Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu,
pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Kto sa venuje čítaniu a meditácii Svätého písma určite našiel state, kde sa píše o žiarlivosti. Už v dobách Mojžišových aj Ježišových nájdeme, že židia žiarlili na seba. A denne okolo seba vidíme, že na seba ľudia žiarlia aj dnes. Keď chceme poukázať na najťažšie choroby manželského spolužitia, musíme žiarlivosť označiť za jednu z najboľavejších chorôb, priam za nevyliečiteľnú rakovinu manželstva.

Keď dvaja mladí ľudia spolu chodia, javia sa prejavy žiarlivosti neskúsenej dievčine ako dôkaz jeho velikánskej lásky a jej to veľmi lichotí. Ale po svadbe jej skoro začne liezť na nervy, že sa nesmie na nikoho pozrieť, usmiať sa, s nikým sa porozprávať. Chorobný žiarlivec neznáša okolo svojej ženy nielen muža, ale ani jej priateľku, jej prácu, jej záľuby. A keby sa kvôli pokoju všetkého vzdala, ani to nepomôže. Žiarlivec bude vyvádzať, aj keby previnenia boli iba hypotetické: „Ako by si ty vyvádzala, keby si mohla!“ Takáto žiarlivosť otrávi i najväčšiu lásku, zničí i ten najkrajší vzťah. Pýtame sa: Čo s tým?

Kto objaví sklony k chorobnej žiarlivosti u svojho partnera ešte pred svadbou, má ho čím skôr opustiť, aj keby svadobné koláče už boli napečené. Keď sa žiarlivosť prejaví až po svadbe, márne sa „postihnutí“ pýtajú: „Akým spôsobom odnaučiť manžela žiarliť?“ Jediná odpoveď znie: žiadnym spôsobom. Buď sa tomu odnaučí on sám alebo musí zájsť za odborníkom, ktorý sa pokúsi vyliečiť ho, pokiaľ bude mať žiarlivec na to vôľu a odhodlanie. Niekedy sa to odnaučenie podarí. Ty pomôžeš iba ak tým, že sa nebudeš pokúšať zaprisahávať ho o svojej vernosti. Jeho žiarlivosť totiž s tvojou vernosťou či neverou nijako nesúvisí. Ale dáš mu tvrdé ultimátum: „Buď prestaneš žiarliť alebo sa choď liečiť alebo sa rozídeme. To je trojaká možnosť. Iná neexistuje. Vyber si a konaj! Ja sa budem modliť.“

Žiarlivosť sa zahniezďuje v človeku už kedysi v detstve, keď je dieťa stredobodom pozornosti celého domu, keď sa ním všetci neustále zaoberajú. A tiež aj vtedy, keď vidí už v detstve prejavy žiarlivosti medzi svojimi rodičmi. Jedináčikovia majú k tomu dosť blízko, keď si zároveň pestujú aj značné sebectvo, lebo celé detstvo sa nemuseli s nikým o nič deliť.
V tejto súvislosti by sme mali hovoriť aj o ďalších prejavoch nedospelosti a nevyrovnanosti mladých ľudí, ktoré v dobe známosti neboli objavené a teraz ohrozujú vzťah týchto dvoch:

– nezrelosť povahy,
ktorá je doteraz detinská a pri ničom nevydrží,
– lenivosť, vyhýbanie sa záťaži a pravidelnej práci, neochota pomôcť,
– prejavy detinskej vzdorovitosti, neústupčivosti a tvrdohlavosti. Niekedy sa tá nevyváženosť povahy približuje až k chorobným formám agresívnej útočnosti alebo neurotických depresií.

Hrozné divadielko vie predvádzať partnerovi sadista a hysterik. Tí všetci nemajú právo na manželstvo ani len pomýšľať, kým sa nevyliečia. Mal by im niekto vysvetliť, že ich sklon k zaťatému hádaniu sa je zdegenerovaný spôsob rozhovoru, ktorému sa musia odnaučiť. Keď už v manželstve sú, sami sa toho sotva zbavia. Nutne musia hľadať pomoc skúseného kňaza – spovedníka. Mal by im niekto ešte za slobodna vysvetliť, že ich sklony k rýpaniu, haštereniu a výčitkám sú znakom začínajúcej sa hystérie.

Vy, zdraví, netrpte im to. Keď namiesto toho, aby skúmali svoje názory a namiesto vecného argumentovania vedia len zvyšovať hlas a tvrdohlavo vykrikovať svoju mienku, keď radi sekírujú, vynucujú si stálu pozornosť, potom nestačí odprosovanie a ospravedlňovanie. Je potrebná dovýchova k dospelosti. Občas sa pohádajú aj tí najlepší priatelia, prečo teda nie aj manželia. Ale tí normálni vedia, že zaťatosť a hysterická hádka sú najnebezpečnejšie spôsoby ako riešiť manželské konflikty. Tí hádavci sa mali dovychovať ešte za slobodna. Ale keď už v manželstve sú, musí ich liečenie vziať do ruky partner duševne zdravý a spravidla ešte za pomoci odborníka.

Dosť patálií môžu narobiť aj rozdiely normálnych pováh, ktoré nie sú nijako chorobné ani úchylné. Kto našiel útechu v poháriku, nemal by ju hľadať pri žene! Nemá právo ženiť sa, kým sa nevylieči. Alkoholizmus je vážna choroba a nepomôžu tu manželkine slzy, prosby ani opilcove sľuby. Potrebná je tu dlhodobá a dôsledná liečba, na ktorej musia zdraví pevne trvať. Opilec nemá vôľu, „spálil“ mu ju alkohol. Rodina tu nie je schopná zastúpiť ani protialkoholickú liečebňu, ani psychiatra, ani polepšovňu na jeho nápravu Alkoholik je chorý človek, ktorý sa musí liečiť!!!

Keď sa hovorí o najhorších chorobách manželského vzťahu, nesmie sa zabudnúť na neveru. Tá popri povahovej nezhode a opilstve patrí k hlavným príčinám rozvodov. Avšak nevera býva až dôsledkom nahromadených neporiadkov medzi partnermi, dôsledkom vzájomného zľahostajnenia. Niekedy je tiež len dôsledkom sexuálnej nedisciplinovanosti alebo len chuťou po zmene a dobrodružstve. Vo chvíli pokušenia k nevere by si mal každý pripomenúť, že manželská nevera je hriech, za ktorý sa platí veľmi draho: rozvrátením domova pre seba a pre deti a tiež stratou pokoja. V najlepšom prípade nahlodaním dôvery druhého partnera a oslabenie lásky.

Prečo je v dnešnej dobe medzi manželmi toľko nepokojov a rozvodov? „To v skorších časoch nebývalo“, hovoria babičky. A majú pravdu. Je to tak, že je dnes naozaj rodina veľmi ohrozená! Ale prečo je to tak? Skôr bol život ženy v manželstve spravidla krátky. Jeden pôrod za druhým a časté úmrtia pri pôrode na horúčku šestonedieľok urobili svoje. Pred sto rokmi bola priemerná dĺžka života ženy po svadbe 15 rokov, dnes je to 45 rokov. Skôr než si manželia začali liezť na nervy, bol už z muža statný vdovec a čulo sa rozhliadal po novej žene. Dnes je viac času na rozvinutie sporov. Je ale aj dosť času na krásnu celoživotnú hru manželov. Je dosť času na rozvinutie kresťanského života v láske, ktorá je obrazom lásky Krista k neveste cirkvi. A o toto sa treba znova a znova snažiť.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.