Na úvod od autorov: Týmto príspevkom začíname cyklus venovaný psychológii, každodenným životným otázkam – problémom osobného rastu, rozvitia a komunikácie. My, autori článkov – psychologička Lilia Juralovicute z Kresťanského psychologického centra Verbum v Sankt-Peterburgu, Rusko a p. Miroslav Foriš, SVD – pozývame vás, drahí čitatelia, k dialógu, k spoločnej práci nad tým, čo nás v prvom rade znepokojuje. Čakáme od vás otázky, ponuky vychádzajúce z tém, ktoré budú publikované. Taktiež pozývame vás podeliť sa osobnou skúsenosťou. Možno práve vaša skúsenosť, dejiny vášho života sa stanu cennými a užitočnými pre druhých.
Dnešný človek je tak veľmi zaneprázdnený a ustarostený, že mu len veľmi málo času zostane zamyslieť sa nad svojím duchovným rastom a duchovným zdravím. Heslo mnohých z nás v dnešnom svete konzumu je: “Rýchlo, ľahko, veľa!” Honba za hmotnými vecami, za slávou a mocou je navyše často sprevádzaná psychickým vypätím, súťaživosťou, čo napokon človeka neraz vedie k psychosomatickým ochoreniam. Pravda je teda taká: nech by človek dosiahol akýkoľvek úspech v kariére, nech by oplýval akoukoľvek mocou, bohatstvom – to všetko mu neprinesie skutočné vnútorné uspokojenie, pokoj, šťastie, v pravom zmysle slova ani vnútorné zdravie, ak zo svojho života vylúči Boha.
Duchovný život je úzko spojený s telesným a emocionálnym zdravím. Tak to v nás spojil sám Stvoriteľ. A výskumy to dosvedčujú. Podľa názoru vedúceho špecialistu, zaoberajúceho sa chorobami srdca, iniciátora projektu “Životný štýl a srdce” doktora Dina Ornisa, deficit duchovného zdravia je hlavnou príčinou srdcových ochorení. Práve preto jeho liečebný program zahŕňa aj cvičenia, ktoré pomáhajú vybudovať a upevniť si vzťah s Bohom. Na klinike Johna Kabat-Cinna sa zasa pacienti pomocou špeciálnych duchovných cvičení učia žiť prítomný okamih, jasne si uvedomovať svoje city, myšlienky a pocity. Výsledok? Zmenšenie chronických bolestí, zníženie stresu, strachu a depresie. Výskumami sa zistilo, že duchovný život pomáha človeku zvládnuť stresové situácie a znižuje riziko telesných ochorení. Práve preto život s Bohom pomáha človeku osvojiť si zdravý spôsob života. Celkovo sú duchovní ľudia oveľa zdravší než neveriaci, ktorí nežijú svoj duchovný rozmer (pokiaľ Boh podľa svojej vôle nerozhodol inak, napr. zdravotné ťažkosti otca Pia a iných ľudí žijúcich svätým životom už tu na zemi).
Duchovný život je teda úzko spojený s vierou v Boha. Náboženstvo taktiež pomáha človeku nájsť a umožniť stretnutie so svojim pravým “Ja”. Spoznať sa poctivo skrz-naskrz pred Božou tvárou. Uvedomiť si svoje chyby, slabosti, ale aj silné stránky, talenty … Duchovnosť je ďalej spojená aj s osobnými vzťahmi s druhými ľuďmi, ako aj hľadaním si svojho miesta vo svete.
V čom teda spočíva skutočné duchovné zdravie? V umení spoznať a uskutočniť svoju životnú úlohu, v umení rozdávať svetu lásku a radosť, pomôcť sebe a druhým naplno sa realizovať. Láska k Bohu, láska k druhému človeku a láska k sebe sú navzájom spojené. Teda všetky aspekty: viera v Boha, harmonické vzťahy s okolitými ľuďmi a osobný rast sú úzko spojené, preto ak jeden z nich chýba, nemôžeme hovoriť o pravej duchovnosti.
S čím sa však spája viera? S osobným rastom a so službou Bohu a ľuďom. Bez nich sa stáva prázdnym rituálom, stráca svoju hodnotu a zmysel. A ako je to so vzťahmi? Vzťahy, ktoré nie sú postavené na morálke, na kresťanských hodnotách môžeme ťažko nazvať harmonickými. A čo s láskou voči sebe? Nuž, ak neľúbime samých seba, nerozvíjame sa, nesmerujeme k dokonalosti – skôr narazíme na prázdnotu, rutinu, nespokojnosť, ba i chorobu.
„Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ 29 Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: „Počúvaj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ 31 Druhé je toto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Iného, ďalšieho prikázaní, ako sú tieto, niet.“ 32 Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: „Jediné je a okrem neho iného niet;“ 33 a milovať ho z celého, srdca, z celého rozumu a z celej sily“ a “milovať blížneho ako seba samého“ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety“.
Sv. Tomáš Akvinský nám pripomína, že duchovný rast je možný len vtedy, ak je človek emocionálne, duševne rozvinutý a zdravý. „Svätosť predpokladá prirodzenosť.“
Aby sme dosiahli duchovné zdravie a duchovne rástli, je nevyhnutné zodpovedať si na niekoľko otázok týkajúcich sa vzťahov s okolitými ľuďmi toho, čo im môžem dať ja. Potom sú to otázky ohľadom mojich osobných ohraničení, strachov, komplexov, ale aj talentov, schopností a taktiež toho, čo nevieme a nepoznáme. Pre vnútorné dozrievanie je totiž veľmi potrebné preveriť a preskúmať to, čím oplývame.
Pýtaj sa teda : „Aká je moja realita ? Čo sa mi na nej páči ? Čo sa mi nezdá a čo by som chcel zmeniť?“ Proces sebapoznania nie je jednoduchý. A práve psychológia nám pomáha spoznávať svoju emocionálnu stránku, riešiť problémy – ak sú, a tak pomáha budovať zdravú bázu aj pre duchovno-naboženský rozvoj.
Psychológia nás taktiež pozýva k zodpovednosti. Keď už dosiahneme svoje skutočné „Ja“, potom sa už nebudeme musieť skrývať za pusté frázy, ani skrývať to, čo v sebe potrebujeme zmeniť. Prostriedky psychológie nám teda v mnohom môžu napomôcť na našej ceste. Nie vždy je totiž možnosť a nie každý ju má, aby iným spôsobom dospel k zdravému sebapoznaniu sa a zdravému rastu v duchovnej oblasti. Zvlášť, ak je človek plný rôznych zranení, vnútorných bolestí, potlačených emócií, o ktorých často ani nevie, ako ani to, že práve tie mu bránia vnútorne sa rozvíjať, napredovať. Podobne, ako v prípade ťažkostí v oblasti telesného zdravia hľadáme pomoc lekára, tak v oblasti problémov v psychickej oblasti je potrebné vyhľadať odborníka – psychológa. Na tom nie je nič zlé, nesprávne a protirečivé voči viere v Boha. Samozrejme vtedy, ak je odborník odborníkom.
Pretože mnohí ľudia majú voči psychológii predsudky, ktoré im nedovoľujú pomôcť si ňou v zložitých životných momentoch, t.j. obrátiť sa v prípade potreby na psychológa, preto bude nasledujúci článok cyklu venovaný tejto téme.
Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko