Dovolenka

Pane, aká som šťastná,
že mám konečne dovolenku.
Dovolenka ma musí
priblížiť k Bohu;
moja duša má tiež právo
osviežiť sa.
Daj mi otvorené oči,
aby som videla krásu sveta.
Daj mi bdelé srdce,
aby som počas týchto pokojných dní
vnímala ešte viac než inokedy
Tvoj hlas.
Naplň ma radosťou,
daj mi okúsiť z bohatstva
tohto sveta, ktorý si stvoril.
Chcem sa s Tebou stretnúť
v nádhere a kráse sveta,
v dôstojnosti hôr,
v šume bystrín,
v nekonečných rovinách,
v rozsiahlych moriach,
v cudzích krajinách.
Chráň ma
na všetkých mojich cestách.
Pomôž mi, aby som Ti
za všetkých okolností
zostala verná a vrátila sa
k svojej práci osviežená
a s novými silami.
Ľudia idú za slnkom,
morom, voľnou prírodou,
ale ja hľadám Teba,
Pána svetov — Stvoriteľa.

Lucia G.

„Hurá“ a „Pohroma!“

… tak by sa dal charakterizovať príchod letných prázdnin v amerických rodinách. Deti sa samozrejme veľmi tešia na zaslúžené prázdniny a pre rodičov začína obdobie stresu, čo s deťmi počas prázdnin.

Škola tu končí začiatkom júna a začína okolo 10. augusta. Bohatšie rodiny si najímajú platené „opérky“, teda opatrovateľky detí. Dať deti na starosť babkám, s tým som sa tu nestretol. Rodiny si v mnohých prípadoch pomáhajú s opatrovaním detí navzájom. Veľa rodín si dopredu predpláca prázdninové kempy, tie sú väčšinou pri základných školách. Niektoré sa začínajú ako v bežné vyučovacie dni ráno a končia okolo piatej poobede. Na mesiac to rodinu stojí od 300 do 500 dolárov. Iné prijímajú deti od deviatej iba do jednej poobede. Je samozrejmosťou, že v cene nie je zahrnutá strava. Program je  pre deti veľmi zaujímavý. Je vyplnený všetkými možnými športovo-záujmovými aktivitami, kultúrnymi krúžkami a návštevami rôznych  odpočinkovo-relaxačných zariadení, ako napr. vodné parky, zoologické záhrady, bazény a pod. Veľmi populárne sú kempy pri cirkevných školách, lebo tieto majú najzaujímavejší program a sú pomerne najlacnejšie. Nie je pravidlom, že deti sa venujú  náboženským aktivitám, ale troška sa dotýkajú aj tejto oblasti. Učia sa napr. zborovému kostolnému spevu a pri nedeľnej sv. omši sa potom prezentujú. Zaujímavý program majú tu presbyteriánske kempy. Tie sú najlacnejšie. Poplatok na týždeň je iba 10 dolárov, ale každý deň rodičia prispievajú na rôzne dotácie, poväčšine pre nemocnice a detské domovy. Tak napr. v pondelok  každé dieťa donesie nepoužité zubné kefky a pasty. Ďalší deň konzervované potraviny v dohodnutej hodnote, na ďalší deň, tiež podľa dohody, rodičia, resp. deti prinesú hračky a pod. Keďže naše mesto Jacksonville je prímorským rekreačným mestom, veľa kempov je  prispôsobených možnostiam, ktoré je možné praktizovať  v súvislosti s  využitím mora. Je teda samozrejmosťou plavecký kemp, kemp výučby surfingu alebo kemp plavčíkov – záchranárov. Pri všetkých druhoch kempov je samozrejmé, že rodičia si zabezpečujú prívoz a odvoz detí. Ďalšou populárnou formou sú podobné kempy ako boli u nás pionierske tábory. Deti odchádzajú do týchto kempov poväčšine na tri týždne. Najobľúbenejšie sú zrubové tábory. Ide v podstate o najjednoduchšie zrubové domky hlboko v lesoch a ďaleko od civilizácie. Ich zariadenie je veľmi primitívne: drevené postele ako u nás v chlapčenských kolibách, žiadne skrine, iba police. Posteľné prádlo, paplóny a vankúše si deti prinášajú z domu. Program je zameraný na rýdzi skauting a la western: teda jazda na koňoch, streľba šípmi, plávanie v rieke či  v jazierkach, žiadne televízory ani videá, varenie na otvorenom ohni, teda zábava, akú ponúka  iba zabudnutá indiánska kultúra. Je to iba veľmi stručné  charakterizovanie prázdnin detí  základných škôl. Je tu omnoho širšieSPEKTRUM možností.U teenagerov je to väčšinou veľmi jednoduché. Prázdniny … tvrdá alebo menej tvrdá práca v prvej polovici prázdnin a v druhej  odchod kdesi veľmi ďaleko, buď v Amerike alebo v prípade  majetnejších do sveta. U študentov vyšších stredných škôl a univerzít je normálne, že si berú letné semestre, teda pokračujú v štúdiu a prácu pridajú k tomu. Tak je to napríklad aj v prípade mojej dcéry. Aby sa nepovedalo, tak nejaký ten troj-štvordňový výlet na spestrenie, napr. do New Yorku alebo do Orlanda. Práve sa začínajú vytúžené a zaslúžené prázdniny deťom a mládeži i u nás na Slovensku. Dovoľte mi teda, „prázdninári“, popriať Vám, aby ste ich užili v zdraví, pohode a fantastickej letnej nálade. Nepokazte si ich úrazmi a predovšetkým naberte veľa síl do ďalšieho školského roka. To Vám z úprimného srdca praje

Ondrej Foriš, dočasne žijúci s rodinou na Floride

Milé deti!

Počas školského roka ste boli super a aj tí, ktorí vám pomáhali hľadať správne odpovede na otázky detského kútika.

Teraz sú pred vami prázdniny, ale tie určite nie sú „prázdne dni“ – preto si aj počas nich urobte nejaký „malý plán“, aby ste počas nich nabrali sily. Nech je vaším heslom ČAU: Č – čistota, A – apoštolát, Ú – úsmev. To je pozdrav všetkých detí, ktoré majú radi Ježiša.Na voľné chvíle vám ponúkam niekoľko úloh, pri ktorých si môžete oddýchnuť. Prajem vám požehnané dni, v nich veľa pekných chvíľ pri modlitbe a pri sv. omši s Ježišom, s tými, ktorých máte radi; veľa slnka na oblohe a ešte viac v duši.

Vtipy

„Nevieš, mamička, kde mám ten žltý sveter?“ pýta sa Janko. „No predsa tam, kde si si ho položil.“ „No hej, ale pod stolom už nie je.“

Zdenka sa vrátila z prvých prázdnin na dedine a oznamuje rodičom: „Viete, že krava nedáva mlieko vo vrecúškach, ale že ho musia ťahať z rukavice?“

„Otecko, počula som, že veľké ryby jedia sardinky.“ „To je pravda.“ „A ako si otvárajú konzervy?“

U lekára: „Tak čo, dedko? Predpísaná medicína bola dobrá?“ „Že či, pán doktor, skvelá! Vnúčikovi po nej prešiel kašeľ, mne lámka a so zvyškom starká umyla okná.“

Eva Balogová

Prečo verím?

Verím preto, lebo cítim, že je niečo medzi nebom a zemou. Že existuje niečo okolo mňa, čo nemôžem uchopiť. Čomu nemôžem porozumieť. Niečo, pri čom Descartesovo: „Cogito, ergo sum!“ (Myslím, teda som!) nestačí. Aj preto verím.Moja viera nie je nič alibistické. Neverím preto, aby som hľadal niekoho, kto za mňa vyrieši moje problémy. Kto mi zabezpečí bezstarostný život, plný radosti a úspechov. Viem, že taký život je pri všetkej snahe iba utópiou. Už viem, že tak ako noc strieda deň, tak aj smútok strieda radosť, nešťastie strieda šťastie, slzy prichádzajú po úsmevoch … Verím aj preto, lebo cítim, že je nado mnou niekto, kto na mňa dáva pozor. Kto je mojím anjelom strážnym. Kto ma ochraňuje na mojich životných cestách a necestách. Kto mi vedie ruku, dáva silu vstať, keď padnem, dáva silu pokračovať v nesení môjho kríža, dáva nádej, že sa karta obráti a hádam bude lepšie.Verím aj preto, lebo súhlasím s názorom, že každý z nás je slabý. Súboje často prehrávame a prehrávať budeme. Na tom sa nedá veľa zmeniť. Vždy by sme sa však mali pozrieť hore. To nám pomôže.Verím aj preto, lebo ma už život naučil, že šťastný život nie je iba o božskom živote plnom bohatstva, rozkoše, rozmaru. Šťastný život môže človek prežívať aj vtedy, keď sa nedarí. Aj vtedy, keď padne a ocitne sa dolu. Keď ten jeho kríž je akýsi ťažký. Aj vtedy môžeme žiť šťastný život. Záleží iba od toho, čo si zo skúšky odnesieme. Akou optikou sa na náš život pozrieme. Či pochopíme, že ak chceme vyjsť z kopca na druhý kopec, musíme nutne najskôr zísť do doliny …Verím aj preto, lebo cítim, že mi viera pomáha: hľadať a identifikovať to naozaj hodnotné a trváce v mojom živote. A nehnať sa za tým, čo nepotrebujem. Verím tomu, že sa oplatí veriť …

Jozef Bednár – http://blog.sme.sk

Výlet do Hnúšte

Veriaci z Ovčia sme sa dohodli, že si urobíme výlet a pôjdeme navštíviť nášho rodáka, duchovného otca Michala Jenču, ktorý pôsobí vo farnosti Hnúšťa.

Uskutočnilo sa to v utorok. Nebeský Otec nám dal pekný slnečný deň, za čo mu vďačíme. Cesta bola príjemná, duchovní otcovia Oliver a Peter sa spolu s nami modlili sv. ruženec a tak sme s radosťou cestovali odovzdajúc sa do ochrany Panny Márie a sv. Krištofa. Šťastlivo sme pricestovali do Hnúšte. Duchovný otec Michal nás aj s mamkou veľmi pekne privítali. Ponúkol nám občerstvenie, porozprávali sme sa. Poďakovali sme mu; za jeho štedrosť nech ho Pán Boh žehná vo vinici Pánovej. V Hnúšti majú pekný kostol sv. Kríža, blízko kostola tiež pekne upravenú faru. Sv. omšu sme mali o 11. hodine. Slúžili ju duchovní otcovia Michal, Oliver a Peter, radosť bola počúvať ich povzbudivé slová. Cítili sme sa ako na odpuste: vrúcny spev od srdca, aj slzy radosti. Bola to nádhera. Myslím, že z nás mal radosť aj Pán Ježiš a jeho matka Panna Mária. Za výborný obed a starostlivosť ďakujeme pani starostke Šimčíkovej. Potom sme cestovali do Rožňavy navštíviť sídelného biskupa Eduarda Kojnoka – s radosťou nám poukazoval knižnice, knihy v rôznych jazykoch. Ukázal nám aj miestnosť, kde oddychoval nebohý Sv. Otec, keď tu bol na návšteve aj špeciálny výťah, ktorým sme sa zviezli. Porozprával nám zážitky z detstva. Poďakovaním sme sa rozlúčili a s pomocou Božou sme šťastlivo docestovali domov. Bože, za všetko, čo sme prežili, ďakujeme. Máme ťa radi. Klaniame sa Ti.

Mária Tobiášová

Božské srdce, buď s nami!

Bože, ako len ten čas letí, aj mesiac jún je za nami. Je to mesiac zasvätený Božskému srdcu. Drahý Ježišu, či si my ľudia vôbec uvedomujeme, aký význam má tento mesiac? Je zasvätený Božskému Srdcu, ktoré bolo prebodnuté kópiou na kríži a ktoré je stále pre nás otvorené a milujúce. Len nech každý z nás popremýšľa, koľkokrát Pána Ježiša urazil; ale On nás stále miluje a priťahuje nás k sebe cez sviatosť zmierenia.

Akí sme šťastní, že Pán Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia, akí sme vyrovnaní, keď ideme zo spovede. Pán Ježiš ustanovil aj sviatosť kňazstva. Je to veľká Božia milosť obetovať sa Pánu Bohu. Celú svoju mladosť, všetky svetské rozkoše a všetky pozemské radosti zanechať a dať sa na Božie cesty. Chcem poďakovať Pánu Bohu i za našich novokňazov, ktorí ešte v dnešnom čase obetujú svoje životy a svoje zdravie; tak ako keď Pán Ježiš hľadal svojich učeníkov – zanechali všetko a šli za ním. Drahý Ježišu, Ty si dal aj svoje srdce kópiou prebodnúť za nás hriešnikov. Som veľmi rada, že tu nablízku v Križovanoch bude zasvätený kostolík Božskému srdcu. Aby sme na to srdce nikdy nezabudli, ale nech kraľuje v našich rodinách. Srdce Ježišovo, ochraňuj našich kňazov!

Boli sme v Krížovanoch

Na milé a láskavé pozvanie duchovného otca Petra Čorbu sme na sviatok Božského Srdca Ježišovho, teda v prvý piatok júna, navštívili Krížovany a ich nedokončený chrám. Chcem sa s Vami podeliť o môj osobný dojem.

Kostolík vyzerá zvonku dokončený. Keď som vošiel dovnútra, čosi nedefinovateľné akoby mi povedalo: „Toto je môj dom.“ Počas sv. omše ma prenikla zvláštna bázeň – pôsobivá homília nášho duchovného otca Olivera o Božskom Srdci Ježišovom i kľačanie na drsnom betóne počas premenenia. Cítil som tu skutočnú prítomnosť Pána Ježiša na provizórnom obetnom stole, ktorý osvecovalo denné Božie svetlo, skutočná prítomnosť Ducha Svätého. Košík predo mnou a myšlienka: „Pomôž, koľko môžeš, dokončiť môj dom.“ Pripomenul som si všetky tie dobrá a milosti, ktoré mi Pán Boh daroval za celý môj doterajší život. To „pomôž mi“ ako môjmu sv. patrónovi znie stále. Zaumienil som si anonymne pomôcť každý mesiac.Záverečné poďakovanie duchovného otca Petra, kde vyzdvihol najmä veľké obety Krížovancov i ich prekvapivé pohostenie po sv. omši ma veľmi milo dojalo. Verím, že každá dobrá myšlienka je zhora a tak predkladám návrh, aby sme pokladničku pri lurdskej Panne Márii, teda kľúč od nej darovali nášmu „kaplánovi“ Petrovi. Označme ju dar pre kostol Božského Srdca Ježišovho v Krížovanoch.Verte my, nebudeme chudobnejší a určite to trocha pomôže, aby Krížovanci boli do zimy v teplejšom kostole. Verím, že nebude proti nikto, kto cíti s Cirkvou a jej poslaním. Veď štedrého darcu miluje Pán Boh. Oslovila ma bratská spolupráca týchto, môžem povedať našich dvoch kňazov (kde na okolí viete o podobnej?). Som presvedčený, že starší skúsenosťou a mladší elánom a spolu ako Kristovi apoštoli sú prospešní a potrební nám, Božiemu ľudu na ceste spásy.P.S.: Verím, že sa duchovný otec Peter s otcom Jurajom modlia aj za nás v Medžugorí, keď vyjde júlové číslo Spektra.

účastník

Slávnosť Božského srdca v Krížovanoch

Bol piatok popoludnie 3. júna, popíjali sme s manželom kávu a len tak som prehodila, že dnes je sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a naši, teda rodičia, idú na sv. omšu, na taký malý odpust do Krížovan. Spomenula som, že aj ja by som rada išla, len nemám ako. „A išla by si na bicykli?“ spýtal sa ma. Vedela som, že je to signál, že pôjde aj on. S radosťou som súhlasila, hoci som vedela, že šľapať zo Širokého do Krížovan a späť je kus cesty. Tak sme sa vybrali. Keď sme došli do Ovčia, mamka povedala, že nemusíme ísť na bicykloch, lebo ide autobus a je dosť miesta.

O 17. hodine sme vyrazili v plne obsadenom autobuse. Hneď pri dverách kostola nás vítal duchovný otec z Križovan a ujo Michal, ktorý vypomáhal. Každý z nás prispel do krabice svojou finančnou troškou na pomoc pri dostavbe kostola, za čo sme dostali pekný zarámovaný obrázok. Aj keď je kostol nedokončený, všetko bolo pripravené na slávenie sv. omše. Ešte predtým sa nás zopár vyspovedalo na fare. Čakali sme na začiatok sv. omše, ujo Michal zapol magnetofón a keď zbor začal spievať „Jak ten chlieb, čo spojil zlaté klásky, nech nás spojí sila Jeho lásky …“, Božia láska nás naozaj spojila, pretože v tej chvíli túto pesničku spieval celý kostol. Sv. omša sa začala a celebroval ju váš – náš duchovný otec z Víťaza spolu s duchovným otcom z Krížovan. V príhovore vyzdvihol „Božské Srdce a jeho nekonečné milosti, ktoré sú nám hriešnym ľuďom také potrebné. Ak máme naozajstnú vieru, tak nás žiaden problém či neskôr kríž nemôže prekvapiť tak, aby sme ho spolu s Božským Srdcom neuniesli. Lebo Božské Srdce nielen pomáha niesť ťarchu a ísť ďalej, ale má tú milosť, kedy môžeme prosiť za odpustenie našich hriechov, hriechov našich blízkych, aj celého sveta. A Božské Srdce vo svojej nekonečnej láske nám odpustí, nech by bol hriech akýkoľvek, len musí byť odprosený úprimne a s vôľou, že už ho nezopakujeme. No Božské Srdce prijíma nielen naše odprosenia, ale aj poďakovania za všetko aj zlé, ktoré asi tak malo byť alebo muselo byť, aby sme si uvedomili, že Boh je s nami a že nás neopustí ani v ťažkých chvíľach.Ja osobne som mala a mám toho veľa, za čo som Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vďačná, odprosila som Ho aj poprosila o silu ísť ďalej, o zdravie nielen pre moju rodinu a mojich blízkych, ale pre všetkých chorých a nevládnych, za pokoj a svornosť vo svete a v rodinách. Keď sme sa potom začali modliť pred Sviatosťou Oltárnou a vo chvíľke ticha mal každý predniesť svoju prosbu či žalosť, to ticho by sa dalo krájať; iba cvrčky obďaleč bolo počuť. Zaujali ma tiež aj litánie k Božskému Srdcu spievané v troch tóninách.Po slávnostnom požehnaní Sviatosťou Oltárnou celý chrám zaznel pozdravom pre Sv. Otca – hymnou „V Sedmobrežnom kruhu Ríma …“; v tej chvíli bolo mäkko pri srdci nielen nám, ale aj duchovnému otcovi z Krížovan. Bolo to určite z radosti, šťastia a vďaky Pánu Bohu za to, že hoci kostol ešte nie je dokončený, v ten deň bol tam s nami živý Ježiš Kristus v podobe chleba a vína, v požehnaní Sviatosťou Oltárnou, v našich prosbách a modlitbách, v myšlienkach na Sv. Otca.Pán farár potom ďakoval všetkým, nechcel vynechať nikoho, ani jeho počerných bratov a sestry z Chminianskych Jakubovian, ani nášho či vášho duchovného otca, ktorý bol zjavne hrdý na svojich veriacich. Okrem toho, že vzdali vďaku Bohu a potešili duchovného z Krížovan, ešte mu aj zaspievali ľudovú pesničku „Pred farára moscik …“. Ale to už bol každý z hostí pozvaný na malé – veľké pohostenie aj kalištek na zohriatie. Potom sme sa skoro všetci presunuli pred kostol, zoradili sa, urobili „sýr“ a fotoaparáty nás zvečnili na fotkách.Tak, ako pán farár ďakoval všetkým, aj ja sa chcem spolu s manželom poďakovať Ružencovému bratstvu, že sme nemuseli ísť na bicykloch do Krížovan, ale mohli sme sa odviezť autobusom. Ďakujeme. Slávka K., Široké
Božské srdce, buď s nami! Bože, ako len ten čas letí, aj mesiac jún je za nami. Je to mesiac zasvätený Božskému srdcu. Drahý Ježišu, či si my ľudia vôbec uvedomujeme, aký význam má tento mesiac? Je zasvätený Božskému Srdcu, ktoré bolo prebodnuté kópiou na kríži a ktoré je stále pre nás otvorené a milujúce. Len nech každý z nás popremýšľa, koľkokrát Pána Ježiša urazil; ale On nás stále miluje a priťahuje nás k sebe cez sviatosť zmierenia. Akí sme šťastní, že Pán Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia, akí sme vyrovnaní, keď ideme zo spovede. Pán Ježiš ustanovil aj sviatosť kňazstva. Je to veľká Božia milosť obetovať sa Pánu Bohu. Celú svoju mladosť, všetky svetské rozkoše a všetky pozemské radosti zanechať a dať sa na Božie cesty. Chcem poďakovať Pánu Bohu i za našich novokňazov, ktorí ešte v dnešnom čase obetujú svoje životy a svoje zdravie; tak ako keď Pán Ježiš hľadal svojich učeníkov – zanechali všetko a šli za ním. Drahý Ježišu, Ty si dal aj svoje srdce kópiou prebodnúť za nás hriešnikov. Som veľmi rada, že tu nablízku v Križovanoch bude zasvätený kostolík Božskému srdcu. Aby sme na to srdce nikdy nezabudli, ale nech kraľuje v našich rodinách. Srdce Ježišovo, ochraňuj našich kňazov!

Slávka K., Širké

Naša púť v Gaboltove

Možno viete, že v prebiehajúcom roku Eucharistie aj v našej Košickej arcidiecéze prebieha ustavičná (nepretržitá) poklona eucharistickému Kristovi. Vybraté bolo mariánske pútnické miesto Gaboltov pri Bardejove.

O organizáciu sa starajú pátri redemptoristi. V nepretržitej poklone sa striedajú farnosti celej arcidiecézy. Našej farnosti pripadla 2. májová nedeľa – Deň matiek od 8. do 11. hodiny. Hlavná horliteľka pani Milka vyzvala najmä členov Ružencového bratstva na hojnú účasť na tejto adorácii. Ráno sa nás z Víťaza a Ovčia zišlo do 30 ľudí, zväčša žien. Chlapi akoby sa boli hanbili. Boli sme šiesti. Adoráciu sme začali v hlavnom pútnickom kostole, ale keďže mali slávnosť prvého sv. prijímania, presunuli sme sa do dolného kostolíka. Viedol ju páter Milan a jedna z gaboltovských žien. Počas modlitieb sv. ruženca sme sa striedali a o 11. hodine bola sv. omša. Po sv. omši sme pokračovali v modlitbách. Bol tu priestor na sviatosť zmierenia a aj na tiché rozjímanie počas tajomstiev sv. ruženca. Pán Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate … U mňa nájdete odpočinok a posilu.“ Vyznávam, že je to tak, aj na príhovor Jeho Matky. Verte, ak zložíme svoje problémy a starosti Jemu, On náš Pán vždy nájde dobré riešenie. A tak nám, ani neviem ako, ten milostivý čas ubehol a prišli adorovať ďalší. Po skončení adorácie som pozoroval na tvárach účastníkov pokoj a radosť z prežitých hodín. Nech Pán Ježiš udelí všetkým, čo sa zúčastňujú na poklone, svoje hojné požehnanie a milosť.

účastník

„A čo je pravda?“

Táto Pilátova otázka Ježišovi pri jeho odsúdení na smrť je stále aktuálna aj po dvetisícich rokoch, ba teraz na prahu 21. storočia či tretieho tisícročia, keď žijeme doslova v chaose, v strachu o svoju budúcnosť, v strachu o svojich blízkych, o svoju identitu. Pýtam sa sám seba: A čo je pravda? Kde mám tú pravdu nájsť?

Verte, žijem tu na tejto nádhernej modrej planéte už dosť dlho, ale doposiaľ som to tu na zemi takpovediac nenašiel. Alebo našiel? Medzi ľuďmi iste nie! Márna bola moja snaha, ale predstavte si, našiel som ju. A viete kde? V kostole, v bohostánku. Je to nádhera, ak si viete rozumieť s pravdou – tou našou pravdou je náš všemohúci a milosrdný Boh, náš Stvoriteľ, Vykupiteľ. Stačí len tak málo – v prvom rade zanechať pýchu, odstrániť si „šedý zákal z očí“, netváriť sa, že ja som urobil to alebo tamto pre cirkev, pre vieru. To všetko je málo. Robiť pre vieru je potrebné celý život, lebo viera bez skutkov je mŕtva. Po druhé: krčmy obísť na sto míľ, lebo tam je najviac klamstva, tam pravdy niet! Tam platí pravda len vtedy, ak máte peniaze; potom máte aj pravdu aj kamarátov, ale falošných, tam má diabol svoju pravdu, tam sa nemusí príliš namáhať. Ďalej by som poradil nájsť dobrých priateľov, ktorých nájdete mimo krčmy. Už sm pár rokov na dôchodku, ale pokiaľ som bol zamestnaný, hľadal som pravdu aj tam, ale márne, nenašiel som ju; klamalo sa jedna radosť. A kto na to najviac doplácal? Predsa robotníci. Museli ťažko drieť na tú „pánsku pliagu“. A v totalite tej pravdy absolútne nebolo, ľudia sa naučili nerozprávať na verejných priestranstvách o pravde. A ak ste sa náhodou o pravde rozprávali veľa alebo až príliš, mohli ste sa dostať do väzenia, ba mnohí za pravdu položili aj vlastné životy. Aj Jánošík bojoval za pravdu a spravodlivosť a ako skončil …, a mnoho ďalších ľudí. Kde môžeme počuť pravdu alebo naučiť sa pravde, ak už malé deti klamú. Od koho sa to učia? Medzi súrodencami niet pravdy, medzisusedské vzťahy sú narušené; pravdu nenájdete ani v politike, ani medzi štátmi či veľmocami. Keby bolo pravdy len troška, len ako horčičného zrnka, nebolo by vojen. Prečítal som veľa novín, ale len veľmi málo pravdy som tam našiel, ešte tak v športe, ale už aj tam sa klame. V hre sú peniaze, pravda je zase vyhodená na „smetisko dejín“. A v dnešnej dobe? Žijeme v demokracii, môžeme všetko, čo nie je zakázané; je dovolené aj klamať či podvádzať. Len sa trocha rozhliadnime po našom malom Slovensku, ako sa pomaly a isto odvraciame od pravdy. Myslím, že za totality sme boli ako kresťania zomknutejší, viac sme si verili, boli sme jednotní a skromnejší. Aj v obchodoch sa tiež podvádzalo a podplácalo pre nedostatok tovaru, vznikal podpultový tovar a obchodníci klamali jedna radosť. Teraz žijeme v dobe veľkých vymožeností, všetkého je dosť: „Tu máš, človeče a užívaj si aj cez nedele a sviatky, nakupuj a do kostola nemusíš ísť, lebo tam sa hovorí o pravde a to diablovi nie je po vôli. Poďte, vážení kresťania, za mnou, nasledujte ma do supermarketov, tam nájdete moju pravdu, potom oslavujte, užívajte si tohto skúseného sveta, najedzte sa tej pýchy a jedla do sýtosti, koľko vám bude hrdlo stačiť. Tam ste všetci moji, pripravení dokonale pre moju vlasť v pekle, to vám nahováram ja, váš milovaný zlý duch, tam si budete užívať len moju pravdu a nemusíte sa ani pýtať, čo je pravda.“ A kto nás na to navádza v dnešnej dobe? Kto nás na zlo inšpiruje a my mu tak dokonale veríme? Povedal by som, viac ako Bohu, ktorý je dokonalá pravda? Inej pravdy na tomto svete niet! V politikoch či v dávnych časoch, v kráľovstvách a iných spoločenstvách sme pravdu nenašli a tu zrazu akoby sa pravda narodila – ponúkajú nám ju liberáli – slobodomurári či ľavičiari. Tu máte všetko – plné obchody, plné peňaženky, máme veľkú radosť, ak sa budete navzájom vraždiť, udávať, klamať, nenávidieť; sex vám podávame na prvom mieste. Deti? Načo by vám boli, tie treba zabíjať ešte v zárodku, v lone matky. Toto všetko nám ponúka dnešná tak vychválená doba, ktorá sa už dá porovnať podľa apokalypsy s veľkým odpadom od viery. A my všetci bez rozdielu sme tomu napomáhačmi!!!Ó, drahý Ježišu, pýtame sa všetci: „A čo je pravda?“, ak Ťa tak nenávidíme a posielame znova trpieť. Pouvažujme spolu, najmä mladí. Nie „hurá, veď sú prázdniny“, načo by nám bol kostol a pravda v ňom. Pravda sa dá nájsť aj v prírode. Sv. František z Assisi ju našiel a našiel som ju aj ja. Skúste aj vy.

Adolf Salanci