Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Všade tam, kde spolu žijú aspoň dvaja ľudia, vždy budú rozdielne pohľady a názory na jednu a tú istú vec či situáciu. Nikdy sa nedokážeme zjednotiť tak, aby to bol život celkom bez problémov. Veď aj Ježiš sa pýtal učeníkov, keď išli cestou do Emauz: „O čom ste sa cestou rozprávali?“ A oni zahanbene mlčali, pretože sa cestou hádali, kto je medzi nimi väčší, dôležitejší. Hádania je medzi ľuďmi všade veľa: medzi deťmi pri hre, medzi dospelými v práci, medzi politikmi v parlamente, medzi manželmi doma. Je vôbec možné nehádať sa?
Hneď na začiatku biblie je pozoruhodné rozprávanie o stavbe babylonskej veže. Ľudia sa rozhodnú postaviť oltár svojej inteligencii – vežu, ktorá by siahala až do neba. Ale pýcha ich privedie k pomäteniu jazykov. Každý má svoju pravdu, každý má svoju reč, nie sú schopní dohovoriť sa na ničom, rozchádzajú sa. Toto je obraz aj dnešnej ľudskej spoločnosti, ako vo vzťahoch medzinárodných, tak aj vo vzťahoch medziľudských, a hlavne v manželstve. Hovorí sa tomu babylonský efekt. Ľudia sa nad kadečím ľahšie pohádajú, ako by sa na niečom dohodli. Musí to tak byť? Musí sa každé spoločné ľudské úsilie, každé manželstvo skončiť babylonským efektom, keď manželia akoby hovorili každý inou rečou, keď si prestanú rozumieť?
Dobre vieme, že to tak nemusí byť, ale býva to tak veľmi často. Prečo?
a/ Niekde zasejú rozkol rôzne návyky z domu. Keď sa tí dvaja brali, mali sa radi. Jeho okúzľovala jej poriadnosť, hospodárnosť a starostlivosť, ktorá mu doma chýbala. Jej sa páčilo, že jej kupoval darčeky za posledné korunky. Po svadbe jej začal liezť na nervy: je ľahkomyseľný a neporiadny. Jemu zasa jej neustále upratovanie a šetrenie. Prestali si rozumieť.
b/ Inokedy sú tí dvaja ešte príliš nedospelí, neschopní riešiť akékoľvek nedorozumenia. Hneď prvý nesúhlas partnera berú ako osobnú urážku: „Ty ma už nemáš rád, preto so mnou nesúhlasíš!“ Muž sa zasa urazí, že jeho ženu nezaujíma stav vo futbalovej lige. A trápia sa mnohokrát na hlúpostiach.
c/ Niekto sa snaží ťažkosti na pracovisku odreagovať doma, v rodine. Namiesto toho, aby pracovné trampoty zavesili na klinec s pracovným plášťom, otravujú tak ovzdušie aj doma sebe i celej rodine.
d/ Pocity menejcennosti, neistota – bývajú tiež často spoluvinníkom. Máme ich občas všetci. Pokiaľ sú normálne, nútia nás lepšie pracovať a neprekážajú. Zle je, keď prerastú do komplexu menejcennosti – ten vedie potom k útočnosti, agresivite a narúša opravdivý rodinný pokoj.
e/ Urážlivosť stavia medzi manželov stenu zo skla: „Či môžem s ním hovoriť, keď niečo vyvedie? Musím ho potrestať!“ Aká nadutá pýcha, aký patent na rozum hovorí z takejto partnerky. Súdi a trestá – kde vzala na to právo?
f/ Niekedy sa hneď po svadbe ukáže, že sa brali dvaja neznámi. „Je taký spoločenský, každý ho má rád,“ pochvaľovala si pred svadbou. O rok to hodnotenie znie inak: „Domov si neváži, spoločnosť v krčme mu je nadovšetko. Ani dieťa ho doma neudrží. Čo si mám s ním počať, čo mám robiť?“ Čo robiť, keď sa manželia nevedia dohodnúť, keď každý rozhovor speje k hádke?
Každý taký prípad sa musí riešiť individuálne. Nie je na to žiadny patent. Ale všetky prípady sa dajú riešiť, pokiaľ sme ako-tak normálni.
Pokiaľ má partner chyby normálne, potom máš dôvod si vydýchnuť: Ja mám tiež chyby. Môj partner má teda dôvod na trpezlivosť so mnou, keď aj ja mám trpezlivosť s ním. Pomáhať sa dá jeden druhému pochvalou, uznaním, nikdy nie výčitkami. Samotný výskyt konfliktov v mladom manželstve nie je ešte žiadne nešťastie. Je to normálna súčasť zábehu spolužitia tých dvoch. Ale to normálne riešenie problémov sa má podobať zapálenej debate a nie vzájomnému vrieskaniu. Nie je teda nešťastím a katastrofou, keď sa mladí manželia hádajú, nešťastím je, keď sa hádať nevedia! Keď už napätie kvôli niečomu narastie, nepomôže pred ním zutekať. Lepšie je riešiť jednotlivé problémy bez odkladania, kým napätie alebo strach neprerastie do agresivity. Ale nie hneď, keď si rozčúlený. Ráno býva múdrejšie ako večer je zlatým pravidlom aj tu. Aj hádaniu sa treba priučiť.
PRAVIDLÁ DOBRÉHO HÁDANIA SA
1. Keď má problém jeden, je to problém aj druhého. Musia sa oň zaujímať spolu. Nemôžem tvrdiť: „Toto nie je môj problém!“
2. Nečakaj, že partner je čitateľom myšlienok. Povedz mu jasne, o čo ti ide. Nie tak: „Ty si v poslednej dobe nejaký čudný,“ ale radšej: „Necháš sa trikrát napomínať, kým mi pomôžeš. Môžeš s tým niečo urobiť?“
3. Odpovedaj pravdivo a otvorene, čo si o probléme myslíš. Ale dodaj: „Môžem sa mýliť. Budem o tvojich dôvodoch uvažovať. Rozmyslime si to.“
4. Chráň sa svojou argumentáciou druhého zarmútiť, zosmiešniť, ponížiť.
5. Debatujte vždy o jednej konkrétnej veci. Nie tak: „Ty si totálne nemožný!“, ale radšej: „Budem rada, keď mi s tým pomôžeš.“
6. Nie je prípustné odpovedať na výčitku inou výčitkou. Nie je prípustné reagovať urazeným mlčaním alebo zvyšovaním hlasu, krikom a hnevom.
7. Máš právo povedať, čo si myslíš. Ale máš povinnosť pozorne počúvať, čo hovorí druhý a uvažovať, prečo si to tak myslí, aj keď sa ti nezdá.
8. Keď upozorňuješ partnera na chybu, hneď pripoj pochvalu dobrého. „Počuj, to si dobre povedala.“ Tým sa uvoľní napätie. Keď k tomu pripojíš vlastné chyby, pomôže vám to obom. (5x pochváľ a 2x môžeš vyčítať).
9. Užitočnejšie ako vyčítať je pochváliť. Namiesto: „Si nedbanlivý otec,“ je lepšie povedať: „Mám radosť, keď si všímaš dieťa.“
10. Cieľom dohadovania nech je hľadanie pravdy a nie osobné víťazstvo.
11. Obaja sa vzdajte zlepšovacích a prevychovávacích hádok. Začnem od seba!
12. Či bolo vaše hádanie správne vedené? Výsledkom nebude hlbšie roztrpčenie, ale úľava a radosť z novej zhody. Vy dvaja ste predsa spoločníkmi a nie protivníkmi.
MUDr. Vaščák Blažej, Široké
