Starať sa o Boží ľud



Prvá kresťanská komunita ako jej pôvodné jadro vznikla vtedy, keď sa niekoľkí galilejskí rybári po stretnutí s Ježišom nechali získať jeho výzorom, jeho hlasom a prijali jeho naliehavú výzvu: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1, 17).

Boh si vždy vyberal istých ľudí, aby s ním bezprostrednejšie spolupracovali na jeho spásnom pláne. V Starom zákone to bol Abrahám, Mojžiš, proroci. V Novom zákone Ježiš, prisľúbený Mesiáš, povolal jednotlivých apoštolov, aby boli s ním a podieľali sa na jeho poslaní.

Starostlivosť o povolania si vyžaduje trvalú „výchovu“ k počúvaniu Božieho hlasu, ako to robil Eli, ktorý pomohol malému Samuelovi pochopiť, čo Boh od neho žiada, a ihneď to uskutočniť (porov. 1 Sam 3, 9). Poslušne a verne počúvať Boha nemôžeme inak ako v atmosfére intímneho spoločenstva s ním. A to sa realizuje predovšetkým v modlitbe. Dobrý pastier nás vyzýva, aby sme sa spoločne a vytrvalo modlili k nebeskému Otcovi za zoslanie povolaní do služby Cirkvi ako spoločenstva.

Ak ten, kto sa dáva do služby evanjelia, žije z Eucharistie, napreduje v láske k Bohu a k blížnemu, a tak prispieva k budovaniu Cirkvi ako spoločenstva. Možno potvrdiť, že „eucharistická láska“ je motívom a základom pre činnosť všetkých povolaní v Cirkvi, lebo povolania na kňazstvo a do iných funkcií a služieb prekvitajú uprostred Božieho ľudu tam, kde sú ľudia, cez ktorých Kristus prežaruje prostredníctvom svojho slova, vo sviatostiach a zvlášť v Eucharistii.

Prosím Pannu Máriu, aby v kresťanskom ľude nechýbali služobníci Božej radosti: kňazi, ktorí v spoločenstve so svojimi biskupmi verne ohlasujú evanjelium a vysluhujú sviatosti, starajú sa o Boží ľud a sú pripravení evanjelizovať celé ľudstvo. Nech na jej príhovor aj v našej dobe rastie počet zasvätených osôb, ktoré idú proti prúdu tým, že žijú podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti a prorocky svedčia o Kristovi a jeho posolstve spásy.

Z posolstva Svätého Otca Benedikta XVI. k 44. Svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania

Ako povedať „NIE“


Povedať „NIE“ často vyžaduje viac ako jednoslovnú odpoveď. Je dôležité byť psychologicky pripravený na „línie“, ktoré môže niekto použiť, aby vás dotlačil k sexuálnemu styku. Zapamätajte si, že odpoveď na tieto „línie“ môže raz a navždy ukončiť tento tlak. Komunikujte svoje dôrazné „NIE“ a tento tlak bude ukončený. Tu sú odpovede pre štandardné línie, ktoré môžete počuť.

„Nemiluješ ma?“ • „Milujem ťa dosť na to, aby som Ti povedala nie.“

„Ak ma skutočne miluješ …“ •„Ak ma skutočne miluješ, nemal by si to odo mňa chcieť. Ak máš skutočný záujem o niekoho, tak ho netlačíš, aby robil to, čo nechce.“

„Všetci to robia.“ •„Všetci, ale ja nie.“

„Poďme, všetci to robia.“ •„Potom nebudeš mať žiadny problém nájsť si niekoho iného.“

„Nezdám sa ti príťažlivý?“ •„Zdáš sa mi veľmi atraktívny. Mám ťa veľmi rada. Ja nechcem zničiť náš vzťah – a tým, že sa zmení na telesný, by sa to stalo.“

„Nerob si starosti. Použijem ochranu.“ •„Budeš potrebovať ochranu, ak ma nenecháš.“

„Robím to so všetkými mojimi priateľkami.“ •„Ale nie v mojom prípade. Mimochodom, odteraz som tvoja expriateľka.“

„Chceš povedať, že si ešte panna? Čo si frigidná?“ •„Nie, som bystrá.“

„Nemiluješ ma?“ •„Nerešpektuješ ma?“

„Dobre, vyzleč sa a buďme spolu. Nemusíme nič robiť.“ •„Vyzerám taká hlúpa?“

„Ak otehotnieš, vezmem si ťa.“ •„Prečo čakať. Vezmime sa hneď!“

„Prestanem, keď mi povieš.“ •„A čo tak hneď teraz?“

„Milujem ťa.“ •„Tak to dokáž, prosím, tým, že budeš rešpektovať moje hodnoty.“

„Na čo čakáš?“ •„Na medové týždne!“

„Máš zábrany alebo čo?“ •„Nie, som slobodná od tlaku mať styk pred manželstvom.“

„Sex nie je nič veľké.“ •„Je to niečo veľké pre mňa, pre môjho budúceho manžela a je to niečo veľké pre Boha. Som rozhodnutá nechať si sex až do manželstva.“

Aj keď dievčatá môžu a niekedy navedú chlapcov, chlapci častejšie používajú tieto „línie“, aby dostali sex. A, bohužiaľ, veľa dievčat im podľahne. Dievčaťu je ťažko uveriť, že chlapec klame, keď hovorí zdanlivo s veľkou úprimnosťou: „Milujem ťa.“

Ak si dievča, potrebuješ vedieť dve veci:

• Ak chlapec použije akýkoľvek druh nátlaku na teba, aby si išla rýchlejšie ako chceš ísť, to znamená, že miluje rozkoš a chce za obeť tvoju sebaúctu a fyzickú bezpečnosť pre seba. Zaujíma sa iba o to, čo chce dostať.

• Veľa chlapcov bude klamať, povie čokoľvek a urobí čokoľvek iné, len aby dostalo sex.

Tu je výpoveď jedného chlapca, ktorý si to otvorene priznal: „Učil som sa spracovať svoju oponentku do pozície, kde by nemohla povedať nie. Ak som vycítil, že v jej mysli je morálna dilema, snažil som sa hrať úlohu, ktorá dospela až k bodu, kde je sex nevyhnuteľným.“

Vyskúšajte si svoje „línie“ a obliekajte sa účelne (obliekajte sa skromne a tak aby ste nevysielali zmiešané signály). Naučte sa povedať „NIE“ vaším telom, slovami a správaním. Budete mať radosť, že ste to dokázali. A zapamätajte si, ak chodíte s niekým, kto vás tlačí do sexu, chodíte s nesprávnou osobou.

Zdroj: www.prolife.com

Deti a komunikačné prostriedky: výzva pre výchovu


Výzvy, ktorým musí súčasná výchova čeliť, sú často spojené s rastúcim vplyvom médií v našom svete. Médiá, ako aspekt fenoménu globalizácie, navyše podporované rýchlym rozvojom technológií, silne determinujú kultúrne prostredie. Existujú hlasy, ktoré tvrdia, že formačný vplyv médií vo výchovnom procese súperí s vplyvom školy, Cirkvi a možno dokonca aj rodiny. Pre mnoho ľudí je skutočné to, čo médiá predkladajú ako skutočné.

Za výchovu detí k selektívnemu používaniu médií sú zodpovední rodičia, Cirkev a škola. Najdôležitejšia je tu však úloha rodičov. Oni majú právo a povinnosť zaistiť rozumné používanie médií, pričom formujú svedomie svojich detí, aby boli schopné správne a objektívne usudzovať a aby ich potom tento úsudok viedol k prijatiu alebo odmietnutiu predkladaných programov.

Mediálna výchova má byť pozitívna. Keď deťom predložíme to, čo je esteticky a morálne na vysokej úrovni, pomôže im to rozvíjať si schopnosť hodnotiť, byť rozvážnymi a vedieť rozlišovať. Tu je dôležité uvedomiť si, že najdôležitejší je príklad rodičov, ale tiež užitočnosť oboznamovania sa mladých s klasikmi detskej literatúry, maliarstva a vážnej hudby. Krása, akoby odraz božského, inšpiruje a oživuje srdcia a mysle mladých, pokým ošklivosť a vulgárnosť majú na ich postoje a správanie devastujúci vplyv.

Výchova vo vzťahu k médiám je náročná, vyžaduje si cvik v uplatňovaní slobody. Príliš často sa totiž sloboda predstavuje ako neprestajné vyhľadávanie potešenia a nových zážitkov. To je však odsúdenie, nie oslobodenie! Pravá sloboda by nikdy neodsúdila jedinca – najmä dieťa – k nenásytnému vyhľadávaniu novostí. Vo svetle pravdy autentická sloboda nás povoláva, aby sme si – nie neuvážene, ale na základe slobodného rozhodnutia – vyberali všetko, čo je dobré, pravdivé a krásne. Rodičia sú strážcami tejto slobody svojich detí a keď im postupne dávajú čoraz väčšiu slobodu, vedú ich k hlbokej radosti zo života.

Túžbu vychovávať deti v súlade s hodnotami krásy, pravdy a dobra, vychádzajúcu rodičom i učiteľom priamo zo srdca, môže mediálny priemysel podporiť iba v tej miere, v akej podporuje fundamentálnu dôstojnosť ľudskej bytosti, pravú hodnotu manželstva a rodinnej lásky, ako aj pozitívne výdobytky a ciele ľudstva.

Bolo by dobre, aby sa každý zamyslel nad kontrastom medzi Kristom, ktorý „(deti) objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich“ (Mk 10, 16) a tým, kto pohoršuje jedného z týchto maličkých, lebo „tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk“ (Lk 17, 2). Preto znova apelujem na ľudí nesúcich zodpovednosť za masmediálny priemysel, aby chránili spoločné dobro, napomáhali pravdu, obhajovali ľudskú dôstojnosť jednotlivca a posilňovali úctu voči potrebám rodiny.

Z posolstva Svätého Otca Benedikta XVI. k 41. Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

Mária



Všetkým tvorom niečo chýba …
Telesným chýba to, aby boli čistí.
My to vieme.
Ale tým čistým
chýba práve to, aby boli telesní.
Jej naopak nechýba nič …
Ona, pretože je telesná, je čistá.
Ale i keď je čistá, je tiež telesná.
Takto nie je len jedinečná žena
medzi všetkými ženami.
Ale je to i jedinečný tvor medzi všetkými tvormi.
Doslova prvý po Bohu. Po Stvoriteľovi.
Hneď po ňom!

Ch. Péguy

Tajomná ruža Mária


Po Veľkej noci je každý deň krajší a krajší. Oslávili sme zmŕtvychvstalého Krista, ktorý nám priniesol život a chuť do života. Po pôste, prípravnom čase, celá príroda ožila. Preniká nás vôňa kvetov, rozkvitnutých stromov, orchester vtákov, ako aj radosť z nového života. Spievame radostné Aleluja. Máme chuť žiť. Máme radosť. Máme máj. Máme najkrajší mesiac, ktorý je v Cirkvi venovaný Matke Božej.

Mária má najvznešenejšie postavenie medzi ľudským pokolením. Je vzorom viery, nádeje a lásky. Je veľkodušná v starostlivosti o blaho ľudí. Preto sa k nej mnohí znova a znova utiekajú, aby s jej pomocou vedeli kresťansky naplno žiť. S ňou sa chceme modliť.

Mária je najkrajším kvetom – ružou. Na Vianoce spievame: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok skvitol nám, radujme sa.“ Mária ako ružový ker odovzdala tomuto svetu Ježiša – ružu. V loretánskych litániách sa môžeme dozvedieť, že Mária je ruža duchovná. Aj pri modlitbe ruženca pokračujeme od perly k perle, od ruže k ruži. Na Veľkú noc pozeráme viac na tŕnie ako na ružu: Mária musela znášať utrpenie a bolesti. Okolo Turíc rastú pivónie, kvety podobné ruži, ale bez tŕňov. Na Márii „bez bolesti“ vidieť, čo sa nám a Cirkvi dostáva: vykúpenie a radosť, spoločenstvo a dary Ducha. Na Turíce vidíme Máriu ešte medzi učeníkmi. Potom dostáva plody vernosti. Je s telom a dušou vzatá do neba, prijíma odmenu nebeskej radosti.


Ruža je najkrajším kvetom, aj keď má tŕnie. A vlastne už by to nebola ruža. Som rád, že Mária je najkrajším kvetom, ružou. Mária ako ruža s tŕním nám ukázala, ako máme byť spojení s Kristom, a to v utrpení a bolesti. Ak sa chceme páčiť Bohu, potrebujeme plniť Jeho vôľu, niesť svoje kríže, nechať sa prepichnúť kopijami bolesti ako Mária a premýšľať vo svojom srdci o utrpení, zle, ktoré nám svet uštedruje a, samozrejme, veľmi milovať ako Mária. Pri tom všetkom nezabudnite, že na nás neustále svieti slnko a zohrievajú nás jeho teplé lúče. Boh bol s Máriou vždy. S nami je dokonca aj s ňou. Mária za nás oroduje.

Ďakujem ti, Bože, že si nám podaroval najkrajší kvet – tajomnú ružu Máriu.

duchovný otec

Kto sme?


Jeden veľmi dobre známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že do vzduchu zdvihol tisíckorunovú bankovku. V miestnosti, kde bolo 200 ľudí, sa opýtal: „Kto by chcel túto tisíckorunovú bankovku?“ Ruky sa začali dvíhať.

Povedal: „Túto bankovku dám jednému z vás, ale najprv mi dovoľte, aby som urobil toto.“ Začal bankovku krčiť. Potom sa opýtal: „Kto ju ešte stále chce?“ Ruky boli znovu vo vzduchu.

„Dobre,“ odpovedal, „a čo, ak urobím toto?“ Hodil bankovku na zem a začal ju drviť topánkou. Potom ju zodvihol pomačkanú a pošliapanú. „A teraz, kto ju ešte stále chce? Ruky znovu vyleteli do vzduchu.

„Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, napriek tomu ju naďalej chcete, pretože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 1000 korún. Mnohokrát sme v živote hodení na zem, pomačkaní a zadupaní do zeme rozhodnutiami, ktoré urobíme a okolnosťami, ktoré nás stretnú. Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu. Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pomačkaní, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME. Si jedinečný – nikdy na to nezabudni.“

S pozdravom Tvoj priateľ .

Stalo sa

– 16. – 18. 3. – duchovná obnova pátrami redemptoristami z Podolínca po misiách z roku 2002. Ďakujeme Vám, za Vašu ochotu prísť medzi nás a povzbudiť nás Božím slovom a svedectvom Vášho života, ktorý ste zasvätili Bohu. Boh Vás žehnaj!

– 19. 3. – sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie

– 26. 3. – sviatok Zvestovania Pána – deň modlitieb za počatý život – deň bielej stužky

redakcia

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu,
pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Kto sa venuje čítaniu a meditácii Svätého písma určite našiel state, kde sa píše o žiarlivosti. Už v dobách Mojžišových aj Ježišových nájdeme, že židia žiarlili na seba. A denne okolo seba vidíme, že na seba ľudia žiarlia aj dnes. Keď chceme poukázať na najťažšie choroby manželského spolužitia, musíme žiarlivosť označiť za jednu z najboľavejších chorôb, priam za nevyliečiteľnú rakovinu manželstva.

Keď dvaja mladí ľudia spolu chodia, javia sa prejavy žiarlivosti neskúsenej dievčine ako dôkaz jeho velikánskej lásky a jej to veľmi lichotí. Ale po svadbe jej skoro začne liezť na nervy, že sa nesmie na nikoho pozrieť, usmiať sa, s nikým sa porozprávať. Chorobný žiarlivec neznáša okolo svojej ženy nielen muža, ale ani jej priateľku, jej prácu, jej záľuby. A keby sa kvôli pokoju všetkého vzdala, ani to nepomôže. Žiarlivec bude vyvádzať, aj keby previnenia boli iba hypotetické: „Ako by si ty vyvádzala, keby si mohla!“ Takáto žiarlivosť otrávi i najväčšiu lásku, zničí i ten najkrajší vzťah. Pýtame sa: Čo s tým?

Kto objaví sklony k chorobnej žiarlivosti u svojho partnera ešte pred svadbou, má ho čím skôr opustiť, aj keby svadobné koláče už boli napečené. Keď sa žiarlivosť prejaví až po svadbe, márne sa „postihnutí“ pýtajú: „Akým spôsobom odnaučiť manžela žiarliť?“ Jediná odpoveď znie: žiadnym spôsobom. Buď sa tomu odnaučí on sám alebo musí zájsť za odborníkom, ktorý sa pokúsi vyliečiť ho, pokiaľ bude mať žiarlivec na to vôľu a odhodlanie. Niekedy sa to odnaučenie podarí. Ty pomôžeš iba ak tým, že sa nebudeš pokúšať zaprisahávať ho o svojej vernosti. Jeho žiarlivosť totiž s tvojou vernosťou či neverou nijako nesúvisí. Ale dáš mu tvrdé ultimátum: „Buď prestaneš žiarliť alebo sa choď liečiť alebo sa rozídeme. To je trojaká možnosť. Iná neexistuje. Vyber si a konaj! Ja sa budem modliť.“

Žiarlivosť sa zahniezďuje v človeku už kedysi v detstve, keď je dieťa stredobodom pozornosti celého domu, keď sa ním všetci neustále zaoberajú. A tiež aj vtedy, keď vidí už v detstve prejavy žiarlivosti medzi svojimi rodičmi. Jedináčikovia majú k tomu dosť blízko, keď si zároveň pestujú aj značné sebectvo, lebo celé detstvo sa nemuseli s nikým o nič deliť.
V tejto súvislosti by sme mali hovoriť aj o ďalších prejavoch nedospelosti a nevyrovnanosti mladých ľudí, ktoré v dobe známosti neboli objavené a teraz ohrozujú vzťah týchto dvoch:

– nezrelosť povahy,
ktorá je doteraz detinská a pri ničom nevydrží,
– lenivosť, vyhýbanie sa záťaži a pravidelnej práci, neochota pomôcť,
– prejavy detinskej vzdorovitosti, neústupčivosti a tvrdohlavosti. Niekedy sa tá nevyváženosť povahy približuje až k chorobným formám agresívnej útočnosti alebo neurotických depresií.

Hrozné divadielko vie predvádzať partnerovi sadista a hysterik. Tí všetci nemajú právo na manželstvo ani len pomýšľať, kým sa nevyliečia. Mal by im niekto vysvetliť, že ich sklon k zaťatému hádaniu sa je zdegenerovaný spôsob rozhovoru, ktorému sa musia odnaučiť. Keď už v manželstve sú, sami sa toho sotva zbavia. Nutne musia hľadať pomoc skúseného kňaza – spovedníka. Mal by im niekto ešte za slobodna vysvetliť, že ich sklony k rýpaniu, haštereniu a výčitkám sú znakom začínajúcej sa hystérie.

Vy, zdraví, netrpte im to. Keď namiesto toho, aby skúmali svoje názory a namiesto vecného argumentovania vedia len zvyšovať hlas a tvrdohlavo vykrikovať svoju mienku, keď radi sekírujú, vynucujú si stálu pozornosť, potom nestačí odprosovanie a ospravedlňovanie. Je potrebná dovýchova k dospelosti. Občas sa pohádajú aj tí najlepší priatelia, prečo teda nie aj manželia. Ale tí normálni vedia, že zaťatosť a hysterická hádka sú najnebezpečnejšie spôsoby ako riešiť manželské konflikty. Tí hádavci sa mali dovychovať ešte za slobodna. Ale keď už v manželstve sú, musí ich liečenie vziať do ruky partner duševne zdravý a spravidla ešte za pomoci odborníka.

Dosť patálií môžu narobiť aj rozdiely normálnych pováh, ktoré nie sú nijako chorobné ani úchylné. Kto našiel útechu v poháriku, nemal by ju hľadať pri žene! Nemá právo ženiť sa, kým sa nevylieči. Alkoholizmus je vážna choroba a nepomôžu tu manželkine slzy, prosby ani opilcove sľuby. Potrebná je tu dlhodobá a dôsledná liečba, na ktorej musia zdraví pevne trvať. Opilec nemá vôľu, „spálil“ mu ju alkohol. Rodina tu nie je schopná zastúpiť ani protialkoholickú liečebňu, ani psychiatra, ani polepšovňu na jeho nápravu Alkoholik je chorý človek, ktorý sa musí liečiť!!!

Keď sa hovorí o najhorších chorobách manželského vzťahu, nesmie sa zabudnúť na neveru. Tá popri povahovej nezhode a opilstve patrí k hlavným príčinám rozvodov. Avšak nevera býva až dôsledkom nahromadených neporiadkov medzi partnermi, dôsledkom vzájomného zľahostajnenia. Niekedy je tiež len dôsledkom sexuálnej nedisciplinovanosti alebo len chuťou po zmene a dobrodružstve. Vo chvíli pokušenia k nevere by si mal každý pripomenúť, že manželská nevera je hriech, za ktorý sa platí veľmi draho: rozvrátením domova pre seba a pre deti a tiež stratou pokoja. V najlepšom prípade nahlodaním dôvery druhého partnera a oslabenie lásky.

Prečo je v dnešnej dobe medzi manželmi toľko nepokojov a rozvodov? „To v skorších časoch nebývalo“, hovoria babičky. A majú pravdu. Je to tak, že je dnes naozaj rodina veľmi ohrozená! Ale prečo je to tak? Skôr bol život ženy v manželstve spravidla krátky. Jeden pôrod za druhým a časté úmrtia pri pôrode na horúčku šestonedieľok urobili svoje. Pred sto rokmi bola priemerná dĺžka života ženy po svadbe 15 rokov, dnes je to 45 rokov. Skôr než si manželia začali liezť na nervy, bol už z muža statný vdovec a čulo sa rozhliadal po novej žene. Dnes je viac času na rozvinutie sporov. Je ale aj dosť času na krásnu celoživotnú hru manželov. Je dosť času na rozvinutie kresťanského života v láske, ktorá je obrazom lásky Krista k neveste cirkvi. A o toto sa treba znova a znova snažiť.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

O, spem miram


Vzhľadom na aktuálnosť doby sme sa rozhodli prevziať z časopisu Svätý ruženec niektoré časti článku „Ó, vzácna nádej“, ktorý sa veľmi aktuálne dotýka dnešnej rodiny, v ktorej je čoraz častejším problémom žien, ktoré nemôžu priviesť na svet dieťa:

„ … ženy – rodičky, neplodné a ťarchavé, prosiace o pomoc a orodovanie svätého Dominika, svojho patróna, nosili pásik, odmeraný podľa obvodu obrazu najprv pripnutý na odeve, neskôr sa ním opásali a nosili ho tak dlho, kým sa ich problém nevyriešil. Samozrejme, nie pásiku treba pripísať zázračnú moc; je von­kajším požehnaným znakom, ale modlitbe, ktorú vrúcne aj niekoľkokrát denne odriekali ženy v ťažkostiach, veriac, že im svätý Dominik pomôže. Viera a láska je základom tej­to prosiacej modlitby …

Brožúrka sestier dominikánok z Poľska je plná vypočutých modlitieb žien, ich fotografií. Takých, čo dlhé roky márne čakali na po­čatie zdravo narodených detí, o ktorých lekári vyhlasovali s veľkou pravdepodobnosťou aj istotou, že budú mentálne alebo fyzicky postihnuté a od­porúčali interrupciu. Verím, že sa s týmito textami, aj so svedectvami zo Slovenska, budete môcť zoznámiť v pri­pravovanej brožúrke. Ak Pán vypočuje prosby ďalších dvoch nastávajúcich mami­čiek, ktoré pásik nosia a na­kloní svoj sluch orodovaniu svätého Dominika, budú aj ďalšie. V brožúrke okrem toho nájdete aj kontakt, na koho sa obrátiť. Úžasné, aké cesty si vyberá Pán na spl­nenie ľudských túžob a ako tajomne začleňuje do svojich plánov ľudí, ktorých tam chce mať. Obraz nad oltárom svä­tého Dominika v košickom kostole dominikánov je toho dôkazom. „Pozrite, čo sa odvinulo od chvíle, keď som sa dozvedela o jeho existencii. A dnes píšem o pásiku, ktorý ma mocne pritiahol a chceme toto poznanie rozširovať, aby pomohol aj s modlitbou ženám, ktoré to potrebujú. Ak také vo vašom okruhu sú, dajte nám o nich vedieť, nech svätý Dominik môže napĺňať svoj sľub, s ktorým odchádzal z tohto sveta a nech sa jeho zásluhou ozýva detský plač i smiech tam, kde sa už dávno vzdali nádeje, lebo: O, spem miram – Ó, vzácna nádej …“
Katarína Čintalová

Pásik sv. Dominika pomáha

Časopis Svätý ruženec (ďalej len SR) v minulom roku prinie­sol zaujímavý článok nazvaný Ó, vzácna ná­dej … (SR č. 7/2006). Hovoril o tzv. soriánskom zázraku a o pásiku sv. Dominika. Článok mal veľký ohlas a tak sa rozhodli zaviesť pravidelnú rubriku, v ktorej nám budú prinášať obrázky rôznych mimoriadnych udalostí a príbehy, z ktorých je zjavné, ako pásik a modlitba pomáhajú. Veľmi známym je najmä prihovor sv. Dominika v prípadoch tých rodičov, ktorí túžia po dieťati, nemôžu ho mať alebo prežívajú rizikové tehotenstvo.

Avizovaná brožúrka s príbehmi vypočutých modlitieb na príhovor sv. Dominika a struč­ných dejín milostivého sorianského obrazu je už podľa redakcie časopisu SR vo finálnej etape vydania. Len čo uzrie svet­lo sveta, budeme vás s radosťou informovať.

Pásik a modlitbu k sv. Dominikovi pre ten váš prípad si môžete objednať na adrese:

DMC Salve
Dominikánske nám. 8
040 01 Košice

Na obálku doplňte, prosím, heslo: Pásik sv. Dominika.

Na rovnakú adresu môžete zasielať aj svoje svedectvá o milostiach, ktoré ste cez túto mod­litbu dostali. Radi by sme ich publikovali v tejto rubrike, aby bola živým informačným miestom.

Bože, ktorý si si vybral svojho služobníka Dominika, aby prostredníctvom vyobrazenia zo Soriana aj po smrti pokračoval v diele apoš­tolátu a dobročinnosti, daj, aby sme aj my mali účasť na ovocí tejto slávnej ochrany pred všetký­mi nebezpečenstvami duše a tela. Amen.

(mel), prevzaté z časopisu Svätý Ruženec

„Poď za mnou!“


hovorí Ježiš (Jn 1,43)
Každoročne v mesiaci marci sa vo Svite stretávajú matky zo spoločenstva Modlitby matiek komunity Útecha z celého Slovenska a aj zo zahraničia. Na tomto stretnutí sa zúčastnili matky z našej a zo susedných farností. Téma tohto stretnutia bola: „Prosme o vľúdnsoť a láskavosť“.


Pátra Gabriela ku tejto téme motivovali slová: „Ježišu tichý a pokorný srdcom, sprav srdce naše podľa srdca svojho“; o toto máme denne prosiť Pána Ježiša a on bude konať v našich rodinách zázraky. So svojimi svedectvami k tejto téme sa prišli podeliť aj matky z Anglicka, ktoré zastupovali zakladateľku Veroniku. V Anglicku sa ľudia odvracajú od Boha. Veľkým povzbudením sú pre ne slovenské matky, ktoré sa modlia za svoje deti a s láskou ich odovzdávajú Pánu Bohu. Matka z Rakúska podotkla, že každý deň sme povolané k tomu, aby sme kráčali s Pánom a odovzdávali mu svojich manželov, deti, svoje myšlienky, starosti, radosti – čiže všetko, každú chvíľu nášho života. Mama z Ruska hovorila o tom, že sme povinné dať deťom lásku. Avšak kde ju vziať? Nuž musíme si ju vyprosiť od Boha modlitbou, lebo On je Láska. Mama z Čiech sa podelila so svojou skúsenosťou s mladými ľuďmi, ktorí Boha ešte nepoznajú. Za mládež sa musíme modliť, ukázať im lásku, vľúdnosť, neodsudzovať ich a nenadávať im, mať pre nich čas, pochopenie. Máme sa modliť za ich správne rozhodnutia v živote, za ich zdravý rozum, aby nezišli zo správnej cesty. Dieťa musí cítiť, že môže vždy hľadať pomoc u svojej matky, že matka je tá, ktorá ho stále prijme, vypočuje, neodsúdi, neodmietne, ale berie ho také, aké je. Pri našich stretnutiach nezabúdajme ani na kňazov. Modlime sa, aby ich vo všetkom konaní viedol Duch Svätý.


„Aké je dobré, keď bratia žijú spolu v jednote – tam, kde je jednota, prichádza Duch svätý.“
Predstavte si, že zatiaľ čo my spíme, matky v Austrálii sa modlia za naše deti a naopak, hoci pochádzajú z iných cirkevných denominácií. Nie je to úžasné? Modlitby spájajú celý svet. Tak poďte, poďte sa spolu modliť! To je pozvanie od Pána. Zvlášť teraz v pôstnom období, v ktorom je omnoho väčší tlak na kňazov, modlime sa, drahé mamy za našich kňazov, za ich ochranu a vedenie Duchom svätým. A nebojme sa. Keď sa my budeme starať tak o našich kňazov, Panna Mária sa bude starať o naše deti a o naše rodiny. Nezabúdajme prosiť Pána, aby im dal dar odvahy a sily, aby vydržali ten veľký tlak, ktorým útočí na nich duch tohto sveta. Prosme, aby si vždy v pokore uvedomovali, že sú synmi všemohúceho Boha, že vo svojich rukách majú Jeho moc a vo svojich srdciach Jeho lásku. Ďakujeme denne zato, že ešte máme kňazov.

Po prednáške nasledovala obedňajšia prestávka, kedy sa potrebovali mamky aj telesne nasýtiť pokrmom: ,,aby bol duch aj telo sýte.“

V popoludňajších hodinách vyvrcholilo toto veľké stretnutie matiek slávením svätej omše, ktorú koncelebroval košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik za pomoci ďalších kňazov, medzi nimi bol aj rodák zo susednej obce vdp. Augustín Vaščák.
Pán biskup nás obdaroval veľkou výsadou byť mamami, ktoré dali život deťom, spoločne s manželmi prijali deti, ďakujú Bohu za tento dar a zasvätili život rodine. Ale máme myslieť aj na tie mamy, ktoré nemajú deti. Aj s nimi má Pán plány. Životným poslaním ženy – matky je s láskou a radosťou pokračovať na ceste, ktorú nám určil Pán. Aj dnes sme tu prišli, aby sme „dobili baterky“.

Svojou ženskosťou obohacujme spoločnosť v správaní, obliekaní, vo všetkom. Upozorňujme na to aj svoje dospievajúce dcéry. Veďme naše malé dievčatá k tomu, aby sa viac hrali s bábikami, kočiarikmi. Skôr, ako dieťa príde ku kňazovi, mama ho má naučiť modliť sa. Pán biskup zdôraznil, že my ženy – mamy, máme nezastupiteľnú úlohu pri výchove človeka, jeho osobnosti. A toto si nesmieme dať ukradnúť dnešným svetom.
Kresťanskí rodičia by mali pri výchove svojich detí dbať o to, aby deti mali rešpekt pred rodičmi, inými ľuďmi, ale aj pred sebou. Nebuďme rodičia pokryteckí a rozpoltení, ale jednotne pôsobme na svoje deti ako otec, tak matka. Sledujme, aké záujmy, kamarátov majú naše deti. Najhoršie je povedať: „Neviem, kde je moje dieťa, kedy príde domov!“ Dbajme, aby pravidelne chodili do kostola, modlili sa – nedebatujme o tom, či musia ísť. Jednoducho ideme na sv. omšu, krížovú cestu.

Je veľmi dobré, ak sa rodičia spolu s deťmi modlia, hoci len krátko, ak spolu sadnú k obedu a cítia, že na nich máme čas a ochotu vypočuť ich. Buďme nároční na seba aj na svoje deti. Pre tieto dôvody je dobré, ak sa matky stretávajú a spolu sa modlia za svoje deti.


Prajeme všetkým mamám, aby aspoň raz okúsili silu modlitby za svoje deti aj v takom spoločenstve ako sú Modlitby matiek.

Za MM: mama Agnesa, Ľudka a Helena, Víťaz