Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Povedali sme si už, že ľudská sexualita je Bohom stvorená a chcená. Je teda dobrá! A ak je užívaná podľa Božích úmyslov, posväcuje človeka a je záslužná aj pre večnosť. Keď je teda ľudská sexualita Bohom daná a chcená, môže byť sex v manželstve hriešny?
Hriešnosť sexu môže byť spôsobená:
a) hriešnosťou úmyslu,
b) jednak spôsobom jeho užívania, ktorým je porušovaný Boží poriadok.
Čo môže byť takým hriešnym úmyslom?
1. Akékoľvek sebectvo a bezohľadnosť. Manželský styk, ktorý je jednému z manželov vnucovaný bez ohľadu na jeho stav a želanie, nie je prejavom skutočnej lásky, lebo poškodzuje zdravie jedného z partnerov, ohrozuje jeho plodnosť alebo ho inak telesne či duševne zraňuje.
2. Bez oprávneného dôvodu celkom vylučovať počatie a zrodenie dieťaťa.
3. Ak sex neslúži svojmu poslaniu (napr. konzumný vzťah k sexu = „božstvo sexu“). Boží poriadok pre sexualitu je najčastejšie porušovaný:
a) používaním nedovolených spôsobov regulácie počatia, narušujúcich prirodzené pochody v organizme;
b) používaním spôsobov celkom vylučujúcich možnosť počatia – sexuálne uspokojovanie bez náväznosti na pohlavný styk (orálny sex). Vidíme, že ani v manželstve nie je všetko dovolené!
Sexuálna zdržanlivosť nielen pred manželstvom, ale aj v manželstve je naozaj potrebná a v rozumnej miere aj prospešná:
1. už preto, že ste dvaja, je potrebné v rámci prispôsobovania sa zodpovedne ovládať.
2. periodická zdržanlivosť je súčasťou PPR (prirodzeného plánovania rodičovstva) a jeho nevyhnutnou podmienkou.
3. pri menštruácii sa zo zdravotných dôvodov (možnosť infekčného ochorenia) odporúča zdržanlivosť.
4. niekedy môže byť nevyhnutná z iných zdravotných dôvodov a môže trvať niekedy aj dlho (napr. hroziaci spontánny potrat). Občasná zdržanlivosť môže byť prospešná, pretože bráni zovšedneniu a spôsobuje primerané napätie a sexuálnu túžbu. V zachovávaní sexuálnej zdržanlivosti je potrebné si navzájom pomáhať. Preto obaja manželia potrebujú poznať priebeh menštruačného cyklu ženy, aby sa podľa toho chovali a navzájom sa sexuálne zbytočne nedráždili. Ak by sa niektorý z manželov nedokázal v tejto oblasti ovládať, ťažko zachová manželskú vernosť, ak v manželstve nastane dlhšie obdobie sexuálnej abstinencie.
Byť zdatným v tejto oblasti v manželstve znamená mať tvrdý tréning a dobrú skúsenosť z predmanželskej zdržanlivosti. Je to veľmi častý zjav a skúsenosť, že nezdržanlivosť v sexe pred manželstvom je istým podhubím pre manželskú neveru. Kto nie je charakter a pevná osobnosť kresťana už pred manželstvom, veľmi ťažko potom dokáže byť v manželstve, ak prídu akékoľvek problémy, neporozumenia a prekážky.
Dvaja ešte nezosobášení dospelí ľudia môžu mať spolu pohlavný styk, ak chcú! Otázka je však iná: je to pre nich dobré? Čo si dvaja nezosobášení ľudia týmto pohlavným stykom hovoria? Je to v súlade s pravým zmyslom pohlavného spojenia? Je to milujúce? Láska nie je svojvoľná, láska nie je tým, čím chceme, aby bola. Láska nie je iba hrejivým maznavým citom k druhej osobe. Nemôžeme jednoducho povedať, že láska je sexuálnou príťažlivosťou alebo sexuálnou túžbou po druhej osobe. Láska nie je niečo, čo sa ľuďom „prihodí“. Láska je rozhodnutím! Nehovorím to preto, aby som znižoval význam citov a príťažlivosti.
Ako povedal Svätý Otec Ján Pavol II.: „City sú surovým materiálom“ lásky. A je chybou pokladať surový materiál za konečnú podobu. Musíme dovoliť, aby bol surový materiál milosťou pretvorený na slobodnú voľbu pre dobro milovaného“. Avšak tento názor je v našej kultúre ešte neznámy. Láska si, podľa definície, stále „slobodne volí“ obetovať sa pre dobro druhého. Láska medzi dvoma pohlaviami si slobodne volí darovať sa bezhranične verne a plodne milovanému. To všetko vyjadruje pohlavný styk – hovorí rečou Božej lásky. To vyjadruje manželský zväzok a sobášny sľub. Hocičo menšie je iba napodobeninou toho, po čom naše srdce skutočne túži.
Reč má vyjadrovať pravdu. Ak rečou vyjadrujeme lož, zneužívame ju a to nikdy nemôže byť prejavom lásky! Aj reč tela má vyjadrovať pravdu. Ján Pavol II. hovorí o „proroctve tela“. Telo je „prorokom“, pretože hovorí rečou Boha – teda vyjadruje lásku! Ale musíme si dávať pozor, aby sme vedeli rozlíšiť pravých od falošných prorokov. Dvaja dospelí ľudia, ktorí majú dobrovoľne pohlavný styk, ale nezaviazali sa manželským zväzkom sú falošnými prorokmi. Svojimi telami hovoria: Som tvojím slobodne, bezhranične, verne a plodne navždy. To však v skutočnosti nie je pravda! Oni si navzájom klamú! Ak sa dvaja dospelí ľudia naozaj milujú a svoju lásku chcú vyjadriť pohlavným stykom, svoje rozhodnutie potvrdia manželstvom. Ak sa navzájom milujú a ak si navzájom nechcú klamať, nebudú hovoriť rečou tiel, kým táto reč nebude vyjadrením zväzku, ktorý už prijali svojím sobášnym sľubom. Načo potrebujú mladí sobášny list? On je síce iba kusom papiera, ale vyjadruje, že manželský zväzok medzi nimi spečatil BOH!
Keď nevesta a ženích vyjadrujú svoj súhlas, obaja sa podstatne menia. Keď vyjadrujú svoj súhlas, práve vtedy a tam sa stávajú manželom a manželkou. Existuje to, čo neexistovalo pár minút predtým – je to manželský zväzok spečatený Duchom Svätým, ktorý nemôže byť zrušený ničím, iba smrťou! Pohlavný styk je vyjadrením tohto manželského zväzku.
MUDr. Vaščák Blažej, Široké