Otče náš, ktorý si na nebesiach …


Posväť sa meno tvoje. Otče, nech je známe tvoje meno po celej zemi! Zjav svätosť svojho mena, aby bolo uctievané, oslavované a vážené medzi ľuďmi. Nech ľudia pochopia, že ty si Abba, Otecko, ktorý sa raduje zo svojich detí. Nech spoznajú tvoje milosrdenstvo a milosť, aby sa všetci tí, ktorých zväzuje hriech alebo bolesť, obrátili k tebe a zakúsili uzdravenie a útechu. Nech spoznajú tvoju veľkosť, aby všetci ľudia oslavovali tvoj majestát!

Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja.
Nech príde teraz, Otče! Nech sa deje tvoja vôľa v našich životoch. Ukáž nám svoju vôľu, keď ťa počúvame pri modlitbách a keď čítame tvoje slovo. Daruj nám nadšenie plniť ju tu na zemi, ako sa deje v nebi. Otče, osloboď nás od egoizmu, strachu, starostí a bolestí. Nech radosť tvojho kráľovstva vstúpi do našich sŕdc.

Chlieb náš každodenný daj nám dnes.
Otče, patria ti všetky nebeské sýpky. Otvor ich a zahrň nás pokladmi múdrosti a poznania, odvahy a trpezlivosti, sebaovládania a lásky. Sme hladní a smädní po tebe – nasýť nás chlebom života, tvojím Synom Ježišom. Naplň nás jeho prítomnosťou a silou, jeho uzdravením a milosrdenstvom. Nasýť nás a zachovaj v nás dnes svoj život.

Odpusť nám naše viny. Odpusť nám našu neveru, reptanie a strach. Vymaž naše dlhy, ktoré sme si nahromadili vďaka nedostatočnej poslušnosti a zdržanlivosti a vďaka zatrpknutosti, zlosti a nevšímavosti voči iným. Otče, ty robíš všetko nové; daruj nám nové srdcia a mysle! No nielen nám, ale aj všetkému stvoreniu na celej zemi. Pomôž nám odpustiť tým, čo nás zranili, ako aj my túžime, aby si ty úplne odpustil nám.

Neuveď nás do pokušenia.
Usmerňuj nás vo svojej pravde, Otče, a veď nás. Vieš o veciach, ktoré nás vábia k sebe, odvádzajú od teba a lákajú nás uzavrieť kompromis so Zlým. Poznáš naše slabosti – ochraňuj nás, Pane! Osloboď nás a uvoľni od pút všetkých lží a podvodov diabla, s ktorými sme doteraz súhlasili. Všemohúci Otče, drž nás pevne, aby nás nič a nikto nemohol vytrhnúť z tvojho milujúceho objatia!

Otče, nech moc a sláva tvojho kráľovstva žiari dnes cez nás, aby vďaka nášmu príkladu svet mohol oslavovať tvoje sväté meno!

prevzaté z mesačníka Slovo medzi nami

Štyri pohľady na zlo v ľudskom živote


So zlom sa často stretávame v štyroch rovinách: keď sa snažíme napredovať, keď hľadáme pokoj, keď sa stretávame s Bohom a keď spoznávame, ako zlo zasiahlo do nášho vzťahu s ním. Prijmite pozvanie na cestu poznania, ako sa vyrovnávať so zlom vo svojom živote a ako ho využiť …

Štvrťhodinka úprimnosti

Je veľa ľudí, ktorí si spytujú svedomie každý deň, no nenájdu pokoj. To preto, lebo neodpustili sami sebe a neobjavili Božie milosrdenstvo. Boh totiž bez ohľadu na počet a veľkosť hriechov túži hriešnika objať …

Spytovanie svedomia nie je odpočtom či štatistikou, ale v prvom rade rozhovorom o vzájomnej láske medzi Bohom a človekom a o tom, čo zranilo túto lásku. Preto viac než počet hriechov nás musí mrzieť, že každý hriech nás vzďaľuje od Boha a jeho lásky.

Bez pravidelného spytovania svedomia nebudeme ďalej duchovne napredovať. Vďaka nemu spoznávame sami seba, zisťujeme, kedy a prečo zlyhávame. Ale hlavne zakúšame Božiu lásku, ktorá nás neodsudzuje, pretože Boh nás napriek slabostiam miluje.

Spytovanie svedomia je najlepšie praktizovať denne, a to pred spánkom. Hoci celý akt trvá len niekoľko minút, je skvelým zakončením dňa, dáva nám možnosť ísť na odpočinok s pokojom v duši a ráno začínať deň s čistým štítom.

Návod na spytovanie svedomia

• Prvým krokom je vďačnosť Bohu za všetky dary, ktorými nás obdaroval a za milosť, ktorou počas dňa sprevádzal naše kroky. Táto vďačnosť nám pomôže spoznať, ako sa Boh o nás stará.

• Druhým krokom je prosba o milosť spoznať hriechy a zbaviť sa ich. Spoznať hriech znamená uvedomiť si, že vlastnými silami sa od neho neoslobodíme a potrebujeme na to Božiu milosť.

• Tretím krokom je túžba rozpoznať, ktoré myšlienky, slová a skutky nás vzdialili od Božej lásky. Je to otázka po tom, akou silou odpovedáme na lásku Boha k nám a nakoľko o nej svedčíme v našom živote.

• Štvrtým krokom je prosba k Bohu za odpustenie chýb. Potrebujeme odpustiť tým, ktorí nás zranili, aby sme mohli prosiť o odpustenie tých, ktorých sme zranili my sami, aby aj Boh mohol odpustiť nám. Pretože odpustenie je vzájomným darom. Nakoniec človek odpúšťa sám sebe, keď sa prijíma taký, aký je, to znamená aj s chybami a zlyhaniami.

• A posledným piatym krokom je ľútosť nad vlastnými hriechmi, pričom jej veľkosť rastie s veľkosťou lásky k Bohu. Lebo čím viac ho milujeme, tým viac sme citliví na to, čo nás od neho odlučuje. Následné predsavzatie je prejavom ľútosti a znakom toho, že sa chceme polepšiť. Nejde len o akt vôle, ale aj o odovzdanie sa do Božích rúk, pretože v boji s hriechom potrebujeme pomoc Boha.

Spytovanie svedomia robí človeka vnútorne integrovanejším a pomáha mu uvedomiť si, ako sa pozornosť jeho srdca a rozumu triešti na množstvo nepodstatných vecí, namiesto toho, aby odpovedal na Božiu lásku.

Písanie do piesku

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí nám budú tvrdiť, že Boh je akýsi policajt alebo špión, ktorý nás sleduje a je nám vo dne i v noci neustále v pätách. Akoby si Boh všetko zapisoval do veľkej knihy naše chyby a hriechy, naše dobré i zlé vlastnosti …
Ale prečo by mal byť Boh na nás taký prísny a prečo by mal byť dokonca proti nám? Prečo by mal byť naším nepriateľom? A prečo sa niektorí ľudia snažia z Boha urobiť počítač, ktorý nikdy neprestane všetko zaznamenávať? Boh nie je stroj! Chcete dôkaz? Jedinou Ježišovou účtovnou knihou je piesok …

Už ste niekedy stratili niečo v piesku? A skúsili ste to hľadať? Piesok pohltí všetko, všetko zasype. Na piesku nič nezostane – všetko sa v ňom stratí. Žena obvinená z hriechu stojí pred Ježišom, on píše po zemi, lebo pre neho je hriech už odpustený (Jn 8, 1-12). Pre Ježiša je hriech zmazaný, ako všetko, čo je napísané do piesku …

Cesta k dokonalosti

Ako duchovne napredovať? Veľa ľudí sa chce zmeniť hneď a vo všetkom. Časom však zistia, že sa nezmenili v ničom a znechutení vzdávajú duchovný boj. Lenže nemožno brať vrchol dokonalosti bezhlavým útokom. Niektoré hriechy sú hlboko zakorenené, iné sú zlozvykmi, niektoré vyžadujú pevnú vôľu, s ďalšími budeme bojovať do konca života. To neznamená, že sa máme uspokojiť s tým, akí sme. Musíme však prijať skutočnosť, že cesta k dokonalosti vedie pomalými krokmi. A hoci sa to nezdá, práve pomalé napredovanie prináša radosť z každého úspechu. Ak aj zlyháme, Božia náruč nás čaká, Boh nám nevyčíta náš hriech, ale miluje nás takých, akí sme …

Cesta k pokoju …

Zlo, o ktorom každodenne počúvame v rádiu alebo v televízii, je len vonkajším prejavom zla nachádzajúceho sa v ľudskom srdci. Vo svete nebude mier a pokoj, dokiaľ nebude mier a pokoj v ľudskom srdci. Podľa Jóba je ľudský život na zemi nepretržitým bojom, ktorý musíme vyhrať vo svojom srdci. Až keď na duchovnom bojisku prehráme jeden boj za druhým, konečne zistíme, že žiadny boj nevyhráme bez sily, ktorá nás presahuje.

Toto ponaučenie si vzal k srdcu sv. Pavol, keď ďakoval Bohu za svoju slabosť, lebo vďaka nej si uvedomil, že bez Boha v nijakom boji nad sebou nevyhrá. A tak i hriešnosť sa môže stať cestou k dokonalosti, ak privedie človeka k tomu, aby sa v slabosti obrátil na toho, kto jediný mu môže pomôcť. Cesta k pokoju je tak dláždená duchovnými zápasmi. Boh nám už dávno odpustil. Otvoríme sa jeho pôsobeniu? Bez jeho pomoci neprerušíme opakujúcu sa reťaz hriechov v našom živote …

Tomáš Hupka, Autor je publicista a doktorant Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

Letný čas


Ak sa v horúcich dňoch budeme občerstvovať dúškami pramenitej vody zo studničky, možno nám príde na myseľ známy evanjeliový príbeh o Ježišovi a Samaritánke. Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude opäť smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.“ A žena mu vravela: „Pane, daj, mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemuse-la sem chodiť čerpať!“ (porov. Lk 19, 13–15)

Unavení ako žena Samaritánka, oddychujúc pri lesnom prameni, si uvedomíme potrebu čerpať zo živého prameňa, neuspokojiť sa s mlákou povrch-nosti v živote, ale zakúsiť občerstvujúcu prítom-nosť Ježiša v prameni, ktorý prúdi do večnosti. Tým prameňom je modlitba. V tôni lesa po dúšku čerstvej vody bude vyvierajúca modlitba z nášho srdca, ako povedal Ježiš, „hodinou“ v ktorej sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Modlitba je „hodinou“, pravdy o stvorenom svete, o veľkom kozme, o láske k Stvoriteľovi, o malosti človeka, o túžbe človeka zahasiť smäd, o kame-ňoch, ktoré budú kričať, ak človek nebude radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré vidí.

V letných časoch nás úprimná modlitba osvie-ži, zaplní prázdnotu srdca a pozdvihne dušu k nebesiam. Nezabudnime na tento prameň živej vody. Na začiatku letného času, času voľna, dovoleniek, oddychu ponúkam všetkým prvý hlt osviežujúcej modlitby:


Chváľte Pána z nebies,
chváľte ho na výsostiach,
chváľte ho, slnko a mesiac,
chváľte ho všetky hviezdy žiarivé,
chváľ Pána, tvorstvo pozemské:
obludy morské a všetky hlbiny,
oheň, kamenec, sneh a dym,
víchrica, čo jeho slovo poslúcha,
vrchy a všetky pahorky,
divá zver a všetok dobytok,
plazy a okrídlené vtáctvo,
králi zeme a všetky národy,
mládenci a panny, starci a junáci
nech chvália meno Pánovo,
lebo iba jeho meno je vznešené.

(porov. Žalm 148)

Oliver Székely, duchovný otec

Stalo sa:

– 11. 5. – navštívili nás mladí z farnosti Košice-Šaca. Svojím spevom skrášlili sv. omšu. Ďakujeme Vám!

– 20. 5. – v nedeľu 20. mája o 10:30 h sa na Doline konala slávnostná sv. omša z príležitosti sv. Floriána, patróna hasičov. Po sv. omši hasiči pozvali duchovného otca na spoločné agapé, kde každý hasič dostal obrázok sv. Floriána s modlitbou: „Sv. Florián, ochraňuj ľudí, ktorých si ustanovil za hasičov do služby k dobru spoločenstva.“

– 27. 5. – nedeľou Zoslania Ducha Svätého sme ukončili veľkonočné obdobie. V ten deň prvýkrát prijalo Pána Ježiša do svojho srdca 9 detí z Ovčia.

– 3. 6. – 31 detí z Víťaza nechalo vstúpiť do svojho srdca Pána Ježiša. Pane Ježišu, chráň naše deti od zla a sprevádzaj ich cestou svätosti.

-re-

Ohlášky


Martin ULIČNÝ, syn Pavla a Márie rod. Ungvarskej, bývajúci vo Víťaze 208 a
Anna ŠTOFAŇAKOVÁ, dcéra Jána a Boženy rod. Jurčišinovej, bývajúca vo Víťaze 373 sa ohlasujú 20. 5., 27. 5, 3. 6. 2007.

Miroslav BERTHÓTY, syn Štefana a Anny rod. Rychnavskej, bývajúci v Kluknave 536 a Mária STAŠÍKOVÁ, dcéra Štefana a Heleny rod. Galdunovej, bývajúca vo Víťaze 141 sa ohlasujú 27. 5., 3. 6., 10. 6. 2007.

Urban BIEL, syn Ferdinanda a Ireny rod. Ruttovej, bývajúci v Bratislave, ul. Ľubovnianska 18 a Antónia KRÁĽOVÁ, dcéra Antona a Violy rod. Jungerovej, bývajúca v Bratislave, ul. Vyšehradská 25 sa ohlasujú 10. 6., 17. 6., 24. 6. 2007.

Peter SALANCI, syn Antona a Františky rod. Bednárovej, bývajúci vo Víťaze a
Aneta ŠARIKOVÁ, dcéra Jána a Anny rod. Kleskeňovej, bývajúca v Jasení sa ohlasujú 17. 6., 24. 6., 1. 7. 2007.

-re-

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Ak sa manželia nebudú pridržiavať čistoty myslenia, zmetie nás to do záhuby a rozkladu. Muži i ženy majú často vnútorný pocit nehodnosti. Ich problém spočíva v nemorálnom myšlienkovom svete a živote. To vyciciava a odčerpáva silu pre duchovný život. Očistou myšlienok však otvárame dvere mnohým veciam, ktoré chce Duch Svätý robiť v našom živote.

Ak manžel mentálne pácha cudzoložstvo s Claudiou Schifferovou, ako vôbec môže jeho manželka naplniť jeho očakávania? Ak sa manželka denne kŕmi seriálmi, ktoré sú plné oslavy nedovoleného sexu, v mysli si vytvára túžbu po amorálnosti. Čoskoro sa mentálna túžba premení na túžbu jej srdca. Bez toho, aby si uvedomila, čo sa deje, chytí sa túžob postáv, ktoré sleduje v televízii. Pozerá sa na to, čo chce vidieť. Niektoré ženy chcú iného muža takého, ktorý by naplnil ich citové potreby.

Muži i ženy si musia uvedomiť vážnosť problému. Nemorálne myslenie sa príliš často považuje za nekontrolovateľné. Muž ospravedlňuje svoje myšlienky prenesením viny na tvrdenie, že robí len to, čo robí každý iný muž. Len čo si uvedomíme, čo o tom hovorí Písmo, spoznáme, aká je dôležitá naša myseľ pre Boha. Vtedy dovolíme preniknúť Jeho slovu do našich sŕdc a môžeme byť oslobodení. Sme časťou Boha! Obliekol nás do svojho obrazu. Boh môže, ak my chceme, vyprázdniť našu myseľ od všetkých zmyselných myšlienok. Nemožno však očakávať, že to očistenie bude trvalé. Musíme sa starať o obnovovanie svojej mysle duchovnými zdrojmi, ktoré nám Boh poskytuje vo svojom Slove.

Tajomstvo učenia sa, ako mať čisté srdce, si vyžaduje dve veci:

1. naučiť sa, čo Písmo hovorí o mysli,

2. nechať prejsť Božie slovo z našej mysle do srdca. Srdce znamená centrum osoby, ktorou som ja. To „centrum“ musí byť presvedčené skôr, ako urobím nejaké dôležité zmeny vo svojom živote. Ježiš šiel až tak ďaleko, že už len chcieť cudzoložiť je v Božích očiach skutkom cudzolož­stva. Je to také mocné, že vnímaví kresťanskí manželia sú natoľko šoko­vaní, že urobia záväzok a vzdajú sa nemorálnych a nečistých myšlienok.

Keď muž a žena prijmú Ježiša ako Spasiteľa, povie sa im: „Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14, 23). Ak muž pohliadne na ženu, v ktorej prebýva Boh a má cudzoložné myšlienky, chce spáchať cudzoložstvo s Božím chrámom! Chápanie tohto faktu nám pomáha porozumieť, prečo biblia tak často hovorí o cudzoložstve, nemorálnosti a zlých myšlienkach. Satan chce, aby človek chlípnil po Bohu!!! On nás neustále pokúša.

Ak chce byť človek oslobodený od nečistých myšlienok, má na to mnohé zdroje. Písmo hovorí o Božej vôli s našimi myšlienkami veľmi veľa. Ak denne rozjímame nad úryvkami v biblii, naše rozhodnutie sa veľmi posilní. Kresťanskí manželia si neuvedomujú, akú dôležitosť Boh kladie na morálku v skutkoch a čistotu v myšlienkach. Len málo mužov chápe, koľko biblia o tom hovorí. Slová Písma však musia byť prijaté do srdca a treba o nich rozjímať pravidelne. Ak človek odmietne venovať pozornosť zdrojom, ktoré Boh dal, zrejme bude opäť vlákaný do temnoty a beznádejnosti nemorálnosti. Ak bude často a pravidelne rozjímať nad týmito slovami, Duch Svätý mu poskytne všetku potrebnú silu, aby mohol uniknúť tomuto hriechu, proti ktorému Boh tak veľmi silno hovorí. On povedal: „Vy ste už čistí pre Slovo, ktoré som vám povedal“ (1Jn 15, 3).

Prijatie Ducha Svätého za Pána našich myšlienkových návykov je viac ako mentálne rozhodnutie. Toto rozhodnutie nás zaväzuje na trvalý postoj proti nečistým myšlienkam
. Len čo toto úplné rozhodnutie urobíme, Duch Svätý sa podujme pomáhať nám vo všetkom, čo nedokážeme urobiť sami. Keď zaviažeme svoje mysle na sväté myšlienky, podriaďujeme myšlienky kontrole Ducha Svätého. To otvorí cestu k životu služby Bohu a zatvorí dvere nevýslovnému utrpeniu, ktoré prichádza, ak sme neposlušní.

Možno sa budete zamýšľať: „Čo sa stane, ak urobím záväzok Bohu, že budem uvažovať iba čisto a potom zasa upadnem do starých myšlienok?“ Odpoveď nájdeme vo veľmi povzbudivom prísľube: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1Jn 1, 9). Ján nás tiež uisťuje, že keď nás Ježiš oslobodí, budeme skutočne oslobodení! A kto sa chce vzdať slobody preto, aby sa vrátil do pút? Duch Svätý nikoho nenúti. On chce aby sme prijali Jeho vedenie. Potom nás chce viesť tak, aby sme mali sväté myšlienky, nech sme hocijako ďaleko od dosiahnutia tohto cieľa.

Vieme, že zlé sily podnecujú nemorálnosť po celom svete. Výsledky sú ničivé. Nemožno zmerať bolesť a utrpenie zapríčinené nemorálnosťou. Pomyslime si len na rozvody, deti zbavené úplnej rodiny, chudobu, citové zrútenia, pohlavné choroby … Nemorálnosť myslenia a zmyselnosť vychádza zo srdca a je hriechom srdca! Človek má najprv „niečo“ vo svojom srdci a až potom sa tým môže zaoberať a konať.

Biblia často zdôrazňuje, že našim prvým záujmom by mal byť duchovný stav našich sŕdc. Každý Boží prísľub ide s podmienkou, že budeme poslušní. Pokúsme sa o to. Aby sme ho od Boha dostali, musíme splniť Jeho požiadavku – byť v Kristovi. V tejto generácii sa veľmi málo písalo a učilo o potrebe byť čistým v srdci, v myslení i predstavivosti. Sväté písmo je plné Božích výziev byť čistým v túžbach a myšlienkach. Sú to oblasti, v ktorých vyhrávame skutočné víťazstvá. Mužov i ženy svet vťahuje do bahna náruživého, cudzoložného a chlípneho myslenia. Nemáme konať také skutky, a nemáme sa nimi zapodievať ani v mysli!!! Nemorálne myslenie nás oberá o duchovnú moc, ktorú by sme mali mať. Satan to vie a navádza nás na neposlušnosť voči Bohu.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Priateľ



Každý z nás potrebuje blízku osobu, o ktorú sa môže oprieť, keď mu je ťažko. Každý hľadá počas celého svojho života dobrého radcu, záchrancu i „bútľavú vŕbu“, teda človeka pre všetko. Chceme, aby nás vypočul a pochopil, aby nám poradil a pomohol nájsť riešenie či východisko z patovej situácie, v ktorej sa každý z nás z času na čas ocitne. Vtedy ideme za blízkou osobou, mamou, kamarátkou, sestrou, skrátka za „človekom prvej pomoci“.


Zvyčajne sa priatelíme s tými, čo nás majú radi, poznajú nás a my poznáme ich, navzájom sa navštevujeme, jednoducho si rozumieme. Je prirodzené, že priatelia si povedia vždy všetko, to dobré, aj to zlé, no pri tom zlom, čo sa nám nepáči, často zaprotestujeme, možno sa pohádame alebo aj „rozkmotríme“, a prečo? Lebo pravda sa ťažko počúva, ešte ťažšie sa prijíma a najviac zabolí práve od priateľa, teda od toho, čo s nami súhlasil, čo nás povzbudzoval a pochválil, polichotil a tým podporoval naše ego. No je takýto priateľ a takéto priateľstvo skutočné a pravé, pevné a neotrasiteľné? Asi nie, keď ho zlomí sila jediného slova, čo sa nepáči nášmu uchu a egu.

Keď Ježiš povolal Judáša, presne vedel, aký je, že je zradcom, no predsa ho povolal a povedal: „Priateľu …“, prečo ho teda povolal? Pretože Božie plány si v živote vyžadujú určité podmienky. Vytrvalosti sa naučíš len skrz problémy a odpusteniu len skrz zradu! Každý si svojho priateľa uctí svojím spôsobom, ak je úprimný, tak ho neopustí ani za cenu hanby, vlastného poníženia či straty života. Falošný priateľ je ti priateľom zo zištnosti, pre tvoje postavenie, popularitu, moc či peniaze, jednoducho pre vlastný prospech. To, že niektorí ľudia, ktorým veríš a za ktorých by si obetoval všetko, ťa zradia ako prví, nie je nič nové. Boh vpúšťa do tvojho života ľudí, ktorí vyzerajú dobrí, ale po čase ti Boh odhalí ich pravé úmysly, aby si sa nedostal na scestie. Prečo teda Ježiš nazval Judáša „priateľu“? Pretože z Božieho pohľadu ti tí, ktorí ťa chránia pred skutočným životom, nerobia dobrú službu. Zatiaľ čo tí, čo ti spôsobujú bolesť a obracajú tvoju pozornosť na Boha, ti pomôžu k cieľu.

Pochop tento princíp a zmení to tvoj život a pohľad na pravých a falošných priateľov. Mať Judáša znamená, že máš kríž a mať kríž znamená mať vzkriesenie!

Lucia Galdunová, Víťaz

Ahoj deti!

Čo dať deťom?

Čo všetko má byť na svete?
Lúka, čo na jar rozkvitá,
mestá, lopty a detské ihriská,
hrady uprostred pieskoviska,
parníky, autá, kolobežky,
cesty pre tých, čo chodia peši,
kúzla, ako splniť
detské priania,
100 rozprávok a pesničiek,
krik chlapcov
a smiech dievčeniec …
Čo všetko má byť na svete?
Čítaj znovu, vetu po vete.
Azda jednu radu
k tomu pridať:
Smiech sa má piť,
úsmev prijať,
veď svet, ak má ostať svetom,
nesmie vziať nikdy
úsmev deťom.

Miloš Kratochvíl

A je tu opäť asi najviac očakávaný posledný mesiac školského roka – JÚN, na konci ktorého sa odovzdávajú koncoročné vysvedčenia a ktorý nám pripomína, že sa blížia vytúžené letné prázdniny. Pre tretiakov je významný 3. jún, lebo ich čaká prvé sväté prijímanie. Nemali by sme zabudnúť ani na 5. jún, kedy sa oslavuje Svetový deň životného prostredia, 17. júna oslavujeme Deň otcov a čaká nás ešte sviatok mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa 24. júna. 29. júna slávime sviatok sv. Petra a sv. Pavla, na ten sa najviac tešia učitelia, ale to je tajomstvo.

Tento mesiac sme pre Vás pripravili aj jednu úlohu. Prajeme Vám príjemnú zábavu pri jej riešení.


Úloha: Svätí ……………….. boli dôležitými nasledovateľmi Ježiša. Obaja sú úžasným príkladom toho, ako sa ľudia môžu zmeniť a zosilnieť cez lásku k Bohu a vieru v Ježiša. Odpoveď nájdeš v tajničke.


Stanka Kolářová, Víťaz

Slávnosť 250. výročia Nájdenia sv. kríža v Hrani


Každý má svoj kríž. Ale každý má zároveň svoje šťastie. Aj keby bol kríž veľký až po samé nebo a šťastie maličké ako zrnko piesku, je potrebné starať sa o neho … Lebo šťastie je takou úlohou ako kríž. A je možné premárniť ho takisto ako utrpenie.
Kríž je pre nás kresťanov znakom víťazstva Krista nad smrťou. Stačí, ak vykonáš na sebe znak kríža a už celé tvoje telo od stôp až po hlavu bude očistené … Snaž sa vždy nábožne vykonať znak kríža na svojom čele, ten viditeľný a vyskúšaný znak utrpenia Pána ťa ochráni pred diablom, keď ho budeš vykonávať nie preto, aby ťa videli ľudia, ale s vierou, používajúc ho vedome ako ochranný štít.

13. máj je pre každého kresťana veľkým sviatkom. Pred 90 rokmi sa vo Fatime zjavila trom malým deťom Františkovi, Hyacinte a Lucii Panna Mária. A práve 13. máj bol aj pre našu farnosť v Hrani veľkým sviatkom. V tento deň sa konala odpustová slávnosť spojená s nevšedným výročím. Náš starobylý kostol, ktorý je chránenou kultúrnou pamiatkou oslávil 250. výročie svojho vzniku. Hranský kostol bol dominantou obce už v stredoveku. V polovici 18. storočia ostal pôvodný chrám opustený a postupne chátral. Nakoniec sa hranský zemepán Ján Okolicsányi rozhodol pôvodný kostol zbúrať a na jeho miesto dal v roku 1757 vystaviť nový rímskokatolícky kostol Nájdenia sv. kríža, ktorý v Hrani stojí dodnes. Na jeho hlavnom oltári je obraz ukrižovaného Ježiša,ktorý nám dodáva silu, lásku a nádej. Jemu zverujeme svoje bolesti a kríže každodenného života a veríme, že naše prosby budú vyslyšané. V našom kostole pôsobilo viacero kňazov. Od roku 2004 je naším duchovným otcom vdp. Vladimír Čech, rodák z Víťaza.

V to nedeľné ráno nám prialo aj samé nebo. Z oblohy sa na nás krásne usmievalo slniečko a svojimi teplými lúčmi rozohrialo aj naše srdcia, aby sme sa v jednote a láske spojili a duchovne prežili spoločné chvíle pri slávení sv. omše. Pred sv. omšou sa veriaci zhromaždili pred oltárom, otvorili svoje srdcia a spoločne sa spojili s Pannou Máriou pri modlitbe večeradla. V našom kostole sme privítali kňazov gréckokatolíckej a reformovanej cirkvi so svojimi veriacimi. Tejto slávnosti sa zúčastnili aj kňazi trebišovského dekanátu. Za hlaholu zvonov vstúpil do nášho kostola vzácny hosť Mons. Stanislav Stolárik, pomocný biskup Košickej arcidiecézy. Jeho príchod vyvolal v našich srdciach nesmiernu radosť a dojatie. Jeho slová, ktoré odzneli v homílii sa nám hlboko vryli do našich sŕdc a myslí. S veľkou radosťou sme privítali našich priateľov z Víťaza – mamku nášho duchovného otca Františku Čechovú spolu s jej rodinou. Na sv. omši sa zúčastnili aj veriaci zo susedných obcí a blízkeho okolia. Obetné dary chlieb a víno prinášala pred oltár naša mládež v pekných, pestrých ľudových krojoch. Z evanjelia vieme, že Pán Ježiš mal veľmi rád deti: „Nechajte maličkých prísť ku mne“, preto obetné dary prinášali aj mladé rodiny – rodičia so svojimi deťmi ako poďakovanie Pánu Bohu za dar najvzácnejší – za ich zdravé a šťastné deti.

Celá sv. omša sa niesla v duchu lásky k Pánu Ježišovi, ktorý povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život. Bez cesty nemožno ísť, bez pravdy nemožno poznávať, bez života nemožno žiť. Ja som cesta, po ktorej máš kráčať, pravda, v ktorú máš veriť, život, v ktorý máš dúfať.“

V závere sv. omše sa náš duchovný otec poďakoval všetkým prítomným za účasť na tejto slávnosti. Naše dievčatá sa poďakovali otcu biskupovi a odovzdali mu kytičku kvetov a kríž ako symbol nášho kostola. Vrelá vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave tejto nádhernej slávnosti. Spoločne so všetkými veriacimi ďakujeme Pánu Bohu, že sme v jednote a Božej láske prežili požehnanú nedeľu.


A čo dodať na záver? Drahí priatelia z Víťaza! Ďakujeme vám, že ste prišli medzi nás, aby sme spoločne v modlitbách a v Božom milosrdenstve oslávili 250-te „narodeniny“ nášho kostola. Veríme, že ste sa medzi nami dobre cítili a ďakujeme za krásne a povzbudivé slová, za modlitby za našu farnosť. Spoločne prosme nášho Nebeského Otca o Božie požehnanie a ochranu Panny Márie. Srdečne Pán Boh zaplať za duchovnú pomoc. Prajeme vám, aby Pán Boh vo svojej láske a všemohúcnosti ukázal, že stojí za vami a že ste jeho deti. Nech vás požehná Boh a nech splní túžby vašich sŕdc.

Vaši kresťanskí priatelia z Hrane

NÁZORY a SVEDECTVÁ

S Pannou Máriou na pútnickom mieste v Gaboltove


V tomto mariánskom mesiaci máji sme mali možnosť navštíviť jedno krásne pútnické miesto Gaboltov. Hoci sa zdá, že naše Slovensko je maličká krajina, ale je to dosť vzdialené od nás, je to dobrá hodina a pol cesty.

Pri vstupe do kostola nám zrak hneď padol na milostivý obraz Panny Márie s Ježiškom, ktorá akoby nás svojím pohľadom vítala. Po krátkom ďakovaní, prednesení vlastných úmyslov sa začalo večeradlo modlitbou sv. ruženca radostného, svetla a bolestného. Pri medžugorskej hymne som sa cítila, akoby sme boli na tomto milostivom mieste a s radosťou som hovorila ako učeníci, keď boli s Pánom Ježišom na hore Tábor: „Dobre je nám tu, Pane.“ Nasledovala najsvätejšia obeta – sv. omša. Po sv. omši sme sa ešte pomodlili Vyznanie viery – Verím v Boha a potom 7 Otčenášov, 7 Zdravasov a 7 Sláva Otcu i Synu … a slávnostný ruženec. Nasledovala krátka adorácia a odprosovanie nášho Pána Ježiša Krista, ktorý bol prítomný medzi nami. Jeho prítomnosť bolo zvlášť cítiť najmä vtedy, keď otec redemptorista prichádzal s Oltárnou Sviatosťou ku každej lavici a po krátkej modlitbe nás požehnával. V tej chvíli nebolo človeka, ktorému by nevypadla slza dojatia, keď mohol byť tak blízko pri svojom Pánovi. Po slávnostnom požehnaní kňaz vystavil Eucharistického Krista pod milostivý obraz Matky Božej k adorácii do nasledujúceho dňa. Ani sme sa nenazdali a bolo 22:00 h, kedy sme sa rozlúčili s Pannou Máriou a šťastlivo sme sa vrátili k svojim rodinám.

Veľmi ma povzbudil nápis na gaboltovskom kostole s obrazom nebohého Sv. Otca Jána Pavla II. a jeho známym výrokom: „Nebojte sa!“ Vnímala som to ako výzvu najmä pre našich mladých, no nielen pre nich, aby sa nebáli prichádzať k Ježišovi a jeho Matke a oslavovať ho svojím spevom a modlitbami, lebo len oni môžu byť skutočným zmyslom života.

J. S.