Náš zakladateľ o. Juraj.

Titulný názov na obálke hovorí: „Naše Spektrum jubiluje.“ Aj keď je to mladé jubileum, chceme sa vrátiť v myšlienkach späť: ako to vlastne všetko vznikalo? Sprievodcom tejto malej exkurzie o našich začiatkoch bude náš bývalý duchovný otec Juraj Riško.


1. Otec Juraj, vitajte na stránkach Spektra. Keď ste „kaplánčili“ v Sabinove, boli ste autorom myšlienky vydávať farský časopis. Podarilo sa. Túto myšlienku ste „oživili“ aj vo svojej prvej farnosti. Táto myšlienka Vás oslovila. Kto alebo čo bolo takou prvou iskierkou založiť, resp. vydávať farský časopis?



Už v totalite ako gymnazista som dostal do rúk samizdatové vydania časopisov Zrno a Svetlo (zdá sa, že kvalita prežije, lebo tieto dva časopisy nepretržite vychádzajú dodnes). Počas formácie u saleziánov som spoznal životopis sv. Jána Bosca, ktorý sa inšpiroval sv. Františkom Saleským. Obaja horlivo propagovali kresťanský apoštolát tlačou – knihami a časopismi. Počas bohosloveckých štúdií som navštívil Taliansko Anglicko. Vo farnostiach po sv. omšiach rozdávali informačné bulletiny. Páčila sa mi táto myšlienka. Neskôr sa táto forma komunikácie začala udomácňovať aj u nás. Vznikli prvé farské listy. Najstaršie sú Mozaika a Alžbetin list. Keď som bol kaplánom v Sabinove, dostávali sme tieto výtlačky. Vtedy ma napadlo, prečo by nemohlo niečo podobné byť aj v Sabinove. Tu sa asi zrodila túžba preniesť túto myšlienku do života. Myslím, že to bolo vnuknutie Ducha svätého, lebo čoskoro sa našiel okruh nadšencov, ktorým sa táto myšlienka tiež pozdávala. Podobne tomu bolo aj vo Víťaze a myslím, že vo všetkých farnostiach, kde vychádzajú farské časopisy.



2. V nultom čísle Spektra v júni 1999 ste o. i. v úvodníku napísali: „Náš časopis chce osloviť široké spektrum veriacich.“ Myslíte si, že sa to podarilo? Čím oslovila tvorba časopisu Vás?



S odstupom piatich rokov som presvedčený, že časopis Spektrum oslovil široký okruh čitateľov vo farnosti i mimo nej. Vytvorila sa redakčná rada – spoločenstvo, ktoré koordinuje tvorbu časopisu. Predovšetkým ho tvoria autori, ktorí do neho prispievajú a tí, čo vytvárajú spätnú väzbu. Táto činnosť bola obohatením aj pre mňa, hoci si to vyžadovalo aj určité úsilie. Bolo potrebné povzbudzovať k písaniu a vytrvalosti. Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe časopisu rozmanitými službami – boli pre mňa povzbudením (grafik, prepisovateľka, pisatelia, tlačiarenská čata …).



3. Pri tejto náročnej, ale zaujímavej práci sa niekedy objavili aj ťažkosti. Ako ste ich, ako osoba zodpovedná za vydanie, riešili? Bola Vám nápomocná aj redakčná rada, resp. prispievatelia?



Samozrejme, že boli aj chvíle pochybnosti, či je dobré pokračovať v začatom diele. Každé dobré dielo musí prejsť aj zlými skúškami. Nemôže stagnovať, musí sa rozvíjať ďalej. Tento rast záujmu sme vnímali spoločne v redakčnej rade a to nás povzbudzovalo pokračovať ďalej.



4. Pred rokom ste odišli spravovať novú farnosť. Myšlienka založiť farský časopis Vás sprevádzala aj na novom pôsobisku. Vieme, že farnosť Hanušovce nad Topľou vydáva časopis Zrkadlo. Predstavte ho trošku bližšie.



Niektorým z Vás sa do rúk dostalo Zrkadlo – časopis rímskokatolíckej farnosti Hanušovce nad Topľou. Vymieňam si niekoľko exemplárov medzi redakciami. Zrkadlo je o rok staršie ako Spektrum. Po mojom príchode do farnosti som bol oslovený, či bude pokračovať jeho vydávanie. Časopis vznikol na podnet bývalého kaplána a mal vytvorené podmienky pre schvaľovanie. Vychádza v
rovnakom náklade ako Spektrum. Taktiež aj proces tvorby časopisu je podobný. To všetko ma utvrdilo v tom, že Zrkadlo má perspektívu a bude účinným nástrojom apoštolátu vo farnosti.



5. Farský časopis Spektrum si pripomína svoje piate výročie. Vyrástol z plienok, urobil prvé kroky, čoraz pevnejšie kráča po svojej ceste ďalej. Čo by ste mu ako jeho „otec“ zaželali do ďalšieho putovania?



Redakcii
jubilujúceho Spektra chcem zaželať veľa tvorivých nápadov, radosť z vykonaného diela, veľa nedočkavých čita
teľov, nových prispievateľov. Nech Spektrum prináša povzbudenie pre každého, aby budovalo farské spoločenstvo v jednote a pestrosti Božích detí, ktorým Boh dáva talenty pre úžitok druhých.

za rozhovor ďakuje Hanka

Stalo sa

– 20. júna prijal náš rodák, diakon Vladimír Balucha z rúk biskupa Mons. Dominika Tótha kňazskú vysviacku. V tejto veľkej chvíli sme ho sprevádzali na štyroch autobusoch. Bola to veľká slávnosť naplnená radosťou a vďakou za veľký dar kňazstva. Navštívili sme aj kostol Svätej rodiny na sídlisku Petržalka, pri ktorom Svätý Otec slúžil svätú omšu pri poslednej návšteve Slovenska v septembri minulého roka.



– 22. júna o 19. hodine v kostole sv. Jozefa, robotníka vzdávali sme vďaky za finišujúci školský rok. Bola to aj posledná „žiacka“ sv. omša v tomto starom školskom roku. V príhovore bolo ponúknutých desať prázdninových pravidiel, ktoré nám pomôžu prežiť voľný čas krásne a s Bohom. Po skončení svätej omše sa všetky deti, žiaci sfotili pred kostolom s duchovným otcom. Dovi škola, hurá prázdniny!



– 25. júna sa uskutočnil školský výlet ku „košiaru“, k našim ovečkám, ktoré sa nám zdola zdajú ako biely túlavý mráčik. Všetci žiaci kráčali s radosťou pod zatiahnutou oblohou hore k ovečkám. Cesta viedla okolo oddychového centra a po stúpajúcej ceste „lánmi“ sme „vybehli“ pod vedením Zuzky ku krížu. Tam bol krátky oddych a potom sme raz-dva boli pri bačovi a jeho ovečkách. Práve zaháňal ovečky, ale sa nedali. Ponúkol nás chutným čerstvým syrom. Pár kvapiek nás vystrašilo a preto sme sa vrátili cez Dolinu okolo kaplnky domov. Ďakujeme Ti, Bože, za pohľad zhora. Aké to musí byť krásne, keď sa z neba pozeráš na nás.



– 27. júna novokňaz Vladimír Balucha slúžil prvýkrát svätú omšu v kostole sv. Jozefa, robotníka vo Víťaze. Slávnosť sa začala na dvore primicianta. Po požehnaní rodičov, za sprievodu dychovky z Bijacoviec, v slávnostnom sprievode vstúpil primiciant v zelenom venci krojovaných dievčat za Mariánskou družinou do Božieho chrámu. Formulár svätej omše mal z Panny Márie, Pomocnice kresťanov, ktorej vďačí za povolanie a má ju vo veľkej úcte. Na konci slávnosti udelil všetkým prítomným novokňazské požehnanie. Boh ťa žehnaj, náš novokňaz, Vlado!



– 2. júla na sviatok Návštevy Panny Márie sme sa vybrali na Levočskú horu. Bolo nás do dvoch autobusov. Šli sme pozdraviť našu Nebeskú Matku Máriu a vyprosiť si od jej syna Ježiša požehnanie do ďalších dní. Ďakujeme ti, Mária, za tvoje orodovanie, za nás!



– 3. júla ráno o 5. hodine sa slúžila svätá omša za pútnikov, ktorí už niekoľko rokov pešo putujú na Levočskú horu. Tohto roku sa jej zúčastnil aj náš duchovný otec Oliver. Statočne a hrdinsky kráčal.