V prvú novembrovú sobotu sa skoro ráno vychystalo pár mladých ľudí z Víťaza, zo Širokého a Sedlíc spolu s duchovným otcom na jednodňový výlet do Tatier. Bolo nás desať, aj keď pôvodne malo byť „dušičiek“ z farnosti viac, no nezáleží na kvantite, ale na kvalite.
Aj keď počasie ráno nebolo priaznivé, nálada sa so zvyšujúcou teplotou zlepšovala. V Poprade sme zahnali driemoty, niektorí nákupom, iní teplým čajom (alebo inými domácimi dobrotami). Všetko svedomito zaznamenával Martin, ktorý naozaj väčšinou nenápadne a rýchlo fotografoval krásy Božej prírody, aj naše maličkosti. Ozajstná turistika začala v Starom Smokovci, odkiaľ sme mali namierené až na Skalnaté pleso. Počasie nám prialo, zásob jedla sme mali dosť, aj prestávky sme si dopriali pravidelné a tak sme sa s väčším či menším nadšením (šomraním) dostali až na Skalnaté pleso. Časový sklz nikomu nevadil. V nadmorskej výške 1751 m.n.m. to už nebola žiadna sranda, ale napriek tomu niekomu napadla úžasná myšlienka vystúpiť a dotknúť sa Lomnického štítu. Spočiatku sa to pozdávalo hlavne chlapom, ale keďže nás svojím nadšením a zapálením pre adrenalínový šport nemuseli dlho presviedčať, do desiatich minút sme všetci odhodlane stáli v rade pri pokladni. No tak ako v živote sme raz hore a raz dole, tak aj po našom nadšení nasledovalo sklamanie. Počasie sa zhoršilo a tak sa plánovaný výjazd na Lomničák musel zrušiť. Do budúcnosti je to pre nás výzva ako vystúpiť na Pánov vrch a z výšky spoznávať všetko to nádherné, čo stvoril, vnímať jeho prítomnosť a cítiť sa pritom takí maličkí. Výlet sme ukončili dobrou večerou v reštaurácii, kde síce určite postrehli, že sme východniari, ale nikomu to nevadilo. Cestou domov sme sa ešte zastavili v motoreste na kávu a čaj.
Cieľom tohto výletu nebolo „vydriapať sa“ na jeden zaujímavý vrch v Tatrách a tým si dokázať, že sme ešte mladí. Cieľom bolo byť spolu, zažiť niečo pekné, podeliť sa o zážitky a tým budovať a upevňovať vzťahy v spoločenstve. Tento výlet k tomu určite prispel.
Mária Timková, Sedlice