Slovensko sexom nadšené

V tomto článku Vám chcem poukázať na miesta a oblasti nášho života, kde všade je nám podsúvané čosi erotické, zmyselné, telesné, zbavené hanblivosti, cudnosti a prirodzeného prístupu. Veľká časť nasledujúcej analýzy je prevzatá z kresťanského časopisu Nahlas č.1-2/2004, ktorý sa už dlhší čas venuje tejto problematike.

1. Médiá nám predstavujú moderátorov erotických relácií (Polónyiová, Belohorcová). Píše a hovorí sa o ich živote, práci, názoroch a intímnom živote. Taktiež sú nám podsúvané mnohé hudobné, herecké a moderátorské hviezdy, ktorých morálny život je často pochybný. Médiá z nich robia hviezdy a idoly a tak tvoria deťom a mládeži vzory.
2. Príklady politikov. Dnes bežne čítame o milenkách našich ústavných či vládnych činiteľov a oni sa tým ani netaja. Starí páni sa rozvádzajú, ničia svoje pôvodné rodiny a vzťahy, berú sa s mladicami a majú deti. Rozvody a aféry spevákov a hercov máme na mediálnej scéne často. To sú príklady, že? {Príklady sú z článku, len interpretujem.)
3. Bilbordové veľkoplošné reklamy stále častejšie vystavujú nahé telá na určitý produkt. Niekedy sú silne dvojzmyselné, inokedy len nezmyselné alebo len zmyselné. A tak chodíme okolo rôznych spodných nohavičiek a slipov, firma Avon vystaví verejnosti nahé prsia na celý bilbord pod pláštikom predchádzania rakovine, VÚB Wűstenrot ponúkala tehly, ktoré zahaľujú nahé ženy, Quattro nás častovali nápaditými reklamami s nahotou o nákupoch „úplne bez“ potvrdení, Globtelnet nám „vtipným“ nápisom vysvetľoval, že „nezáleží na tom, akého máš veľkého“ a v iných letáčikoch ponúkal, že „to“ môžeš robiť 60 dní v kuse. Firma Adlo tvrdí, že poklady treba dobre zamknúť a preto má autá pomaľované poloodenými slečinkami s obrovským poprsím za pevnými dverami. Firma LG nám predviedla nahého chlapa zozadu, kým spredu sa mu od pása dole pozerala a smiala žena v nočnej košeli a nápis tvrdil, že ich klimatizácia príliš chladí … Firma Sisley ku svojim reklamám ani nič nehovorí – nakoniec čo dodať k reklame na zimnú čapicu, čo má na sebe nahá žena do pása a brmbolce z nej siahajú akurát na bradavky. Eurotel nám ponúkol rôzne zábery na ženy v noci pri ceste a slogan znel, že ponúka o polovicu lacnejšie čísla. Ich ponukou sú tiež telefónne čísla s rôznymi erotickými ponukami. (Uvedomujú si tam vôbec, že mobily dnes majú aj 11 aj 8 ročné deti …?).
4. Pouličné plagátové plochy a reklamy na parfémy – takmer vždy ponúkajú výrobky cez odhalené telá žien a mužov.
5. Noviny Nový čas ponúkajú každý deň obrázok slečny hore bez + týždenne ďalšiu vo farebnej prílohe. A navyše rôzne erotické inzeráty s vulgárnymi výzvami.
6. Denník Šport nám od istého času ponúka na zadnej strane polonahú slečnu a vulgárne inzeráty. (Vie mi niekto prezradiť, čo to má so športom spoločné?)
7. Plus 7 dní s istou pravidelnosťou uverejní čosi pikantné, dráždivé a neváhajú dať na obálku nahú porno hviezdu. Kedysi slušný časopis sa zmenil na bulvár ohováraní a klebiet. Hoci sem-tam čosi dobré vydajú.
8. Časopisy COSMOPOLITAN, BRAVO, STORY, ESQUAIRE a iné sa v článkoch veľa zameriavajú na popis sexuálnych zážitkov, dávajú rady na zvádzanie, lepší sex, lepšie polohy v posteli, atď. Veľa nehanebnosti sa snažia zmeniť na normálnu spoločenskú konverzáciu.
9. Stánky periodickej tlače bežne vystavujú erotické a porno časopisy bez akejkoľvek zábrany voči deťom a mládeži. (Táto vec je dokonca podľa našich zákonov trestná, máme žiadať, aby to zvesili.)
10. Reklamy v televízii, vrátane STV nám neraz núkajú dvojzmyselnosti a odhalené telá bez zjavnej súvislosti s produktom či dejom.
11. Logo na mobil si môžete objednať aj v tých najintímnejších vyobrazeniach. Čiže v ponuke uverejnenej v bežných periodikách si môžete zaplatiť, že vám na mobil príde akýkoľvek obrázok a okrem všetkých možných nápadov aj vulgarizmy a obscénnosti, zobrazenia pohlavných orgánov, pohlavného styku ľudí či zvierat, atď.
12. Filmy sú prešpikované posteľovými scénami, a to aj v mládežníckej produkcii (!), ba aj vo vysielaní popoludňajšom (!), aj v skorý večer – do 20:00. V obyčajnej telenovele je mnoho dráždivých pohľadov na protagonistky, zábery z diskoték, kde je predvádzaný striptíz a pod. Témou seriálov sú nevery, rozvody, sex.
13. Hudobné videoklipy – často obsahujú erotické scény alebo len ukazujú sporo oblečených mladých ľudí v sexuálne vyzývavých postojoch. Samozrejme na známom kanále MTV je toho veľmi veľa, ale aj naše klipy sa dobre zapojili do súťaže.
14. Hudba. Texty mnohých kapiel majú sexuálny podtón. Koľkí mladí ľudia sú práve pod vplyvom týchto textov povzbudení k neviazanému sexuálnemu životu pred manželstvom!
15. Lekárne používajú množstvo reklám s nahotou úplne zbytočne!
16. Výklady obchodov zvlášť knižné sú častým miestom predvádzania nahoty.
17. Benzínové čerpadlá – ponúkajú široký sortiment erotických a porno periodík a video kaziet. Obrazy na obaloch tohto typu majú byť zakryté a nie ľahko prístupné, ale v praxi sa to nedodržiava. Priviesť tam deti je naozaj povážlivé. Mládež je priamo konfrontovaná so silným pokušením.
18. Zápalkové škatuľky ponúkajú obrázky nahých žien alebo priamo erotické služby.
19. Zapaľovače – predávané s fotkami nahých žien.
20. Visačky do áut – celá plejáda nahých dám – od plaviek po obscénnosti.
21. Prezentácie firiem ponúkajú okrem programu o svojej činnosti aj striptíz …
22. Verejná súťaž, program Zlatý Bažant (a iné podobné) usporadúvajú súťaž „Miss mokré tričko“, kedy publikum oceňuje dievčatá pooblievané vodou, ktorým presvitajú spod tričiek telá a najnovšie už ponúkajú aj „Boy mokré slipy“.
23. Beánie vysokoškolákov majú v programe aj striptíz.
24. Sex shopy v Bratislave pribúdajú pomerne rýchlo, momentálne ich je tak 7 s veľkými erotickými výkladmi do ulíc, plus sa v meste objavujú ich dráždivé bilbordy.
25. Internet. Viete o tom, že na každých 20 Slovákov pripadá jedna pornografická webová stránka? Uvádza to americká spoločnosť Secure Computing, ktorá výsledky svojho prieskumu poskytla redakcii SME. Slovensko sa tak v rozvoji internetovej pornografie zaraďuje medzi „najpokročilejšie“ európske krajiny, hoci celkovo vo využití internetu zaostáva. Podľa štatistiky je pod slovenskou intemetovou doménou .sk zaregistrovaných 262 400 pornografických webových stránok, čo Slovensko v absolútnom porovnaní radí na 15. miesto spomedzi 42 európskych krajín. Pri zohľadnení počtu obyvateľov sme na siedmom mieste. Keby sa porovnávalo vzhľadom na počet ľudí používajúcich internet v tej-ktorej krajine, boli by sme pravdepodobne úplne na špičke, pretože krajiny na porovnateľných miestach v rebríčku sú celkovo vo využití internetu oveľa ďalej.Na internete sa bežne dostanete k pornu, detskému pornu a pornu so zvieratami. Ba nielenže dostanete, majitelia pornostránok sú takí vynaliezaví, že ich obrazové ponuky sa aj bez vášho podnetu začnú otvárať na vašom počítači a nedajú sa ani vymazať (!). Predstavte si, že to sa začne diať pred vašimi očami, zrakmi vašich malých, – násťročných či dospievajúcich a neviete to ani vypnúť!
26. Kiná. Sledujete ponuky kín? Niekedy si stačí prečítať obsah filmu a nemáte ani najmenšiu chuť zaplatiť svoje ťažko vyrobené peniaze za film plný posteľových scén, dvojzmyselnosti, intríg … Ako sa vám páči tento zoznam?! Tvrdím, že je tu cielene vytváraný spoločenský nátlak, ktosi nám chce meniť myslenie. Musíme sa tomu brániť a ja vás pozývam, aby ste reagovali. Ide len o jedinú vec: aby sa vo verejnosti prejavila reakcia, odpor, ukázal názor. Treba napísať, sťažovať sa, odmietať, polemizovať! Rozlúčte sa s názorom, že to nemá význam! Má! To nás naučil socializmus – mlčať a kyvkať hlavami, poprípade sa rozčúliť a zasa nič! Maximálne si v naivite povieš, že sa za to pomodlíš. Áno, modlitba je nevyhnutná! Musíme žehnať tým, čo spôsobujú zlo, ale aj zakročiť proti nemu!
Pozn. redaktora: Mnohé citácie, príklady a myšlienky sú z časopisu Nahlas č. 1-2/04 i Prílohy časopisu Nahlas 7-8/2004 Dá Sa zmeniť Slovensko? Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina a dovoľuje všetky príspevky z neho ľubovoľne preberať s uvedením zdroja.

Levoča – nádej Slovenska

Rozpad a zánik Veľkomoravskej ríše roku 906 nepriniesol pád kresťanskej viery, ktorá sa u nás udomácnila a úplne vytlačila pohanských bôžikov. Lenže diabol nespí. Nebezpečenstvá, ktoré ľuďom na Slovensku hrozia, nie je možné prežiť bez Panny Márie. Vedeli to naši dávni predkovia, ktorí sa po stáročia utiekali k Panne Márii ako k svojej ochrane.

Nedá sa presne určiť, kedy bol postavený prvý kostol na Mariánskej hore, jedno je však isté, že počiatok mariánskej úcty na Slovensku spadá do najstarších dejín našej vlasti. Stopy vedú až k sv. vierozvestcom. V 12. storočí je na Spiši už viacero kostolov, veľký úder zaznamenal vpád Tatárov. Obyvateľstvo uteká do hôr, obce a mestečká sú vyplienené. Takýto osud postihol aj osadu v blízkosti dnešných Levočských lúk. Húževnatí obyvatelia sa však nevzdali a spolu s nemeckými kolonistami zakladajú v roku 1245 Levoču. Kronikár Lányi píše: Hneď po dvoch rokoch postavili Levočania kostolík na dnešnej Mariánskej hore. Je dosť možné, že aj skôr tu bola kaplnka, ktorá mala pre miestne obyvateľstvo veľký význam. Neveľký kostolík na kopci bol stavaný dosť narýchlo a tak po niekoľkých desaťročiach sa na ňom objavili trhliny, takže v roku 1311 ho museli opravovať. V tom čase sa v ňom už nachádza socha Panny Márie, ktorú okolité obyvateľstvo ctí a zahŕňa svojou úctou a dôverou. To značí, že slovenský národ si už 700 rokov ctí na tomto mieste našu Nebeskú Matku. V 15. storočí farár Servácius kostolík prestaval a postavil pri ňom obytný strážny dom. Bola to akási pustovňa, do ktorej uviedol mníchov. V období, keď k nám z Nemecka prichádza odlišné učenie, nastávajú pre kostol Navštívenia Panny Márie ťažké časy. Levočania, z ktorých sú mnohí Nemci, odpadávajú od katolíckej viery a kostol začína chátrať. Pukajú múry, púte rednú, ale neprestávajú. V Uhorsku sú povstania, vzbury, mor a od juhu útočia Turci. Pospolitý ľud preto opäť hľadá oporu u Panny Márie a v procesiách putuje na Mariánsku horu. Magistrát Levoče púte zakazuje a ich účastníkom zakazuje prechod Levočou. Keď sa na úsvite jedného dňa okolo roku 1670 údajne zjavila sv. Panna na hore pastierikom a povedala, žeby jej bolo príjemné, keby veriaci obnovili svoju predošlú zbožnosť a zasa putovali na toto presväté miesto, ľud tak začal putovať okľukami na horu, čo sa zachovalo až dodnes. Spišský prepošt biskup Juraj Bársony (1663-75) dal prípad zjavenia prísne vyšetriť, vyhlásil sochu Panny Márie za zázračnú a púte na horu obnovil. Kanonik Martin Szolcsány viedol 2. júla 1671 procesiu na Levočskú horu, prvú po reformácii. Hneď nato sa začína s prestavbou kostolíka. Hladina spoločenského života sa znovu rozhýbala za Jozefa II. (1780-90), ktorý spôsobil katolíckej cirkvi niekoľko nešetrných rán. Obmedzil púte, zatvoril vyše 700 kláštorov a kostolov. Tieto nariadenia postihli aj Mariánsku horu. V roku 1787 sú brány kostola na hore zatvorené. Veriaci sú znepokojení, so sochou Panny Márie sa nevedia rozlúčiť, preto ju prenesú do farského kostola v Levoči. Zakrátko zomiera cisár Jozef II. a pred svojou smrťou odvoláva temer všetky proticirkevné nariadenia, ale socha Panny Márie zostáva ešte devätnásť rokov v meste, pretože kostol na hore je vo veľmi zlom stave. Starý a schátralý už nevyhovuje a tak sa prikročilo v roku 1819 k jeho prebudovaniu, doslova od základov. Kostol stál až do roku 1906.2. júl 1903 sa stal medzníkom v dejinách Mariánskej hory. Za odriekania loretánskych litánií bol položený základný kameň úplne nového kostola. Obrady viedol spišský kanonik Zimmermann a levočský farár Kopánik. No viac než tri roky čakal základný kameň v zemi, pretože nebolo staviteľa, ktorý by náročnú stavbu kostola, podľa vzoru Lurdskej baziliky, uskutočnil. Stavby sa nakoniec ujal staviteľ Ján Balogh z Košíc. Úplne posledný odpust v starom kostole sa konal 2. júna 1906. Nato sochu Panny Márie preniesli do farského kostola v Levoči a začalo sa so stavbou. Problematický dovoz materiálu, nedostatok vody. No stavba aj napriek ťažkostiam pokračovala a 14. októbra 1908 boli múry veže už vytiahnuté. Obrovská radosť, ale o dva dni okolo tretej hodiny ráno sa novopostavená veža zrútila a strhla aj súvislé múry. Celá práca aj materiál vyšli nazmar. Príčinou tohto nešťastia bol nekvalitný materiál. Peňazí bolo málo a tak sa šetrilo na čom sa len dalo, k tomu náhlivá práca. Bolo treba začať stavať odznova a kvalitnejšie.Vďaka podpore celého národa i amerických Slovákov bol kostol v roku 1914 dokončený do dnešnej neogotickej podoby. Jeho celková dĺžka je 46,5 metra, výška veže je 50 metrov. Radosť veriacich bola neopísateľná, lenže vojna nedovolila dokončiť vnútorné zariadenie. Až po vojne sa tieto dokončovacie práce mohli uskutočniť, takže slávnostná posviacka chrámu mohla byť už 2. júla 1922. Vykonal ju spišský biskup Ján Vojtaššák za prítomnosti dovtedy nevídaného množstva ľudí. Mariánska hora bola často navštevovaná pútnikmi, v roku 1947 tu bolo okolo 130 000 pútnikov. Biskup Ján Vojtaššák slávnostne zasvätil Spišskú diecézu Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie na znak vďaky, že Slovensko bolo v 2. svetovej vojne vcelku zachránené od zničenia a hrôz.Svätý Otec Ján Pavol II. vedel, aká nám je Levočská hora drahá a preto 26. januára 1984 poctil celý slovenský národ tým, že chrám na Levočskej hore povýšil na baziliku minor. spracoval Ján Jenča
S Máriou za krajší život
Mária, nauč ma zbožne žiť,nauč ma dobrým byť,nauč ma modliť sa,nauč ma kajať sa.Mária,nauč ma milovať,nauč ma bojovať,nauč ma poslúchať,nauč ma odpúšťať.Matka Božia Mária,nauč ma verným byť,nauč ma čistým byť,nauč ma trpieť,nauč ma zomrieť.Keď príde smrtný boj, Mária, pri mne stoj. Na mňa nezabudni, do neba ma vezmi. Amen.

Ján Pavol II

Mračiť sa zakázané! alebo deväťnásť pravidiel dobrej nálady

1. Tvárte sa veselo, radostne; ste kresťania, vykúpení ľudia. Keď vás niečo vo vnútri rozladí, pozrite sa do zrkadla skôr, než pôjdete medzi ľudí. Utrite si čelo a usmejte sa!
2. Majte vždy poruke dobré slovo. Nič vás to nestojí. Nedovoľte, aby vaše srdce bolo tak kŕčovito stiahnuté, že by zo seba nevydalo vľúdneho slova. Také prívetivé prianie: „Želám vám dobrú noc!“ alebo „Dobré ráno!“ pôsobí ako slnečný lúč.
3. O každom zmýšľajte dobre! Väčšina ľudí to nemyslí zle. Diablov nie je medzi nami tak mnoho. Trochu veľkodušnosti, trochu dobrého zmýšľania, pohľad do malého srdca nášho protivníka – a …
4. Čo vás pohoršuje, o tom nevykladajte iným. Je toho už dosť v malom i veľkom svete. Čo ďalej nepoviete, pre iných akoby neexistovalo.
5. Vystúpme peši na vrch alebo aspoň v myšlienkach. Zhora je všetko malé – ľudia, domy, dediny, mestá … a zlo už vôbec nie je vidieť.
6. Zájdite si do prírody. Vaše srdce bude ako pohár zvírenej, kalnej vody. Všetok kal sa usadí na dne a voda bude znovu čistá. Ako sa vták vznáša k nebu a spieva, tak sa vaše srdce povznesie a rozveselí.
7. Pozorujte oči detí, kvety, hviezdy. To vám pomôže, aby ste zabudli na všetko, čo je škaredé. Zaženiete tieseň, potešíte a rozohrejete srdce a osviežite myseľ.
8. Pozor! Nezakopávajte o kamienky! Je smiešne, keď veľký človek kľaje a padne, pretože zakopol o kamienok. Rezko ho odkopnite alebo ho prekročte!
9. Spievajte a nechajte aj iných spievať. Hrajte a nechajte aj iných hrať. Kde sa spieva a hrá, tam sa prebúdzajú dobrí duchovia a zlí odtiaľ utekajú. Povesť o kúzelnej piesni nie je výmysel.
10. Kúpte sa v studenej i teplej vode. V kúpeli sa očistí a osvieži nielen telo; i duša mimovoľne nadobudne pokoj a radosť.
11. Dbajte o dobré trávenie! Pokazený žalúdok a zápcha prinášajú zádumčivosť. Striedmosť a bylinkový čaj sú dobré pre správnu náladu.
12. Zachovajte poriadok. Neporiadok vedie k náhleniu, náhlenie k rozčuľovaniu, rozčuľovanie k zlosti. Majte poriadok vo veľkých a malých veciach, v stolíku, v skrini, v gombíkoch na košeli. To všetko dodá túžobný pokoj a miernosť.
13. Dobre spite. Vyspatý človek je väčšinou veselý, človek unavený je len zriedka veselý, vľúdny. Ľudia, ktorí nemajú čas na spánok, nemajú preto ani silu usmiať sa.
14. Dávajte, len dávajte! Je jedno, čo a komu. Tak na seba dohliadnete. Lakomec bol vždy neradostný človek. Kto sa naučil dávať, je vždy v dobrej nálade a veselý.
15. Nezabudnite sláviť sviatky!
16. Choďte na spoveď!
17. Milujte! Na toto slovo isto mnohí čakajú. To je predsa správny recept na dobrú náladu.
18. Schovajte sa pod ochranný plášť Božej Matky.
19. Verte v Boha!

prevzaté

Modlitba za Svetové dni mládeže

Pane Ježišu Kriste, Spasiteľ sveta,
Ty si sa stal človekom,
aby si nám daroval život v plnosti.
Ty zostávaš s nami vo svojej Cirkvi
až do konca časov.
Vtedy bude zavŕšené
tvoje kráľovstvo,
nové Nebo a nová Zem,
plné lásky, spravodlivosti a pokoja.
To veríme, na tom budujeme,
za to ti ďakujeme.

Prosíme ťa:
žehnaj mladých ľudí na celom svete.
Daj sa poznať tým, ktorí ťa hľadajú.
Zachvej tými, ktorí v teba neveria.
Posilni vieru tých, ktorí ťa vyznávajú.
Dovoľ im, aby sa k tebe stále znovu
vydávali na cestu
ako traja mudrci z východu.
Urob z nich budovateľov
novej civilizácie lásky
a svedkov nádeje pre celý svet.
Priblíž sa cez nich aj k tým,
ktorí trpia hladom, vojnou a násilím.

Naplň svojím Duchom Svätým všetkých,
ktorí sa podieľajú na príprave
Svetových dní mládeže 2005.
Dovoľ im vložiť silu ich viery a lásky
do služby tvojho kráľovstva,
aby prijali s otvoreným srdcom
bratov a sestry z celého sveta.

Ty si nám dal Máriu za matku.
Dovoľ, aby na jej príhovor
Svetové dni mládeže
boli sviatkom viery.
Daruj svojej Cirkvi
počas týchto dní novú silu,
aby svetu vydávala
vierohodné svedectvo o tebe.

O to ťa prosíme,
lebo ty si náš Pán a Boh.
Ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom
a Duchom Svätým
naveky. Amen.

Logo X. Svetového dňa mládeže

Najdôležitejším momentom Svetových dní mládeže je stretnutie s Ježišom, preto logu dominuje kríž, ktorý symbolizuje Ježišovu prítomnosť na tomto podujatí.

Červená farba znamená lásku, nadšenie a bolesť. Vyjadruje Božiu lásku a Ježišovu smrť na kríži, ale pripomína aj bolesť, ktorá je prítomná v našich životoch a v celom svete. Kríž je hlavným symbolom kresťanskej nádeje a vykúpenia Ježiša Krista, ktorý premohol každú bolesť. Hviezda symbolizuje Božie vedenie a ukazuje smer. Svieti ako Božie znamenie označujúce miesto, kde sa narodil Ježiš. Podľa biblie hviezda ukázala trom mudrcom z východu cestu, ktorou majú ísť, aby našli Ježiša. Po dlhom putovaní mudrci našli a spoznali Ježiša a zasiahnutí touto skúsenosťou sa vrátili domov zmenení. Presne tak ako hviezda vtedy svietila nad maštaľou v Betleheme, dnes svieti na Boží dom v Kolíne. Táto hviezda chce viesť mladých z celého sveta do Kolína na Svetové dni mládeže. Príďte sem! Chvost kométy vyjadruje dráhu hviezdy: prichádza zhora – od Boha. Preto pretína obmedzený horizont nášho pozemského sveta. Zlatá farba pripomína nebeskú žiaru Boha, ktorá osvetľuje temnotu tohto sveta. Kométa je v celom svete symbolom sviatku narodenia Ježiša Krista. Kolínska katedrála reprezentuje miesta, kde sa bude konať 20. Svetový deň mládeže. Po stáročia boli v tejto katedrále uctievané relikvie troch mudrcov. Červená farba katedrály v logu symbolicky spája Cirkev s krížom: Kristus a Cirkev sú neoddeliteľne spojení. Práve prostredníctvom Cirkvi je Ježiš, ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus, prítomný v dejinách sveta. Štylizovaný tvar katedrály v logu je tiež symbolom všetkých ostatných kostolov v Nemecku, v ktorých sa budú konať mnohé podujatia Svetových dní mládeže. Elipsa, ktorá rámuje logo, má niekoľko významov. Predstavuje písmeno C – začiatočné písmeno Ježišovho mena (Christ), ale aj univerzálneho spoločenstva Cirkvi (Communio). Vyjadruje tiež objatie Boha, ktorým nás ochraňuje. Oblúk ďalej symbolizuje oblohu, ktorá je obrazom Božieho milosrdenstva, obklopuje a zachraňuje celý svet, má preto modrú farbu. Oblúk elipsy je otočený ku krížu, zároveň sa smerom k nemu otvára. Celkové posolstvo loga poukazuje na kríž: kresťania sa musia obrátiť ku krížu, k Ježišovi, ktorý bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, k adorácii, ako hovorí motto 20. Svetového dňa mládeže: „Prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2,2). Dolná časť oblúka pripomína rieku Rýn a loď, ktorou je Cirkev podobná Noemovej arche záchrany. Modrá farba tohto oblúka zároveň predstavuje vodu krstu.

-re-

Čo to je Svetový deň mládeže?

Svetový deň mládeže je púťou mladých, je to festival stretnutí a jednoty. Pozvanie je adresované mladým celého sveta. Zmyslom Svetového dňa mládeže je naplniť výzvu Svätého Otca Jána Pavla II. – výzvu na novú evanjelizáciu, ktorá sa má dotknúť aj mladých. Svetový deň mládeže dáva mladým príležitosť objaviť v skúsenosti spoločného putovania, modlitieb a chvál „mladé a moderné tajomstvo Cirkvi.“

Svetové dni mládeže sa rodili postupne a spontánne. Rok 1983 bol vyhlásený za Svätý rok. Na 11. – 15. apríla 1984 pápež Ján Pavol II. pozval mladých z celého sveta do Ríma. Mladí ľudia spolu s pápežom uvažovali o radosti, slobode a láske; dni plné povzbudení a rozhovorov. Pri tejto príležitosti daroval 22. apríla 1984 Svätý Otec mladým veľký drevený kríž. Chcel, aby sa kríž Svätého roka stal znamením lásky Boha k mladým ľuďom na celom svete. Na kríži sa nachádza nápis: „Neste ho po zemi ako znamenie lásky Pána Ježiša k celému ľudstvu a ohlasujete všetkým, že vykúpenie a spása je len v Kristovi zomrelom a zmŕtvychvstalom.“ Odvtedy tento kríž obišiel takmer celý svet, bol prítomný na všetkých ďalších svetových stretnutiach mládeže. 20. decembra 1985 Sv. Otec spolu s kolégiom kardinálov rozhodol, že Kvetná nedeľa sa bude každoročne sláviť ako Deň mládeže. Od roku 1985 do roku 2004 sa slávilo 19 Svetových dní mládeže.

-re-

Prísľub Eucharistie

Ježiš už dávno pred Poslednou večerou pripravoval apoštolov na toto neslýchané tajomstvo viery. Hovoril o ňom možno viackrát. Ale raz o ňom hovoril zvlášť otvorene. Sv. Ján nám zachoval túto udalosť v rozprave o rozmnožení chleba …

Ježiš, obklopený mnohými zástupmi, rozhodol sa ich, hladných, nasýtiť. Vzal do svojich rúk neveľa chleba. Bol to obyčajný chlieb, akým sa ľudia denne živia. Ale v tej chvíli to už bol chlieb v jeho rukách. O malú chvíľu mali všetci uvidieť, čo to znamená, keď niečo vezme do svojich rúk Ježiš, Boží Syn. Chlieb, ktorý učeníci podali Ježišovi, prešiel od dozretého zrna na poli, cez žatvu a mlatbu mnohými rukami. Ale najrozhodujúcejšie bolo to, že sa ocitol v Ježišových rukách. Božie ruky sú ruky tvorivé a štedré, z nich sa rozdáva od počiatku sveta, rozdáva sa donekonečna. Ježiš ho lámal a dával učeníkom, tí ho rozdávali ľudu. Ježiš všetkých zjednotil okolo svojho chlebaBoh rozdáva, a nechýba mu. Kto to pochopí? My rozdávame, no ubúda nám. Ale vo veciach ducha máme aj my akúsi schopnosť a dar a moc rozdávať tak, aby nám neubúdalo. Rozdávame vedomosti, a neubudne nám … Rozdávame lásku, a nemáme jej menej … Rozmnoženie chleba bolo dobrodením – ľudia sa nasýtili. Rozmnoženie chleba ich malo nielen telesne nasýtiť, bolo i znamením čohosi väčšieho, než je telesné nasýtenie. Telesný chlieb nestačí. Aj keby sme mali plné komory a sklady chleba, môžeme sa nenávidieť, strpčovať si život, navzájom si škodiť, prežívať nepokoj a prázdnotu a nakoniec zomierať v neistote svedomia a budúcnosti. Telesný chlieb nenasycuje všetky naše potreby a nezabezpečuje nám život navždy. „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (Jn 6,27). Ježiš sám osobne bude duchovne živiť ľudí. On sám bude pre nich pokrm – bude pre nich „chlieb večného života“. Nielen svojimi myšlienkami, svojou náukou, svojou múdrosťou, lež osobne. Sám o sebe povedal: „Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba … Ja som chlieb života … Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta … Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (por. Jn 6,33-54). Viera v Eucharistiu je cesta do večného života. Tu sa Ježiš dotkol ústredného bodu. Poslucháči sa musia rozhodnúť – buď uveriť a prijať Eucharistiu pre večný život alebo odísť od Ježiša. Apoštoli sa rozhodli. Peter odpovedá za všetkých a vyznal vieru: „Pane, a ku komu by sme išli?“ Prisľúbenie Eucharistie bolo záhadné, no Peter obnovuje oddanosť Ježišovi. Prijíma jeho slová o Eucharistii, nie však preto, že by im rozumel, ale preto, lebo verí Ježišovi: „Ty máš slová večného života.“ Eucharistia sa stala skúšobným kameňom viery.Eucharistia zostáva základným rozhodnutím viery až dodnes. Jedni ju vo viere prijímajú, druhí považujú Ježišove slová za príliš tvrdé a neprijateľné. Tí, ktorí ju neprijali, vlastne opustili Ježiša. Tí, ktorí zostali verní, uverili v Eucharistiu, ešte tesnejšie sa primkli k Ježišovi. Stali sa jedno v Eucharistii. V Eucharistii sú zahrnuté najhlbšie tajomstvá – života, náuky, utrpenia, vzkriesenia a nanebovstúpenia Pána. Viera v Eucharistiu vyjadruje celok kresťanskej viery. Sv. Tomáš Akvinský v predtuche smrti si prosil Najsvätejšiu sviatosť. Podľa zvyku ho žiadali, aby vyznal vieru v túto sviatosť: „Naozaj verím a držím za isté, že toto je pravý Boh a pravý človek, Syn Boha Otca a Panny, Matky. Verím to z hĺbky srdca a vyznávam to nahlas teraz, ako to žiada kňaz, ktorý mi priniesol túto svätú sviatosť. Prijímam ťa, cena mojej spásy. Z lásky k tebe som študoval, bedlil, pracoval; teba som ohlasoval a učil. Nikdy som nepovedal nič proti tebe …“

spracoval OS

“Prišli sme sa mu pokloniť”

Dobre poznáme stať z evanjelia o mudr-coch. Odišli, lebo uvideli hviezdu na východe až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Nesmierne sa zaradovali, keď uvideli dieťa s Máriou, „padli na zem a klaňali sa mu“. A potom „inou cestou sa vrátili do svojej krajiny“ (porov. Mt. 2, 1-12).

„Prišli sme sa mu pokloniť“ je témou 20. Svetového dňa mladých v Kolíne nad Rýnom (august 2005).
Čo to znamená pre nás všetkých? Mudrci boli tí, čo skúmali chod nebies. Túžili nájsť pravdu. A našli ju v Betleheme, čo značí „dom chleba“. V skromnej betlehemskej maštali mrzlo na troche slamy „pšeničné zrno“, ktoré prinesie veľkú úrodu.
Aj my hľadáme pravdu, študujeme, chceme poznať čo najviac. Ale hľadajme dobre, študujme usilovne a nájdeme v človekovi, v sebe Boží obraz, nájdeme veľkú pravdu: jednorodený Syn Boží sa zriekol svojej prirodzenosti a prišiel na zem, aby zomrel na kríži. On, hoci bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby sme sa jeho chudobou obohatili. To je úžasné tajomstvo!
Pápež Ján Pavol II. nás vyzýva s vierou kráčať po Spasiteľovej ceste, od chudoby jasličiek až po otupenosť kríža a vtedy lepšie pochopíme tajomstvo jeho lásky, ktorá vykupuje ľudstvo. Neostane nám nič, len klaňať sa mu ako mudrci. Keď ho nájdeme, máme sa mu klaňať. Ten istý Ježiš je prítomný aj v Eucharistii svojím telom, krvou, dušou a božstvom ako pokrm do večnosti. Neváhajme a pristupujme k svätému prijímaniu v Roku Eucharistie. Svätá omša s prijímaním sa stá-va skutočným stretnutím lásky.
Buďme ctiteľmi pravého Boha a priznajme mu prvé miesto vo svojom živote. Nepod-ľahnime módam, ktoré zanechávajú vnútri človeka duchovné prázdno. Milujme Krista! On je skalou, na ktorej si budumte svoju budúcnosť i solidárnejší a spravodlivejší svet. Aj my prinesme Bohu zlato – život a nasle-dujme ho s láskou. Kadidlo – to sú naše modlitby každý deň. Myrhu ako cit plný vďačnosti za jeho obetu na kríži.
Ako mudrci aj my odchádzajme po spoznaní Krista a prijatí pod spôsobom chleba inou cestou. „Iná cesta“ naznačuje konverziu – obrátenie. Stretnutie s Kristom a prijatie jeho evanjelia mení náš život k väčšej kvalite a vedie k odovzdávaniu vlastnej skú-senosti ostatným. Je ešte mnoho mladých, ktorí nepoznajú Krista. Je to úloha všetkých nás, mladších aj starších.

duchovný otec

Ad: O poslaní kňaza O čom som dnes kázal …

Chcem sa s vami podeliť o môj príhovor, resp. prezentáciu mojej nedeľnej kázne – ozaj stojí za zverejnenie. Kto chce, nech si prečíta, kto nie, nech nechá tak a žije si svoj život po starom …

Chcem sa s vami podeliť o môj príhovor, resp. prezentáciu mojej nedeľnej kázne – ozaj stojí za zverejnenie. Kto chce, nech si prečíta, kto nie, nech nechá tak a žije si svoj život po starom …
Keby som sa niekoho z mladých opýtal, kto chce byť lekárom, právnikom, letcom či manažérom, isto by sa ozvalo: ja tým, ja tým … Ale keby som sa spýtal, kto z vás chce byť kňazom, asi by ste mi odpovedali: to nie, to mi ani nenapadlo.
Pozrime sa na kňazstvo reálne: väčšina rodičov nezavolá kňaza, aby naučil ich deti Desatoro; myslia si, že im stačí násobilka. Mladí ľudia nezavolajú, aby ich kňaz pripravil do manželstva; hlavne, že je veselá svadobná hostina. Mladí rodičia nepožiadajú, aby sme ich pripravili na výchovu dieťaťa; dôležitý je luxusný kočík. Nezavoláte, aby sme pripravili vašich starých rodičov na večnosť; hlavne, že na pohrebe bude veľa vencov. Áno, ešte nás ako funebrákov využívate. Ale to sa nepáči nám, kňazom. My sme neopustili povolanie lekárov, právnikov, letcov či manažérov kvôli mŕtvym, ale kvôli živým.
Kto je to kňaz? Ježiš nám dnes odpovedá: je to pastier ľudí. Je to človek, ktorý je kňazstvom vyňatý zo svojich príbuzenských zväzkov, nezakladá si vlastnú rodinu, aby tu bol pre druhých ako Kristov hlas, ako Kristov posol, ako Kristov apoštol. Ľudia sú v prudkom tempe života naklonení stále zabúdať, že sú ľuďmi, sú naklonení strácať ľudskú tvár a konať ako zvieratá.
Ľudia dokážu riadiť kozmické lode, ale nevedia riadiť sami seba. Ľudia dokážu stavať mravenisko veľkomiest, ale nevedia tam byť šťastní. A v tomto je úloha kňaza, aby ľuďom stále pripomínal, že sú ľuďmi a majú byť ľuďmi, že sú stvorení na Boží obraz a majú sa teda podobať Bohu svojou vzájomnou láskou. Ľudia sú stále v pokušení zosadiť Boha a posadiť namiesto neho seba. Ľudia sú stále naklonení považovať človeka za produkt práce a vplyvu prostredia. A je poslaním kňaza vysvetľovať, že prácu robia aj stroje a kone, a nestanú sa tým ľuďmi; iba uťahanými koňmi a opotrebovanými strojmi. Že človečenstvo v nás rastie tým, čo je za prácou: keď pri práci v záhrade počujeme spev vtáka, keď si všimneme pri plote žltú púpavu. Ľudia sú stále naklonení obmedzovať morálku na to, čo je momentálne módne v tej či onej spoločnosti. A je poslaním kňaza vychovávať svedomie človeka podľa večných nemenných noriem Stvoriteľa.
Kresťan sa líši od ostatných v prvom rade tým, že je láskavý. Žije rovnako ako ostatní až na to, že nikomu neublíži, ale keď môže, pomôže; že sa radšej smeje, než mračí; že má viac dôvery, ako strachu; že je pokojnejší a radostnejší, ako tí okolo neho. Keď takýto nie je alebo to tak nerobí, nie je asi poriadnym kresťanom a svetu aj sebe to len predstiera. Chceme takýmito zostať alebo sa konečne zmeniť na lepších …?

Stanislav Illéš http://illes.blog.sme.sk/

Milé deti!

Čas letí. Určite ste veľakrát počuli tieto slová. Povedal ich niekto okolo vás alebo aj vy sami.

Čas je v našom živote veľmi dôležitý. Dôležitejšie ale je, ako ho dokážeme využiť.
Skúste porozmýšľať nad týmito myšlienkami:
– deň má 24 hodín – koľko času čomu venujeme alebo dokážeme venovať Bohu, našim blízkym,
– ako vieme využiť čas, ktorý máme,
– najväčšiu cenu má čas, ktorý venujeme iným.
Vypočujte si príbeh. Volá sa
Čas žitia
Osol, mucha a korytnačka sa zápalisto rozprávali o živote. „Hej“, povedala mucha, „keby som tak mala viac času, všetko by bolo jednoduchšie. Viete si predstaviť, čo to je stihnúť všetko za dvadsaťštyri hodín? Narodiť sa, vyrásť, trpieť, byť šťastná, zostarnúť a zomrieť? A to všetko za dvadsaťštyri hodín?“
„Čo by som ja dal za to,“ povedal osol, „keby som mohol žiť iba dvadsaťštyri hodín. V krátkom čase vychutnať všetko, čo existuje. To by bolo prekrásne! Žiť krátko, ale správne!“
“Ja vám nerozumiem“, nadhodila korytnačka. „Ja mám teraz už tristo rokov. Keby som vám chcela porozprávať, čo všetko som prežila, nemala by som veru dosť času. Je toho jednoducho priveľa. Už pred dvesto rokmi som si priala, aby sa môj život skončil. Obdivujem ťa,“ povedala oslovi a potom sa obrátila k muche, „teba ľutujem.“ „Keď to všetko počúvam“, povedal osol, „ja by som bol rád, keby som sa dožil tristo rokov. Mať dosť času, aby som mohol vychutnať život! Žiť dlho a intenzívne!“
Potom všetci traja zosmutneli a zmĺkli, lebo každý meral svoj život podľa vlastných hodiniek a túžil si ho predĺžiť, skrátiť alebo oboje. Nešťastní sa vybrali k pavúkovi, lebo bol známy svojou múdrosťou. Žiadali ho o radu. „Korytnačka“, povedal pavúk, „prestaň nariekať, lebo nikto nemá toľko skúseností ako ty!“ Muche povedal: „Mucha, prestaň nariekať, lebo nikto nemá toľko radostí ako ty!“ Tu sa ozval osol a spýtal sa, čo by poradil jemu. „Tebe neradím nič“, odpovedal pavúk, „lebo ty si chcel oboje. Ty si a ostaneš osol!“
(Mozaika radosti)

Porozmýšľajte o tom:
– Koľko rokov by si sa chcel dožiť?
– Čo by si chcel v živote stihnúť?
– Stačí ti 24 hodín, ktoré má jeden deň?
– Ako ich dokážeš využiť, čo približne robíš?
Čas sa vlečie, tečie, uteká, beží, letí … alebo … odsýpa to …, takto to zvykneme hovoriť v rôznych situáciách. Skúsme si teraz spolu napísať na urobený plagát:
Kedy mi čas „uletel“ – Kedy sa mi „vliekol“
Prečo takto vnímame plynúci čas? Ak ma niečo baví a robím to rád, mám pocit, že ten čas neskutočne letí, ale ak niečo musím, čo ma nebaví, chcem, aby už bolo po tom a mám pocit, že ten čas sa priam vlečie …
Urobte si špeciálne hodiny. Rozdeľte si krúžok na 16 dielikov. Deň má 24 hodín, z toho by sme mali aspoň 8 hodín spať, aby sme boli zdraví a vládali dobre využívať čas počas dňa. Preto máme len 16 dielikov. Každý dielik predstavuje 1 hodinu dňa (napr. od 6:00 h ráno do 22:00 h večer).
Na jednu stranu si každý skúsi napísať, ako trávi taký jeden bežný deň, napr. školský. Zistíme tak, koľko času čomu venujeme. Uvidíme, koľko času dokážeme venovať v taký bežný deň napr. Pánu Bohu, ale i svojim rodičom, priateľom a pod.
Krúžok otočíme na druhú stranu a skúsime vytvoriť špeciálne hodiny. Do jednotlivých dielikov budeme vpisovať komu alebo čomu chceme venovať čas, na čo si určite chceme nájsť čas, napr. čas na modlitbu, čas vypiť si čaj, čas upratovať, čas hrať sa, čas na priateľov, čas porozprávať sa s bratom … Alebo pre koho si chcem doma urobiť čas: sestra, brat, mama, oco, starí rodičia, kamarát …

Potom si vyrobíme z výkresu hodinovú ručičku alebo šípku, ktorú pomocou patentky upevníme do stredu krúžku. Môžeme si ju vyfarbiť. Tieto špeciálne hodinky si doma vždy nastavíme podľa toho, pre koho si chceme urobiť čas. Nezabudnime v modlitbe poprosiť o pomoc vedieť správne využívať svoj čas a nezabúdať pritom na Pána Boha.

Urob si čas na premýšľanie,
je to zdroj sily.
Urob si čas na modlitbu,
je to najväčšia moc sveta.
Urob si čas na smiech,
je to hudba duše.

Urob si čas na hru,
je to tajomstvo
večnej mladosti.
Urob si čas na lásku,
je to Bohom
prepožičané privilégium.
Urob si čas na rozdávanie,
deň je krátky na to
byť len egoistom.

Urob si čas na čítanie,
je to prameň múdrosti.
Urob si čas na to,
aby si bol srdečný,
je to cesta ku šťastiu.
Urob si čas na prácu,
je to cena úspechu.

Urob si čas na skutky lásky
k blížnemu,
je to kľúč k nebu.

Kto napísal tieto slová? Ako pomôcka vám poslúži, že je to žena, ktorú blahorečil Sv. Otec Ján Pavol II. Svoju odpoveď prineste na svätú omšu pre deti.
Prajem vám požehnaný jún. Nezabudnite, že celý patrí Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Tak sa s ním ako s tým najlepším priateľom čo najviac rozprávajte.

S pomocou príručky Po stopách času, eRko pripravila Eva Balogová