budú uznaní za hodných tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, sa nebudú ani ženiť, ani vydávať. Už viac ani umrieť nebudú môcť.“ Stojí však pred nami otázka. Kto bude uznaný za hodného tamtoho sveta? Je to otázka veľmi vážna a pre každého z nás životne dôležitá. Preto každý je povinný sa nad ňou zamyslieť.
Všetci poznáme trhací kalendár. Skladá sa z 365 lístkov, na ktorých sú označené jednotlivé dni celého roka. Dátumové číslo rozhoduje o našich úradných a osobných povinnostiach. Každý večer z kalendára zmizne jeden lístok, aby ustúpil novému. List za listom sa trhá a ako bezcenný sa hádže do koša, alebo priamo do ohňa. Takýto trhací kalendár je symbolom ľudského života. V živote tak ako v kalendári, deň dňu sa podobá. Každodenná cesta za povinnosťami je rovnaká, len dátum sa mení. A človek si ani neuvedomuje, že s papierovým lístkom z kalendára trhá zakaždým aj jeden deň zo svojho života. A ten tiež pokojne hádže do koša minulosti, akoby viac nič neznamenal a bol súci ozaj len pre oheň. V očiach mnohých ľudí minulé a prežité dni neznamenajú viac ako hŕbu papiera v koši. Oni nepripisujú minulosti žiadny význam. Sú to dni, ktoré sa nedajú už viac žiť a sú cenné len dovtedy, kým znamenajú prítomnosť, alebo použiteľnú budúcnosť pre záujmy radosti, pôžitku, alebo inej možnosti dosiahnutia denného cieľa. Takýto pohľad na život a na minulosť je z nášho hľadiska celkom nesprávny.
Celkom inak sa na život pozerá cirkev. Ona má tiež svoj kalendár, podľa ktorého riadi život svojich veriacich. Ten však nie je iba mechanickou pomôckou na meranie času, ale stále novým prínosom možností získať si zásluhy pre večný život. Cirkevný kalendár na každý deň určuje meno svätca a zdôrazňuje jeho životný príklad k nasledovaniu. Každý deň je darom Božím a máme v ňom Bohom dané možnosti získať si zásluhy. A aby sme mohli byť uznaní za hodných tamtoho sveta. Každý náš deň sa má začínať spomienkou na dobrotu Božiu, modlitbou vďaky za nový záblesk slnka, za nový krok do ďalšieho života. Má sa začínať s prosbou k Bohu, darcovi života a smrti, aby on z plnosti svojich nekonečných možností, požehnania a milostí doprial a umožnil šťastlivý priebeh s ním začatého dňa. Máme si uvedomiť, že prežitý deň sa nezahodí do mora večnosti, ako čosi nepotrebné a zbytočné, ale že zostane naveky zapísaný vo večnej knihe nášho jestvovania.
Noc je príležitosť na získanie nových čerstvých síl. Noc má byť vzdialením sa od hluku sveta a možnosťou zabudnutia na trampoty dňa. Nemá byť k tomu, aby sa pod plášťom jej tmy ľahšie páchali hriechy, aby sa množili krádeže, vraždy, atď. Jej tichosť má byť znamením posvätného pokoja. Teda i noc v živote kresťana nie je zbytočná, má svoj patričný význam, ktorý napomáha k dosiahnutiu cieľa. Celý život človeka sa má skladať z takýchto dní a nocí, z takýchto časových jednotiek v znamení práce a modlitby. Každodenný život má mať hlbší cieľ a väčší význam ako hodenie ho do koša zabudnuteľnej minulosti. Každý deň má byť zapísaný do knihy života ako pomník nesmrteľných zásluh. Život nemá byť teda iba trhacím kalendárom, ktorého lístky sú po prežití označených dní bezcenné a sú súce iba do ohňa, ale má byť knihou, ktorej každá strana je písaná svedomitosťou každodennej práce, plnením mravnej normy života a konaním dobrých skutkov kresťanskej lásky a milosrdenstva. V tejto knihe nášho života má byť zachovaný čistý obraz Boží. Ako však obstoja pred večnosťou tí, ktorí zabúdajú na zmysel života, na večný cieľ duše a na význam každého dňa pre ich večnosť? Zmyslom ich života je len jednostranná starostlivosť o telo. Pre takýchto je deň skutočne iba bezcenným útržkom z kalendára ich života.
Náš život má byť životom dôstojným kresťana katolíka. Životom, za ktorý sa nemusíme báť odsúdenia, keď večný sudca Kristus otvorí knihu vekov, v ktorej sa zaskvejú prežité dni nášho života leskom statočnosti a zodpovednosti. A za tie statočne prežité dni nášho života ako odmenu dostaneme uznanie, že sme hodní tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych.
Amen.
Mgr. Ján Biroš, výpomocný duchovný vo farnosti Víťaz