V prírode


So všetkými hlasmi prírody, ktoré ma obklopujú,
Ti vyslovujem
svoju lásku, Pane.
Radostne Ťa velebím
so slnečným svetlom
aj s plávajúcimi mrakmi,
ktoré nám dávajú dážď
a so spevom vtákov
vôkol mňa.

Moje srdce Ťa pozdravuje
so všetkou trávou,
s ktorou sa
pohráva vietor.
Tebe sa klaniam
s krami a stromami,
ktoré skláňajú v búrke
hlboko svoje hlavy.

Tebe darujem lásku
svojho srdca
s pôvabnou
krásou kvetov.
S malebnou
večernou oblohou
a rannými zorami,
keď slnko prebúdza
všetko k novému životu
a ďalšiemu rastu.

Nech všetko so mnou velebí Tvoje meno, Pane.
Staň sa!

Pravá Láska



Na počiatku všetkého bola Láska. Ona stála pri zrode sveta a zotrvala v ňom, aj keď si jej stvorenie vyvolilo zlo. Neopustila nás a zostáva s nami od kolísky po hrob, odkiaľ nás len ona jediná vovedie do nového a večného života. No jej najväčším darom pre svet je jej nekonečné a neprestajné prúdenie do sveta ľudí, strachu, egoizmu a tmy.

Veľa sa píše a spieva o láske, veľa o nej snívame a jej obraz nás inšpiruje počas celého života, no najmä v mladosti. Vtedy v nás rezonuje najintenzívnejšie a jej rôzne podoby formujú naše vnútro a tvoria našu budúcnosť. Často jej ale máme toľko, že si ju zamieňame s vášňou a neresťou plných zmätku a sklamania. A to len preto, že my často ani nevieme, čo je skutočná, pravá láska. Ak chceš jej dokonalý príklad, pozri na kríž – je v obete a utrpení. Pozri na oblohu a kvety – je v daroch Božích, vo vôni kvetov a ovocí, v slnku a jeho teple.

Stačí, ak si uvedomuješ svoje nedostatky, každodenné pády – nezapochyboval si o Božej láske k tebe? Alebo si si kládol otázku: „Ako sa Boh môže o mňa starať a byť taký štedrý ku mne napriek tomu, aký som a koľko zlého robím?!“ A odpoveď: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?“ (Rim 8, 35) Bez ohľadu na to, akým nehodným sa cítiš, nemôžeš zastaviť alebo nejakým spôsobom zmenšiť prúd Božej lásky k tebe.

Na tom, čo si On o tebe myslí, sa nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že On ťa bude milovať bez ohľadu na to, čo konáš alebo hovoríš. Vždy na to pamätaj, lebo Božia láska: 1. uzdravuje tvoje city, 2. spôsobí, že tvoja sebaúcta porastie, 3. položí ťa na pevný základ vlastnej hodnoty a dôstojnosti. To spôsobí, že budeš mať úctu k sebe! Bude ťa motivovať k sebaovládaniu! Vieš, keď si naozaj niečo vážiš, chceš to chrániť a rozvíjať. Božia láska, teda pravá láska ti dá schopnosť, aby si sa miloval a potom miloval iných.

Preto si uvedom: Nielen že si ťa Boh vybral, ale On ťa večne, vášnivo, nežne a bezpodmienečne miluje. Neexistuje nádhernejšia, najdokonalejšia, najpevnejšia, najvrúcnejšia, najobetavejšia a najsvätejšia láska ako Jeho láska k tebe – k nám všetkým. Neexistuje väčšie požehnanie a väčšie uistenie ako toto!

spracovala Lucia G., Víťaz

Oheň lásky Božieho milosrdenstva

Keď horí les, požiar sa často zastavuje protiohňom a práve toto prišiel urobiť Ježiš vo svete medzi ľudstvom – zastaviť zlo ohňom lásky. Ľudstvo už horí, ale aké sú to plamene? Sú to plamene náruživosti, nenávisti a násilia, plamene homosexuality, plamene nenarodených detí a eutanázie.


Ak by nebolo našich rodičov, nie sme tu dnes na tomto mieste v takom veľkom množstve“, takto sa nám prihovoril vo svojej homílii prešovský eparcha o. biskup J. Babjak na 3. ročníku slovenskej rozhlasovej púte do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove, ktorú organizovalo rádio Lumen dňa 28. apríla. Sú to slová, ktoré zasiahnu každého veriaceho človeka. Záleží len na nás, či nás zachytia živé lúče Božieho milosrdenstva, ktoré vyžarujú z Ježišovho srdca. Pán Ježiš by nás mál nájsť vnímavých ako malé deti, ktoré sa práve učia chodiť, hovoriť a sú na všetko zvedavé. Medzi pútnikmi z našej farnosti bola malá pútnička 3-ročná Monika, ktorá svojimi očkami všetko vnímala. Nebráňme sa tejto láske namiesto nenávisti, vnesme medzi seba dobrotu, milosrdenstvo a odpúšťanie. Buďme ako tie malé deti.

17 000 ľudí zhromaždených okolo svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove je svedectvom, že Ježiš nás má veľmi rád a nenecháva nás nikdy samých. Určite každý z nás si pribalil do toho duchovného batôžka množstvo prosieb za rodiny, chorých, kolegov z práce, ale aj kopec ďakovaní, lebo je za čo ďakovať. Pekne boli vyrieknuté svedectvá rodín prednesené krátko pred modlitbou sv. ruženca k Božiemu milosrdenstvu.

Mladý otecko, ktorý má 5 detí, sa podelil s tým, že aj pri vyberaní mena môžeme zacítiť závan Božieho milosrdenstva. Pri očakávaní toho posledného dieťatka, ktoré teraz má iba 6 mesiacov, vedeli dopredu na 90 %, že to bude chlapček. Rozhodli sa pre meno Samuel. Ale ako zvykol za všetko ďakovať a prosiť, aj teraz prosil: „Pane Ježišu, rozhodli sme sa dobre? Aké meno máme dať svojmu synovi?“ A keď pri sv. omši počul čítanie o sv. Pavlovi, čosi ho oslovilo. Keď sa narodil chlapček, dali mu meno Samuel. Po príchode manželky domov z nemocnice bol akýsi nesvoj. Ráno zašiel do kostola a keď počul, že pri sv. omši spomenuli, že je dnes sviatok obrátenia sv. Pavla, zašiel do nemocnice k manželke a zmenili meno. Takže ich posledné dieťa sa volá Pavol. Aj takýto môže byť prejav nekonečnej dobroty Božieho milosrdenstva.

A čo sme si odniesli z tejto púte? Od nás sa vyžaduje, aby sme lúče Božieho milosrdenstva šírili ďalej, aby zažiarili všade okolo nás. Potom ľudstvo začne svietiť novým svetlom, ktoré bude opravdivo svietiť a hriať a nie ničiť.
Vďaka Ti, Pane, za všetky dobrodenia, ktorými si nás sprevádzal počas celej púte.

E. Jenčová, Víťaz

Biblická nedeľa v Kokave nad Rimavicou


Tento rok sme na Slovensku už po piatykrát slávili 3. veľkonočnú nedeľu ako Biblickú nedeľu – nedeľu Božieho slova. Projekt začal v roku 2003. Témy prvých troch rokov boli liturgické čítania cyklov A – B – C, vlani liturgické gestá a symboly v súvislosti s používaním písma pri bohoslužbách.

Tohtoročnou témou biblickej nedele boli žalmy. Riaditeľ Katolíckeho biblického diela (KBD) na Slovensku prof. Anton Tyrol zavítal do farnosti Kokava nad Rimavicou, aby spolu s našimi veriacimi slávil túto nedeľu. V homílii poukázal, že „žalmy sú abecedou modlitby veriaceho človeka. Je to preto, že v žalmoch možno nájsť modlitby pre každú životnú situáciu. Poslaním žalmov pri liturgii je vytvárať akoby ozvenu na prvé čítanie.“

K hlbšiemu prežívaniu sv. omše prispel aj slávnostný vstup s evanjeliárom, na každej lavici boli pripnuté citáty zo Svätého písma, ďalej možnosť vytiahnuť si lístok s citátom a uvažovať nad ním celý týždeň, ako aj výstava fotografií o Svätej zemi – ďalší projekt KBD. Boli to požehnané a obohacujúce chvíle pre farnosť.
Na záver sv. omše zahrali dievčatá divadelnú scénku o obeti Kaina a Ábela. Dievčatá vyhrali diecézne kolo biblickej olympiády a budú reprezentovať našu farnosť a aj rožňavskú diecézu na celoslovenskej biblickej olympiáde v Košiciach 14 – 15. mája 2007.

duch. otec Jozef Bednárik

Kultura milosrdenství sv. Františka

Svatý František svazuje své obrácení s jednou určitou, konkrétní zkušeností: Setkal se se sociální bídou své doby, jak se jevila ve zpustlém vzhledu malomocných. Poznal, že Assisi je vlastní “kultura nemilosrdnosti, tj. společenský systém, ve kterém vyrostl a který není postaven na evangeliu; že svět, v němž vyrostl, neřídí bratrství, ale peníze a význam, moc a vláda bohatých nad chudými. Distancoval se tedy od světa (srov. ZFr 1- 5) a začal se svou “kulturou milosrdenství”. Objevil Ukřižovaného a uviděl v něm velké množství malomocných. Objevil evangelium a zaměřil se na velké množství žebráků a nádeníků. Objevil bratrskou a sesterskou církev a pokusil se, aby žila ve společenství chudých a malomocných.

-re-

ROZHOVOR


Poslednú návštevu kláštora Kongregácie Milosrdných sestier III. rádu sv. Františka pod ochranou Sv. Rodiny (OF) na ulici Grohovej v Brne som absolvoval tak trocha s obavou, ale s velkou nádejou v Božie milosrdenstvo. Došla správa, že sr. Anselma Uličná je vážne chorá. Lekár konštatoval – slabé srdiečko.

V duchu som si premietal príčiny tohto stavu. Veď rehoľní bratia a sestry po pädesiatom roku, kedy začali vládnuť komunisti naplno, prežili vo svojom rehoľnom živote mnoho príkoria. Putovanie z jedného miesta na druhé, kde priestory pre pobyt sestier neboli vždy upravené tak, aby sa dalo povedať, že sú vhodné na bývanie. Starostlivosť a obetavosť pre blížneho, väčšinou po domovoch dôchodcov uberala z ich zdravia.

Ešte vo Víťaze mi náš duchovný otec pripomenul: „Nezabudnite urobiť so sestričkou rozhovor.“ Aj keď nebol priestor na nejaký veľký rozhovor, poprosil som sestru Anselmu, aby porozprávala o svojej ceste k povolaniu. Rozhovor je veľmi stručný vzhľadom na jej zdravotný stav, no aj tak jej chcem touto cestou poďakovať za prejavenú ochotu.

§


Sestričky Kočišová a Novotná boli akurát doma vo Víťaze. Zišla som sa s Veronikou Kočišovou pred naším domom a povedali sme si, že pôjdeme do kláštora tiež. Za tých 14 dní, čo boli doma, sme sa rozhodli a išli sme na faru za pánom farárom Jergom.

Marinka Andrišková, Veronika Kočišová a ja sme tak šli na faru povedať, že ideme do kláštora. Pán farár sa nám vysmiali, že sme malé, že nevydržíme, no aj napriek tomu sme naozaj v roku 1945 so sestričkami odišli do Brna.

Veronika Kočišová o týždeň odišla preč, lebo už mala važnú znamosť.

Marinka Andrišková bola v Brne tri roky, mala ešte so mnou obliečku a už mala obnovovať tretíkrát sväté sľuby, ale neviem čo sa stalo, rozhodla sa, že pôjde domov a tak som ostala sama.

Prvé tri roky som bola v kláštore, lebo sme prišli ako štrnásťročné. Rok nás chodili učiť sestričky češtinu a potom som tu ešte dva roky chodila do školy. Po skončení školy som bola v kláštore a pripravovala som sa na obliečku, ktorú som mala 8. decembra 1948. Rok sme mali prípravu, čiže noviciát a v roku 1949 sme mali prvé sľuby.

Po sľuboch ma dali do nemocnice na chirurgiu, kde som bola necelých sedem rokov, pretože potom už prišiel komunizmus a tak sme museli ísť z nemocnice preč.

Dali ma do Nového Jičína do domova dôchodcov, kde som bola 17 rokov. Vedúca tam bola Ruska, veľmi si nás obľúbila, lebo sme boli pracovité a dali sme všetko do poriadku. Lenže potom tam prišla komunistka, ktorá spravila taký nábor, že sme museli sami dať výpoveď. Potom som bola 17 rokov vo Veľkom Újezde v našom ústave. Po tých sedemnástich rokoch som sa vrátil do kláštora v Brne, kde som pomáhala v kuchyni, piekla „cukroví“, opravovala ružence a kde som až doteraz.

pripravil MM

Kto je kňaz?


Boh povoláva svojich kňazov z určitého ľudského a cirkevného prostredia, ktorým sú nevyhnutne poznačení a do ktorého sú poslaní slúžiť Kristovmu evanjeliu. Kňazská identita má svoj zdroj v Najsvätejšej Trojici, ktorá sa ľuďom zjavuje a dáva v Kristovi.

Na základe posvätenia vo sviatosti kňazstva je kňaz poslaný Otcom skrze Ježiša Krista, aby mocou Ducha Svätého žil a pracoval v službe Cirkvi a na spáse sveta. Kňaz je sviatostne včlenený do spoločenstva s biskupom a s ostatnými kňazmi, aby slúžil Božiemu ľudu, ktorým je Cirkev, a aby všetkých priviedol ku Kristovi. Kňaz má teda pôvod v Kristovi, špecifickú účasť s Kristom a je pokračovaním samého Krista, jediného a najvyššieho kňaza novej a večnej zmluvy. Nevyhnutným kľúčom pre pochopenie skutočnosti kňazstva je osobný vzťah ku Kristovi.

Ježiš najprv povoláva učeníkov, aby boli s ním, necháva ich pri sebe, žije s nimi, slovom i príkladom ich učí, čo treba k spáse, a napokon ich posiela ku všetkým ľuďom. Ježiš takýmto spôsobom povoláva a posiela aj dnes.

spracoval p. Ján Benkovský, SJ

Starať sa o Boží ľud



Prvá kresťanská komunita ako jej pôvodné jadro vznikla vtedy, keď sa niekoľkí galilejskí rybári po stretnutí s Ježišom nechali získať jeho výzorom, jeho hlasom a prijali jeho naliehavú výzvu: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1, 17).

Boh si vždy vyberal istých ľudí, aby s ním bezprostrednejšie spolupracovali na jeho spásnom pláne. V Starom zákone to bol Abrahám, Mojžiš, proroci. V Novom zákone Ježiš, prisľúbený Mesiáš, povolal jednotlivých apoštolov, aby boli s ním a podieľali sa na jeho poslaní.

Starostlivosť o povolania si vyžaduje trvalú „výchovu“ k počúvaniu Božieho hlasu, ako to robil Eli, ktorý pomohol malému Samuelovi pochopiť, čo Boh od neho žiada, a ihneď to uskutočniť (porov. 1 Sam 3, 9). Poslušne a verne počúvať Boha nemôžeme inak ako v atmosfére intímneho spoločenstva s ním. A to sa realizuje predovšetkým v modlitbe. Dobrý pastier nás vyzýva, aby sme sa spoločne a vytrvalo modlili k nebeskému Otcovi za zoslanie povolaní do služby Cirkvi ako spoločenstva.

Ak ten, kto sa dáva do služby evanjelia, žije z Eucharistie, napreduje v láske k Bohu a k blížnemu, a tak prispieva k budovaniu Cirkvi ako spoločenstva. Možno potvrdiť, že „eucharistická láska“ je motívom a základom pre činnosť všetkých povolaní v Cirkvi, lebo povolania na kňazstvo a do iných funkcií a služieb prekvitajú uprostred Božieho ľudu tam, kde sú ľudia, cez ktorých Kristus prežaruje prostredníctvom svojho slova, vo sviatostiach a zvlášť v Eucharistii.

Prosím Pannu Máriu, aby v kresťanskom ľude nechýbali služobníci Božej radosti: kňazi, ktorí v spoločenstve so svojimi biskupmi verne ohlasujú evanjelium a vysluhujú sviatosti, starajú sa o Boží ľud a sú pripravení evanjelizovať celé ľudstvo. Nech na jej príhovor aj v našej dobe rastie počet zasvätených osôb, ktoré idú proti prúdu tým, že žijú podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti a prorocky svedčia o Kristovi a jeho posolstve spásy.

Z posolstva Svätého Otca Benedikta XVI. k 44. Svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania

Ako povedať „NIE“


Povedať „NIE“ často vyžaduje viac ako jednoslovnú odpoveď. Je dôležité byť psychologicky pripravený na „línie“, ktoré môže niekto použiť, aby vás dotlačil k sexuálnemu styku. Zapamätajte si, že odpoveď na tieto „línie“ môže raz a navždy ukončiť tento tlak. Komunikujte svoje dôrazné „NIE“ a tento tlak bude ukončený. Tu sú odpovede pre štandardné línie, ktoré môžete počuť.

„Nemiluješ ma?“ • „Milujem ťa dosť na to, aby som Ti povedala nie.“

„Ak ma skutočne miluješ …“ •„Ak ma skutočne miluješ, nemal by si to odo mňa chcieť. Ak máš skutočný záujem o niekoho, tak ho netlačíš, aby robil to, čo nechce.“

„Všetci to robia.“ •„Všetci, ale ja nie.“

„Poďme, všetci to robia.“ •„Potom nebudeš mať žiadny problém nájsť si niekoho iného.“

„Nezdám sa ti príťažlivý?“ •„Zdáš sa mi veľmi atraktívny. Mám ťa veľmi rada. Ja nechcem zničiť náš vzťah – a tým, že sa zmení na telesný, by sa to stalo.“

„Nerob si starosti. Použijem ochranu.“ •„Budeš potrebovať ochranu, ak ma nenecháš.“

„Robím to so všetkými mojimi priateľkami.“ •„Ale nie v mojom prípade. Mimochodom, odteraz som tvoja expriateľka.“

„Chceš povedať, že si ešte panna? Čo si frigidná?“ •„Nie, som bystrá.“

„Nemiluješ ma?“ •„Nerešpektuješ ma?“

„Dobre, vyzleč sa a buďme spolu. Nemusíme nič robiť.“ •„Vyzerám taká hlúpa?“

„Ak otehotnieš, vezmem si ťa.“ •„Prečo čakať. Vezmime sa hneď!“

„Prestanem, keď mi povieš.“ •„A čo tak hneď teraz?“

„Milujem ťa.“ •„Tak to dokáž, prosím, tým, že budeš rešpektovať moje hodnoty.“

„Na čo čakáš?“ •„Na medové týždne!“

„Máš zábrany alebo čo?“ •„Nie, som slobodná od tlaku mať styk pred manželstvom.“

„Sex nie je nič veľké.“ •„Je to niečo veľké pre mňa, pre môjho budúceho manžela a je to niečo veľké pre Boha. Som rozhodnutá nechať si sex až do manželstva.“

Aj keď dievčatá môžu a niekedy navedú chlapcov, chlapci častejšie používajú tieto „línie“, aby dostali sex. A, bohužiaľ, veľa dievčat im podľahne. Dievčaťu je ťažko uveriť, že chlapec klame, keď hovorí zdanlivo s veľkou úprimnosťou: „Milujem ťa.“

Ak si dievča, potrebuješ vedieť dve veci:

• Ak chlapec použije akýkoľvek druh nátlaku na teba, aby si išla rýchlejšie ako chceš ísť, to znamená, že miluje rozkoš a chce za obeť tvoju sebaúctu a fyzickú bezpečnosť pre seba. Zaujíma sa iba o to, čo chce dostať.

• Veľa chlapcov bude klamať, povie čokoľvek a urobí čokoľvek iné, len aby dostalo sex.

Tu je výpoveď jedného chlapca, ktorý si to otvorene priznal: „Učil som sa spracovať svoju oponentku do pozície, kde by nemohla povedať nie. Ak som vycítil, že v jej mysli je morálna dilema, snažil som sa hrať úlohu, ktorá dospela až k bodu, kde je sex nevyhnuteľným.“

Vyskúšajte si svoje „línie“ a obliekajte sa účelne (obliekajte sa skromne a tak aby ste nevysielali zmiešané signály). Naučte sa povedať „NIE“ vaším telom, slovami a správaním. Budete mať radosť, že ste to dokázali. A zapamätajte si, ak chodíte s niekým, kto vás tlačí do sexu, chodíte s nesprávnou osobou.

Zdroj: www.prolife.com

Deti a komunikačné prostriedky: výzva pre výchovu


Výzvy, ktorým musí súčasná výchova čeliť, sú často spojené s rastúcim vplyvom médií v našom svete. Médiá, ako aspekt fenoménu globalizácie, navyše podporované rýchlym rozvojom technológií, silne determinujú kultúrne prostredie. Existujú hlasy, ktoré tvrdia, že formačný vplyv médií vo výchovnom procese súperí s vplyvom školy, Cirkvi a možno dokonca aj rodiny. Pre mnoho ľudí je skutočné to, čo médiá predkladajú ako skutočné.

Za výchovu detí k selektívnemu používaniu médií sú zodpovední rodičia, Cirkev a škola. Najdôležitejšia je tu však úloha rodičov. Oni majú právo a povinnosť zaistiť rozumné používanie médií, pričom formujú svedomie svojich detí, aby boli schopné správne a objektívne usudzovať a aby ich potom tento úsudok viedol k prijatiu alebo odmietnutiu predkladaných programov.

Mediálna výchova má byť pozitívna. Keď deťom predložíme to, čo je esteticky a morálne na vysokej úrovni, pomôže im to rozvíjať si schopnosť hodnotiť, byť rozvážnymi a vedieť rozlišovať. Tu je dôležité uvedomiť si, že najdôležitejší je príklad rodičov, ale tiež užitočnosť oboznamovania sa mladých s klasikmi detskej literatúry, maliarstva a vážnej hudby. Krása, akoby odraz božského, inšpiruje a oživuje srdcia a mysle mladých, pokým ošklivosť a vulgárnosť majú na ich postoje a správanie devastujúci vplyv.

Výchova vo vzťahu k médiám je náročná, vyžaduje si cvik v uplatňovaní slobody. Príliš často sa totiž sloboda predstavuje ako neprestajné vyhľadávanie potešenia a nových zážitkov. To je však odsúdenie, nie oslobodenie! Pravá sloboda by nikdy neodsúdila jedinca – najmä dieťa – k nenásytnému vyhľadávaniu novostí. Vo svetle pravdy autentická sloboda nás povoláva, aby sme si – nie neuvážene, ale na základe slobodného rozhodnutia – vyberali všetko, čo je dobré, pravdivé a krásne. Rodičia sú strážcami tejto slobody svojich detí a keď im postupne dávajú čoraz väčšiu slobodu, vedú ich k hlbokej radosti zo života.

Túžbu vychovávať deti v súlade s hodnotami krásy, pravdy a dobra, vychádzajúcu rodičom i učiteľom priamo zo srdca, môže mediálny priemysel podporiť iba v tej miere, v akej podporuje fundamentálnu dôstojnosť ľudskej bytosti, pravú hodnotu manželstva a rodinnej lásky, ako aj pozitívne výdobytky a ciele ľudstva.

Bolo by dobre, aby sa každý zamyslel nad kontrastom medzi Kristom, ktorý „(deti) objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich“ (Mk 10, 16) a tým, kto pohoršuje jedného z týchto maličkých, lebo „tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk“ (Lk 17, 2). Preto znova apelujem na ľudí nesúcich zodpovednosť za masmediálny priemysel, aby chránili spoločné dobro, napomáhali pravdu, obhajovali ľudskú dôstojnosť jednotlivca a posilňovali úctu voči potrebám rodiny.

Z posolstva Svätého Otca Benedikta XVI. k 41. Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov