Opäť škola


Rána po prázdninách sú omnoho živšie ako rána v letných mesiacoch. Školopovinné deti si po dňoch oddychu a pohody zvykajú na pravidelné chodenie do školy. Vidíme dievčatá a chlapcov ako v rannom čase kráčajú za vedomosťami a poznaním.


Je chodenie do školy len čerpanie nových vedomostí? Má škola dať našim deťom len vzdelanie? Zaiste nie. Bolo by to zastavenie sa na polceste, ak by vzdelanie nekráčalo spolu s výchovou. Ak na to zabudneme, čo vyrastie z našich žiakov a študentov? Chodiace encyklopédie či perfektne fungujúce počítače?


Človek okrem toho, že má rozum, má i srdce. Na to nesmie nikto z nás zabudnúť. Vedomosti samé o sebe nespasia. Sú menej ako výchova. Ktosi povedal: „Laboratóriá a knižnice, haly, kolonády, chodby s klenbami a učené prednášky – to všetko nebude nič platné, ak bude chýbať múdre, dobrotivé srdce a vnímavé oko.“


To chcem priať a vyprosovať na začiatku nového školského roka našim učiteľom, vychovávateľom, aby vždy mali na pamäti tento základný rozmer – vzdelanie má kráčať spolu s výchovou a nikdy sa nemá od nej vzdialiť.


Dávajme preto našim žiakom, študentom dobrý príklad, aby každý z nás bol pre nich vzorom hodným nasledovania. Nech aj v nás samých vidia, že škola a učitelia, ktorí nás učili, nám odovzdali nielen poznanie, ale aj dobrú výchovu.


A na záver slová učiteľa, ktoré odzneli na stužkovej slávnosti: „Nie každý môže vyniknúť na poli vedy, umenia alebo poznania. Ale každý môže mať veľké milujúce srdce …“ Toto nech je povzbudením v tieto prvé dni školského roka pre našich študentov i pre nás samých.

Oliver Székely, duchovný otec

FAČA 2007

Časť našej redakcie Spektra v dňoch 28. 08 až 02. 09. 2007 sa zúčastnila na letnom žurnalistickom seminári, ktorý usporiadal Network Slovakia (Spoločenstvo mladých katolíkov aktívnych v médiach).

Na tomto seminári bola vyhodnotená celoslovenská súťaž farských časopisov FAČA 2007.

Naš farský časopis Spektrum sa umiestnil na 3. mieste.

Celkové poradie:
1. miesto: časopis Cesta, farnosť Kežmarok
2. miesto: časopis Farský list, farnosť Dolný Kubín
3. miesto : časopis Spektrum, farnosť Víťaz

Stalo sa:

– 7. 6. – na prikázaný sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi sme ďakovali za dar Eucharistie,

– 15. 6. – zúčastnili sme sa prvého historického odpustu v novom kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Krížovanoch,

– 29. 6. – oslávili sme „stĺpy“ Cirkvi – sv. apoštolov Petra a Pavla,

– 1. 7. – konečne začali prázdniny – čas voľna, ale nie bez Boha.

– 1. 7. – oslavili sme 10.výročie farnosti Víťaz

-re-

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Také niečo by pred päťdesiatimi rokmi vyvolalo reakciu kresťanov podobnú Ježišovej, keď videl, ako zneucťujú chrám. Psychologicky z nás postupne robia ľudí, schopných prijať čokoľvek. Boh to však do­nekonečna nebude tolerovať.

Tým sa usilujem vystúpiť proti silám, ktoré sa snažia znečistiť naše myš­lienky a túžby. Noe varoval ľudí svojej doby a hovoril, že Boh je rozhnevaný. Ak by Noe žil dnes, hovoril by: „Boh sa hnevá, lebo túžby mužov a žien sú nečisté.“

Stačí ak vieme, že Boh chce, aby sa Jeho ľud snažil byť svätý v myšlienkach, v túžbach a v srdci a robil všetko, čo môže, aby Ho poslúchal. Ak sa vás toto posolstvo dotýka, prosím, použite každý možný prostriedok, aby ste ho priniesli do pozornosti iných kresťanov. Vás, čitateľov môže Boh použiť na to, aby sa zmenili stovky ľudí, keď sa pousilujete podeliť sa o toto posolstvo.
Kto presne potrebuje toto posolstvo?

MANŽELKY

Dámy si potrebujú uvedomiť, že mužov možno ľahko pokúšať, aby nemorálne uvažovali; rovnako ako ženy majú pokušenie príliš sa prejedať. Ak je pre vás ľahké škodiť svojmu telu prejedaním sa, uvažujte, aké ľahké je pre vašich manželov poddať sa pokušeniu nemorálnych myšlienok. Potom mnoho manželstiev končí rozvodom len preto, lebo manželky sa nadmieru prejedali. Manželky, ak dovolíte svojej láske k jedeniu kontrolovať váš život, umožňujete svojim manželom, aby upriamili svoju pozornosť na iné ženy. Nemali by to robiť, ale podávam vám skutočnosť takú, aká je. Vy sa potom môžete rozhodnúť, na čom vám najviac záleží.

MANŽELIA

Muži, musíte chápať, že ženy potrebujú nežnosť aj pochopenie. Ak ich nenachádzajú u svojich manželov, majú pokušenie hľadať ich u iných mužov. A môže ich to pokúšať tak často, ako mužov pokúša na nemorálne myšlienky. V niektorých prípadoch možno aj častejšie. Ak je pre vás ľahké ničiť svojho večného ducha tým, že uvažujete nemorálne, predstavte si, aké ľahké je pre vaše manželky poddať sa pokušeniu a túžiť po niekom inom, kto naplní ich citové potreby. Musíte si byť vedomí, že vaše postoje voči vlastným manželkám ich môžu povzbudzovať k tomu, aby sústredili svoju pozornosť na iných mužov. Muži často zlyhávajú práve v otázke poskytovania pozornosti, láskavosti a lásky, po ktorých ich manželky túžia. Keď manžel neposkytne to, po čom manželka túži, má pokušenie hľadať to u iného muža. Samozrejme, nemala by to robiť, ale podávam vám fakty také, aké sú, aby ste sa mohli rozhodnúť, po čom najviac túžite.

Existuje riešenie? Áno. Ak budeš hľadať Božiu vôľu v Jeho písanom Slove, Jeho Duch ti vskutku pomôže zmeniť túžby! Ak prijmeš Božiu vôľu v tejto kritickej oblasti, ochráni ťa pred množstvom bolestí. Ak odmietneš Jeho vôľu, otvoríš sa toľkým problémom, koľko je zŕn na morskom pobreží. Nečakaj zázrak, ale si uvedom, že Boh stvoril človeka so svätými túžbami. Muž i žena sa chceli Bohu páčiť. Keď človek zhrešil, jeho túžby sa dostali pod autoritu zlých síl. Ježiš sa stal „druhým Adamom“ a žil čistým, svätým, dokonalým životom. Prelomil okovy a umožnil tebe i mne, aby sme zmenili svoje túžby! Uver tomu a dostaneš sa na cestu očistenia svojich myšlienok!
A počas cesty životom nezabúdaj na toto:

1. Mužov vedú tak, aby verili, že ich amorálne myšlienky spôsobujú ženy.

2. Ženy vedú k presvedčeniu, že ich nemorálne myšlienky zapríčiňujú muži.

Iní ľudia nás môžu viesť do mnohých vecí, ale môžu nás tam viesť len s naším súhlasom. Zodpovednosť za všetko, čo urobíme, však v konečnom dôsledku leží len na nás.

Ľudská myseľ je schopná urobiť čokoľvek len preto, aby odmietla vinu. Jej cieľom je nebrať do úvahy Stvoriteľove zákony tak, aby nemusela trpieť nepohodlným pocitom viny. Ak sa zaoberáme nemorálnymi myšlienkami, asi sme si našli nejaký spôsob, ako sa pred sebou ospravedlniť. Ak sa snažíme miešať svoju oddanosť Kristovi s túžbami zaoberať sa nemorálnymi myšlienkami, máme pred sebou kombináciu, ktorá nebude fungovať. Boh nás pozýva do svojej rodiny, ale vyžaduje snahu stať sa ako Jeho Syn. Vždy vie, ktorým smerom sa uberáme. Spomínate si na márnotratného syna? Keď chcel opustiť dom, otec mu pomohol. Otec dal svojmu synovi slobodu. Boh nám dáva slobodu vybrať si svoj vlastný smer. Vo svete je veľa práce, ale my máme slobodu, čo budeme robiť alebo aj nerobiť nič. Satanské sily útočia stále. Sú odhodlané zničiť každý kresťanský prvok v živote človeka.

Dovolíme Duchu Svätému, aby v našich srdciach roznietil túžbu zaoberať sa otázkami morálky? Tú iskru roznietil Ježiš, keď videl, ako peňazomenci podvádzali ľudí v chráme. Nevolal po modlitbe, konal. Biblia hovorí, že ho pohol „hnev“. Čo nás podnecuje k hnevu? Je to obyčajne niečo, čo sa nás hlboko dotýka. Rozčerí to naše emócie. Naše srdcia nám hovoria, že musíme konať. Ježiš to vedel! Preto nalieha aj na nás, aby sme mali čisté srdcia. Ak sa chceme páčiť Bohu, a stále sa zaoberáme nečistými myšlienkami, zatláčame sa do kúta a nie sme schopní nič urobiť. Vidíme, že všade okolo nás sú problémy s morálkou, ale ak máme žiadostivé myšlienky, nemôžeme povstať a konať. Dôsledky môžu byť tragické.

Otec túži uchrániť svojich synov a dcéry pred pohromami spojenými s nemorálnosťou. Chce im povedať, aby si udržovali myseľ slobodnú od každej myšlienky, ktorá ich môže „ťahať“ k nečistým skutkom. Možno aj miluje svoje deti tak, že by radšej dal svoj život, aby ich uchránil, čo však, ak sám otec žije so žiadostivými myšlienkami? Ako môže dať svojim deťom informáciu, ktorú potrebujú, ak sám vie, že prechováva v sebe cudzoložné myšlienky? Nemôže! A nedokáže to! Otec nenaučí syna myslieť čisto a syn nenaučí zase svojho vlastného syna. Čoskoro sa toto posolstvo stratí a nik si nepamätá, že Boh chce, aby sme mali čisté srdcia.

Je tu tzv. bojový plán pre Kristovo Telo. Môžeme:

1. Zistiť Božiu vôľu v oblasti našich myšlienok.

2. Zmeniť svoju myseľ tak, aby sa zhodovala s Ježišovou vôľou.

3. Učiť svoje rodiny, svojich priateľov a ďalších ľudí.

4. Postaviť sa zlým silám a vzájomne sa povzbudzovať.

5. Zvoliť vládnych predstaviteľov, ktorí budú bojovať za zákony zakotvené v Božích zákonoch.

6. Uviesť iných do Božieho slova a pokúsiť sa žiť spolu v spoločenstvách.

7. Podporovať vo vláde tých, ktorí sa držia morálnych princípov.

Zlo sa konalo vo svete, na uliciach a teraz cez televíziu sa vnáša priamo do našich obývačiek Preto musíme všetci konať. Nemôžme sa nečinne prizerať! Boh zoslal Ducha Svätého, aby v nás uvoľnil silu. Ale Duch Svätý je svätý.On bude pracovať iba v srdci, ktoré je ochotné byť použité.

Vy aj ja máme schopnosť navodiť zmenu vo svete. Boh každému z nás uvoľňuje viac sily, ako potrebujeme! Tajomstvo však spočíva v tom, že musíme dovoliť Duchu svätosti konať v nás. Ak tvoje srdce túži, aby ho Boh používal, dovoľ mu očistiť všetko, čo nosíš v mysli. Musíme urobiť všetko preto, aby sme zintenzívnili svoju túžbu páčiť sa Bohu. Iba On sám vie, čo nám prinesie trvalú radosť a šťastie. Musíme rozjímať nad Jeho Slovom, nad tým, čo hovorí o myšlienkach, túžbach a predstavivosti. Musíme informovať svoje srdce, že dôvod, prečo žijeme, je páčiť sa Bohu.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Ohlášky

Milan KURUC, syn Milana a Heleny rod. Uličnej, bývajúci vo Víťaze 66 a Monika BEDNÁROVÁ, dcéra Pavla a Márie rod. Huňadyovej, bývajúca vo Víťaze 392 sa ohlasujú 1. 7., 8. 7., 15. 7. 2007.

Stanislav ŠTOFILA, syn Jána a Márie rod. Galdunovej, bývajúci vo Víťaze 204 a Ľudmila ONDROVÁ, dcéra Stanislava a Ľudmily rod. Jenčovej, bývajúca vo Víťaze 399 sa ohlasujú 22. 7., 28. 7., 4. 8. 2007.

Vladimír NOVOTNÝ, syn Vladimíra a Marty rod. Grajcarovej, bývajúci v Hermanovciach 376 a Mária VERBOVÁ, dcéra Jozefa a Márie rod. Uličnej, bývajúca vo Víťaze 305 sa ohlasujú 29. 7., 5. 8., 12. 8. 2007.

Martin ZÁHRADNÍK, syn Jozefa a Márie rod. Macejkovej, bývajúci v Klčove 85 a Jana SABOLOVÁ, dcéra Viktora a Magdalény rod. Hvizdošovej, bývajúca vo Víťaze 332 sa ohlasujú 12. 8., 19. 8., 26. 8. 2007.

-re-

Výchova sebavýchovou


Dennodenne sa stretávam s mamičkami s malými deťmi. V nekonečnom kruhu povinností sa všetky snažíme dať našim deťom len to najlepšie: veľa lásky, nehy, úsmevu, trpezlivosti, času, jednoducho chceme byť najlepšími mamkami na svete. Napriek všetkej našej snahe je vždy čo naprávať. Veľakrát si kladieme otázku, čo z tých našich malých pokladíkov vyrastie. Veď hocikedy nás vedia poriadne vytočiť a niekedy sa čudujeme, kde sa v nich berie toľko zlosti. Ale priznajme si …, neexistuje zlé dieťa. Usilujeme sa vychovať z nášho dievčatka či chlapčeka dobrého človeka vlastným príkladom, i hľadaním rôznych informácií a návodov ako na to, čo v dnešnej dobe nie je žiadny problém. Takto som aj ja našla zaujímavý kurz rodičovstva, ktorý by som vám rada priblížila.

Prvá téma: Pozoruj výraz tváre svojho dieťaťa.

Hlavná myšlienka: Človek rozpozná duševný stav dieťaťa nielen podľa jeho správania, ale predovšetkým podľa jeho výrazu tváre (je potrebné skúmať výraz svojho dieťaťa, pričom môžeme rozpoznať dva typy nálady: momentálnu a trvalú).

Rodičia často spozornejú, až keď už nemôžu vystáť správanie dieťaťa. A pritom by im výraz jeho tváre povedal oveľa skôr, že niečo nie je v poriadku. Dobré správanie nemá žiadnu cenu, keď sú deti nešťastné. Mali by sme sa naučiť rozpoznávať výraz tváre našich detí. Sotva existuje lepšia pomôcka na určenie ich duševného stavu. Skoro všetky výchovné problémy vznikajú pomaly. Keď sa to už nedá vydržať, je to často už neskoro. Oveľa skôr sa zmenil výraz tváre. Ak matka pozná tvár svojho dieťaťa, rozpozná túto zmenu a vie, že musí niečo urobiť. Ak sa to uskutoční rýchlo, podarí sa problém jednoducho vyriešiť. Ak sa to stále odkladá alebo si to nevšimneme, dieťa si nájde metódy, ako to dať najavo.

Momentálna nálada:
vlastne vidíme naše deti skoro neustále, ale skôr len tak medzi upratovaním a varením, čítaním a hraním sa, ale málokedy sa im pozrieme naozaj do duše a nepokúšame sa do nich vcítiť. Je celkom ľahké určiť okamžitú náladu.

Trvalá nálada:
sú deti, ktoré vyzerajú nešťastne aj vtedy, keď sa smejú. A to je rozdiel medzi okamžitou a trvalou náladou.

Výraz každého dieťaťa je ovplyvnený kladnými a zápornými zážitkami. Dieťa je vtedy šťastné, keď je samé so sebou hlboko spokojné. Ale to môže byť len vtedy, keď sú aj rodičia s ním spokojní, ak sa dieťa do určitej miery správa podľa ich predstáv.

Čo robiť keď má dieťa zlý výraz tváre? Po nejakom čase sa môžeme naučiť hľadať príčiny a vyvodiť z nich riešenia. Príčiny často spočívajú v rozdielnostiach medzi rodičom a dieťaťom alebo to môže byť aj choroba, škôlka či škola. Môžeme sa sami seba spýtať, ktoré konflikty sa neustále opakujú: ako to je s obliekaním a vyzliekaním, umývaním, jedením, upratovaním … Príčinou sú situácie, v ktorých dieťa vzdoruje a plače. Tresty, nadávky, napomenutia, prerušovanie v činnosti privádzajú každé dieťa do horšieho stavu. Preto si treba premyslieť, čo sa dá robiť inak.

Ako sa v tom môžeme cvičiť? Dieťaťu treba v duchu klásť otázky a odpovedať si na ne: Si šťastný? Ako vyzeráš, keď si vážny, smutný, keď ťa niečo bolí? A keď sa usmievaš? Aký je výraz tváre matky a ako tieto spolu súvisia? (Skúsme manžela poprosiť, aby sa nám po príchode z práce zadíval do tváre.) Ako je to so súrodencami? Aký je súvis výrazu tváre so správaním sa? Ako súvisí výraz tváre dieťaťa so správaním sa matky? Aké zmeny nastávajú v priebehu času? Aká je tvoja momentálna a trvalá nálada?

Stanislava K., Víťaz

Otcovia niektorých detí



Niektoré deti majú otcov, ktorí žijú ďaleko a posielajú im peniaze alebo ošatenie.

Niektoré deti majú otcov, ktorí bývajú blízko a pravidelne ich navštevujú.

Iné deti majú otcov, ktorí ich vychovávajú sami.

Iné majú otcov, ktorí si starostlivosť o deti i domácnosť delia s ich matkou.

Iné majú otcov, ktorí sa starajú o ne celý čas, aby mohla matka pracovať.

Niektoré deti majú otcov, ktorí s nimi trávia čas len cez víkend alebo dovolenku.

Iné majú otcov, ktorí sú vo väzení.

Niektoré deti majú otcov, ktorí s nimi bývajú v jednom byte, ale zriedkakedy sú doma.

Iné majú nevlastných otcov alebo vychovávateľov.

Niektoré deti majú otcov, ktorí sú veľmi chudobní a nedokážu ich zabezpečiť.

Niektoré majú strýka alebo dedka, ktorý je pre nich otcom.

Niektoré deti majú otca, ktorý je ešte sám dieťaťom.

A niektoré deti nemajú postavu „otca“.

Sú otcovia, ktorí čítajú deťom rozprávky na dobrú noc.

A sú otcovia, čo nevedia čítať.

Sú otcovia, ktorí sa starajú a milujú svoje deti.

A sú otcovia, ktorí zanedbávajú a zneužívajú svoje deti.

Niektorí otcovia sprevádzajú svoje deti od pôrodu a potom každým míľnikom v ich živote.

Iní nikdy nestretli učiteľov svojich detí.

Niektorí otcovia sú chorí, niektorí sa dopúšťajú zločinov a bijú matky svojich detí.

Iní trávia celé dni v náročných zamestnaniach, ťažko pracujú, aby sa postarali o svoje deti.

Niektorí sú spoľahlivými rodičmi a sú na to veľmi hrdí.

Iní otcovia sa boja svojej zodpovednosti.

Niektorí otcovia od svojich detí utekajú.

Iní by ich zúfalo chceli vidieť, ale je im to zakázané.

Otcovstvo môže mať veľa rôznych podôb.

Ale jedna vec je univerzálna. Je dôležité, čo otcovia robia pre svoje deti.

-re-

Ahoj deti!


Možno si pamätáte na prvý školský deň, ako ste zvedavo očakávali, čo nové vám prinesie. Určite ste prežili chvíle napätia, radosti či sklamania, lebo taký je život. Koniec koncov, ako naňho spomínate, záleží len od vás.

Teraz sa tešíte, že mu konečne odzvonilo. Ako v rozprávke … zazvonil zvonec a školskému roku je koniec.

Hurá, sú tu prázdniny plné všelijakých zážitkov a zábavy. Slniečko vás bude príjemne hriať a pekne dohneda vás opáli. Osviežite sa zmrzlinou, zaplávate si v bazéne alebo v mori. Pre istotu však dávajte na seba pozor a v žiadnom prípade nezabudnite, že katolíckymi deťmi zostávate aj cez prázdniny, preto majte oči otvorené pre to, čo je dobré.


“Kdekoľvek povedú tvoje kroky,
čokoľvek budeš robiť,
cti svoje sny a ideály …
Váž si ich a nikdy sa ich nevzdávaj.
Potom sa jedného dňa tvoj sen
stane skutočnosťou.“


Úloha 1: Kresťania si majú navzájom pomáhať. Pomôž chlapcovi nájsť hrad z piesku.


Úloha 2: Hoci sa školský rok skončil, liturgický rok pokračuje.
Vymaľuj adventné a pôstne obdobie fialovou farbou, obdobie „cez rok“ zelenou farbou, veľkonočné a vianočné obdobie zostane biele. Potom doplň nasledujúce vety:

Stanislava K., Víťaz

NÁZORY a SVEDECTVÁ

(Lk 11, 27-28; 15. august)



Takmer nepreberné množstvo prívlastkov dáva veriaci Boží ľud tej, ktorá je Matkou Kristovou. Veď len v Loretánskych litániách viac ako 50 titulmi vyznačuje Pannu Máriu. A hneď druhý je azda ten najvýznamnejší či najvznešenejší – Božia Rodička.

Počiatky slávenia dnešného sviatku – slávnosti siahajú na východe do 5. storočia. Dokonca cisár Maurícius v 6. stor. ustanovil 15. august za štátny sviatok. Obsah tejto slávnosti, to učenie o nanebovzatí Panny Márie bolo, pochopiteľne, uznávané už od prvých kresťanských čias, ale až roku 1950 pápež Pius XII. vyhlásil toto učenie za článok viery – teda, že Panna Mária bola po skončení pozemskej životnej púte s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.

Aký význam má slávenie mariánskych sviatkov pre náš život – ten každodenný, ktorý má svoje radosti, ale i problémy a starosti? Je to v tom, že si pripomíname osobnosť Panny Márie, môžeme sa bližšie pozrieť na ten jej život a zbadáme, že to nebol život bohatej ženy, ktorá mala množstvo služobníctva a žiadne problémy. Bola to jednoduchá žena, žijúca v nie mimoriadnych pomeroch. A čo ju charakterizovalo, bola viera. Poznáme zo Svätého písma vetu: „Tieto slová si uchovávala v srdci a premýšľala o nich.“ A práve o nej v plnej miere platí Ježišova veta, ktorú sme dnes počuli z 11. kapitoly Lukáša: „Počúvala Božie slovo a uskutočňovala ho.“ Podľa príkladu Panny Márie naša viera v Boha bude správna, plnohodnotná vtedy, keď budeme počúvať Božie slovo a keď ho budeme vo svojom živote uskutočňovať.

Jeden misionár v Afrike cestoval vlakom. Modlil sa breviár a v ňom mal obrázok Panny Márie. Vedľa neho sedel domorodec a pozeral na obrázok. O chvíľu misionára prerušil a pýta sa ho: „Kto to je na obrázku? Je to tvoja sestra? Alebo snúbenica?“ „Nie“, odpovedá misionár, „je to moja matka“. Domorodec sa ešte raz pozrel na obrázok, potom na misionára a hovorí: „Ale ty sa na ňu vôbec nepodobáš“. Keď domorodec vystúpil na najbližšej zastávke, misionár začal rozmýšľať, prečo sa nepodobá na Pannu Máriu. Vôbec tu nešlo o to, že je muž. Začal si spytovať svedomie: Majú moje oči niečo v sebe z dobrých očí Márie? Má moje srdce niečo z citlivého srdca Márie? Moje ruky, či sa dokážu namáhať pre iných? Či dokážu robiť diskrétne, bez čakania na vďaku? Aká je moja prítomnosť uprostred ľudí? Mám niečo v sebe z Máriinho správania?

Skúsme si i my položiť podobné otázky: ako sa náš život podobá životu Ježišovej Matky. Nezabúdajme tiež ale, že nie sme sami, veď uznávame, že sú pravdivé slová modlitby: „Nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal.“

Stanislav Illéš,

Žijú medzi nami

Chcel by som Vám priblížiť človeka, ktorý svojimi schopnosťami a citom svojich prstov vrátil nejednému človeku istotu uplatniť sa v ďalšom živote. V mnohých obciach alebo mestách aj dnes sú ľudia, ktorí svojimi schopnosťami prinavracajú ľuďom zdravie. Aj v našej obci sme mohli stretnúť človeka, ktorý upravoval zlomeniny rúk, nôh dospelým aj deťom, a to všetko podľa svojich schopností. Aj keď tohto pána zdobia šediny, dobre sa pamätá na svoje začiatky. Je to dedko, pradedo, dobrý človek František Čech, prímenom Hanák.

Ako sa náš už 95-ročný rodák priučil tomuto poznaniu ľudských kostí, aby ich po zlomení vedel usporiadať do súladu a sfunkčniť pre ich potrebu pri práci? Ako sa ju naučil vykonávať? Už ako štvorročného chlapca priúčal tejto teórii a veru ho aj brával so sebou dedko, keď šiel k nejakému prípadu. Dedko bol v tom odborník a chcel, aby niekto jeho remeslo tiež ovládal. A tak malý Ferko začínal spoznávať, aké sú zlomeniny a ako ich treba naprávať. Dedko ho naučil, aby sa rany dotýkal svojimi prštekmi. Keď zlomeninu a rozštiepenie kosti nahmatal dedo, prípad skontroloval a pochválil ho. Malého chlapca to veľmi zaujímalo a dedo bol naň veru hrdý.
Keď mal malý Ferko sedem rokov, nastal zlom v jeho živote. Zomrel mu drahý otec. Jeho matke sa bolo treba poriadne obracať, aby uspokojila sedem detí. Dni ubiehali ako voda a na mamku to bolo priveľa, preto svojim deťom povedala: „Deti moje, musíte sa svojimi životmi pretĺkať sami a zamestnávať sa u lepších gazdov.“ Tak Ferko ako trinásťročný nastúpil do služby. V gazdovstve sa staral o statok, aby bol v stajni poriadok, dobytok čistý, nakŕmený, drevo narúbané. V letných mesiacoch ho vyháňal na pastvu a trávil s ním celý deň. Túto prácu vykonával za dennú poživeň a na konci roka za nejaké oblečenie. Aj keď mal schopnosť v napravovaní zlomenín, nastalo obdobie chladu, pretože služba veľa nedovoľovala. Prišiel deň nástupu na vojenskú službu a veruže mal trochu aj šťastie – mal možnosť spoznávať stavbu ľudského tela. Ak ho neklame pamäť, plne sa začal venovať naprávaniu zlomenín vo svojich dvadsiatichdvoch rokoch.

Dni rýchlo ubiehali a aj on si chcel založiť vlastnú rodinu. A tak sa poobzeral za devou, ktorá bola jeho srdcu najbližšie. Prišli aj starosti, lebo rodinka sa rozrástla o päť detí; žili skromne, ale veselo. Keď mal najstarší syn štrnásť a najmladší tri a pol roka, postihol rodinku krutý osud – zomrela im mamka a manželka. Ostal s deťmi sám. Ale aj tu mu bolo dopriate, aby sa po materinskej stránke mal kto o deti postarať. Našla sa Helenka, ktorá rodinku naďalej usmerňovala. To už bolo práce neúrekom, ako som spomínal, lebo chýr o jeho schopnosti naprávať zlomeniny sa rozniesol po celom Šariši a Spiši; ľudia prichádzali a spokojní odchádzali.

Ba stalo sa, že ho čakali pred domom, kedy príde z poľa, aby im pomohol. Práca so zlomeninami vyžadovala úplne sústredenie, aby nebolo niečo zanedbané. Keď sa kostičky dali do správnej polohy, musel ich upnúť do dláh, ktoré si sám vyrábal z kôry lipového dreva. Keď šiel do lesa, vždy si niečo doniesol, kôru doma opracoval a odložil. A z čoho boli obväzy? Ako hovorí manželka Helenka, niekto mal, kto nemal, nastrihala ich sama z obnosenej čistej košele. Po ošetrení pacientov ich aj navštevoval, aby vedel, ako sa rana hojí.

V pokračovaní vám priblížim, ako sa dostal k prímenu Hanák a ako ho aj prenasledovali, ako ošetroval partizána a ako ho v Smolníku obdarovali spoluoobčania cigánskeho pôvodu za nápravu ruky, ktorú lekári chceli amputovať.

Imrich Jenča, Víťaz