Mračiť sa zakázané! alebo deväťnásť pravidiel dobrej nálady

1. Tvárte sa veselo, radostne; ste kresťania, vykúpení ľudia. Keď vás niečo vo vnútri rozladí, pozrite sa do zrkadla skôr, než pôjdete medzi ľudí. Utrite si čelo a usmejte sa!
2. Majte vždy poruke dobré slovo. Nič vás to nestojí. Nedovoľte, aby vaše srdce bolo tak kŕčovito stiahnuté, že by zo seba nevydalo vľúdneho slova. Také prívetivé prianie: „Želám vám dobrú noc!“ alebo „Dobré ráno!“ pôsobí ako slnečný lúč.
3. O každom zmýšľajte dobre! Väčšina ľudí to nemyslí zle. Diablov nie je medzi nami tak mnoho. Trochu veľkodušnosti, trochu dobrého zmýšľania, pohľad do malého srdca nášho protivníka – a …
4. Čo vás pohoršuje, o tom nevykladajte iným. Je toho už dosť v malom i veľkom svete. Čo ďalej nepoviete, pre iných akoby neexistovalo.
5. Vystúpme peši na vrch alebo aspoň v myšlienkach. Zhora je všetko malé – ľudia, domy, dediny, mestá … a zlo už vôbec nie je vidieť.
6. Zájdite si do prírody. Vaše srdce bude ako pohár zvírenej, kalnej vody. Všetok kal sa usadí na dne a voda bude znovu čistá. Ako sa vták vznáša k nebu a spieva, tak sa vaše srdce povznesie a rozveselí.
7. Pozorujte oči detí, kvety, hviezdy. To vám pomôže, aby ste zabudli na všetko, čo je škaredé. Zaženiete tieseň, potešíte a rozohrejete srdce a osviežite myseľ.
8. Pozor! Nezakopávajte o kamienky! Je smiešne, keď veľký človek kľaje a padne, pretože zakopol o kamienok. Rezko ho odkopnite alebo ho prekročte!
9. Spievajte a nechajte aj iných spievať. Hrajte a nechajte aj iných hrať. Kde sa spieva a hrá, tam sa prebúdzajú dobrí duchovia a zlí odtiaľ utekajú. Povesť o kúzelnej piesni nie je výmysel.
10. Kúpte sa v studenej i teplej vode. V kúpeli sa očistí a osvieži nielen telo; i duša mimovoľne nadobudne pokoj a radosť.
11. Dbajte o dobré trávenie! Pokazený žalúdok a zápcha prinášajú zádumčivosť. Striedmosť a bylinkový čaj sú dobré pre správnu náladu.
12. Zachovajte poriadok. Neporiadok vedie k náhleniu, náhlenie k rozčuľovaniu, rozčuľovanie k zlosti. Majte poriadok vo veľkých a malých veciach, v stolíku, v skrini, v gombíkoch na košeli. To všetko dodá túžobný pokoj a miernosť.
13. Dobre spite. Vyspatý človek je väčšinou veselý, človek unavený je len zriedka veselý, vľúdny. Ľudia, ktorí nemajú čas na spánok, nemajú preto ani silu usmiať sa.
14. Dávajte, len dávajte! Je jedno, čo a komu. Tak na seba dohliadnete. Lakomec bol vždy neradostný človek. Kto sa naučil dávať, je vždy v dobrej nálade a veselý.
15. Nezabudnite sláviť sviatky!
16. Choďte na spoveď!
17. Milujte! Na toto slovo isto mnohí čakajú. To je predsa správny recept na dobrú náladu.
18. Schovajte sa pod ochranný plášť Božej Matky.
19. Verte v Boha!

prevzaté

Modlitba za Svetové dni mládeže

Pane Ježišu Kriste, Spasiteľ sveta,
Ty si sa stal človekom,
aby si nám daroval život v plnosti.
Ty zostávaš s nami vo svojej Cirkvi
až do konca časov.
Vtedy bude zavŕšené
tvoje kráľovstvo,
nové Nebo a nová Zem,
plné lásky, spravodlivosti a pokoja.
To veríme, na tom budujeme,
za to ti ďakujeme.

Prosíme ťa:
žehnaj mladých ľudí na celom svete.
Daj sa poznať tým, ktorí ťa hľadajú.
Zachvej tými, ktorí v teba neveria.
Posilni vieru tých, ktorí ťa vyznávajú.
Dovoľ im, aby sa k tebe stále znovu
vydávali na cestu
ako traja mudrci z východu.
Urob z nich budovateľov
novej civilizácie lásky
a svedkov nádeje pre celý svet.
Priblíž sa cez nich aj k tým,
ktorí trpia hladom, vojnou a násilím.

Naplň svojím Duchom Svätým všetkých,
ktorí sa podieľajú na príprave
Svetových dní mládeže 2005.
Dovoľ im vložiť silu ich viery a lásky
do služby tvojho kráľovstva,
aby prijali s otvoreným srdcom
bratov a sestry z celého sveta.

Ty si nám dal Máriu za matku.
Dovoľ, aby na jej príhovor
Svetové dni mládeže
boli sviatkom viery.
Daruj svojej Cirkvi
počas týchto dní novú silu,
aby svetu vydávala
vierohodné svedectvo o tebe.

O to ťa prosíme,
lebo ty si náš Pán a Boh.
Ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom
a Duchom Svätým
naveky. Amen.

Logo X. Svetového dňa mládeže

Najdôležitejším momentom Svetových dní mládeže je stretnutie s Ježišom, preto logu dominuje kríž, ktorý symbolizuje Ježišovu prítomnosť na tomto podujatí.

Červená farba znamená lásku, nadšenie a bolesť. Vyjadruje Božiu lásku a Ježišovu smrť na kríži, ale pripomína aj bolesť, ktorá je prítomná v našich životoch a v celom svete. Kríž je hlavným symbolom kresťanskej nádeje a vykúpenia Ježiša Krista, ktorý premohol každú bolesť. Hviezda symbolizuje Božie vedenie a ukazuje smer. Svieti ako Božie znamenie označujúce miesto, kde sa narodil Ježiš. Podľa biblie hviezda ukázala trom mudrcom z východu cestu, ktorou majú ísť, aby našli Ježiša. Po dlhom putovaní mudrci našli a spoznali Ježiša a zasiahnutí touto skúsenosťou sa vrátili domov zmenení. Presne tak ako hviezda vtedy svietila nad maštaľou v Betleheme, dnes svieti na Boží dom v Kolíne. Táto hviezda chce viesť mladých z celého sveta do Kolína na Svetové dni mládeže. Príďte sem! Chvost kométy vyjadruje dráhu hviezdy: prichádza zhora – od Boha. Preto pretína obmedzený horizont nášho pozemského sveta. Zlatá farba pripomína nebeskú žiaru Boha, ktorá osvetľuje temnotu tohto sveta. Kométa je v celom svete symbolom sviatku narodenia Ježiša Krista. Kolínska katedrála reprezentuje miesta, kde sa bude konať 20. Svetový deň mládeže. Po stáročia boli v tejto katedrále uctievané relikvie troch mudrcov. Červená farba katedrály v logu symbolicky spája Cirkev s krížom: Kristus a Cirkev sú neoddeliteľne spojení. Práve prostredníctvom Cirkvi je Ježiš, ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus, prítomný v dejinách sveta. Štylizovaný tvar katedrály v logu je tiež symbolom všetkých ostatných kostolov v Nemecku, v ktorých sa budú konať mnohé podujatia Svetových dní mládeže. Elipsa, ktorá rámuje logo, má niekoľko významov. Predstavuje písmeno C – začiatočné písmeno Ježišovho mena (Christ), ale aj univerzálneho spoločenstva Cirkvi (Communio). Vyjadruje tiež objatie Boha, ktorým nás ochraňuje. Oblúk ďalej symbolizuje oblohu, ktorá je obrazom Božieho milosrdenstva, obklopuje a zachraňuje celý svet, má preto modrú farbu. Oblúk elipsy je otočený ku krížu, zároveň sa smerom k nemu otvára. Celkové posolstvo loga poukazuje na kríž: kresťania sa musia obrátiť ku krížu, k Ježišovi, ktorý bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, k adorácii, ako hovorí motto 20. Svetového dňa mládeže: „Prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2,2). Dolná časť oblúka pripomína rieku Rýn a loď, ktorou je Cirkev podobná Noemovej arche záchrany. Modrá farba tohto oblúka zároveň predstavuje vodu krstu.

-re-

Čo to je Svetový deň mládeže?

Svetový deň mládeže je púťou mladých, je to festival stretnutí a jednoty. Pozvanie je adresované mladým celého sveta. Zmyslom Svetového dňa mládeže je naplniť výzvu Svätého Otca Jána Pavla II. – výzvu na novú evanjelizáciu, ktorá sa má dotknúť aj mladých. Svetový deň mládeže dáva mladým príležitosť objaviť v skúsenosti spoločného putovania, modlitieb a chvál „mladé a moderné tajomstvo Cirkvi.“

Svetové dni mládeže sa rodili postupne a spontánne. Rok 1983 bol vyhlásený za Svätý rok. Na 11. – 15. apríla 1984 pápež Ján Pavol II. pozval mladých z celého sveta do Ríma. Mladí ľudia spolu s pápežom uvažovali o radosti, slobode a láske; dni plné povzbudení a rozhovorov. Pri tejto príležitosti daroval 22. apríla 1984 Svätý Otec mladým veľký drevený kríž. Chcel, aby sa kríž Svätého roka stal znamením lásky Boha k mladým ľuďom na celom svete. Na kríži sa nachádza nápis: „Neste ho po zemi ako znamenie lásky Pána Ježiša k celému ľudstvu a ohlasujete všetkým, že vykúpenie a spása je len v Kristovi zomrelom a zmŕtvychvstalom.“ Odvtedy tento kríž obišiel takmer celý svet, bol prítomný na všetkých ďalších svetových stretnutiach mládeže. 20. decembra 1985 Sv. Otec spolu s kolégiom kardinálov rozhodol, že Kvetná nedeľa sa bude každoročne sláviť ako Deň mládeže. Od roku 1985 do roku 2004 sa slávilo 19 Svetových dní mládeže.

-re-

Prísľub Eucharistie

Ježiš už dávno pred Poslednou večerou pripravoval apoštolov na toto neslýchané tajomstvo viery. Hovoril o ňom možno viackrát. Ale raz o ňom hovoril zvlášť otvorene. Sv. Ján nám zachoval túto udalosť v rozprave o rozmnožení chleba …

Ježiš, obklopený mnohými zástupmi, rozhodol sa ich, hladných, nasýtiť. Vzal do svojich rúk neveľa chleba. Bol to obyčajný chlieb, akým sa ľudia denne živia. Ale v tej chvíli to už bol chlieb v jeho rukách. O malú chvíľu mali všetci uvidieť, čo to znamená, keď niečo vezme do svojich rúk Ježiš, Boží Syn. Chlieb, ktorý učeníci podali Ježišovi, prešiel od dozretého zrna na poli, cez žatvu a mlatbu mnohými rukami. Ale najrozhodujúcejšie bolo to, že sa ocitol v Ježišových rukách. Božie ruky sú ruky tvorivé a štedré, z nich sa rozdáva od počiatku sveta, rozdáva sa donekonečna. Ježiš ho lámal a dával učeníkom, tí ho rozdávali ľudu. Ježiš všetkých zjednotil okolo svojho chlebaBoh rozdáva, a nechýba mu. Kto to pochopí? My rozdávame, no ubúda nám. Ale vo veciach ducha máme aj my akúsi schopnosť a dar a moc rozdávať tak, aby nám neubúdalo. Rozdávame vedomosti, a neubudne nám … Rozdávame lásku, a nemáme jej menej … Rozmnoženie chleba bolo dobrodením – ľudia sa nasýtili. Rozmnoženie chleba ich malo nielen telesne nasýtiť, bolo i znamením čohosi väčšieho, než je telesné nasýtenie. Telesný chlieb nestačí. Aj keby sme mali plné komory a sklady chleba, môžeme sa nenávidieť, strpčovať si život, navzájom si škodiť, prežívať nepokoj a prázdnotu a nakoniec zomierať v neistote svedomia a budúcnosti. Telesný chlieb nenasycuje všetky naše potreby a nezabezpečuje nám život navždy. „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (Jn 6,27). Ježiš sám osobne bude duchovne živiť ľudí. On sám bude pre nich pokrm – bude pre nich „chlieb večného života“. Nielen svojimi myšlienkami, svojou náukou, svojou múdrosťou, lež osobne. Sám o sebe povedal: „Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba … Ja som chlieb života … Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta … Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (por. Jn 6,33-54). Viera v Eucharistiu je cesta do večného života. Tu sa Ježiš dotkol ústredného bodu. Poslucháči sa musia rozhodnúť – buď uveriť a prijať Eucharistiu pre večný život alebo odísť od Ježiša. Apoštoli sa rozhodli. Peter odpovedá za všetkých a vyznal vieru: „Pane, a ku komu by sme išli?“ Prisľúbenie Eucharistie bolo záhadné, no Peter obnovuje oddanosť Ježišovi. Prijíma jeho slová o Eucharistii, nie však preto, že by im rozumel, ale preto, lebo verí Ježišovi: „Ty máš slová večného života.“ Eucharistia sa stala skúšobným kameňom viery.Eucharistia zostáva základným rozhodnutím viery až dodnes. Jedni ju vo viere prijímajú, druhí považujú Ježišove slová za príliš tvrdé a neprijateľné. Tí, ktorí ju neprijali, vlastne opustili Ježiša. Tí, ktorí zostali verní, uverili v Eucharistiu, ešte tesnejšie sa primkli k Ježišovi. Stali sa jedno v Eucharistii. V Eucharistii sú zahrnuté najhlbšie tajomstvá – života, náuky, utrpenia, vzkriesenia a nanebovstúpenia Pána. Viera v Eucharistiu vyjadruje celok kresťanskej viery. Sv. Tomáš Akvinský v predtuche smrti si prosil Najsvätejšiu sviatosť. Podľa zvyku ho žiadali, aby vyznal vieru v túto sviatosť: „Naozaj verím a držím za isté, že toto je pravý Boh a pravý človek, Syn Boha Otca a Panny, Matky. Verím to z hĺbky srdca a vyznávam to nahlas teraz, ako to žiada kňaz, ktorý mi priniesol túto svätú sviatosť. Prijímam ťa, cena mojej spásy. Z lásky k tebe som študoval, bedlil, pracoval; teba som ohlasoval a učil. Nikdy som nepovedal nič proti tebe …“

spracoval OS

“Prišli sme sa mu pokloniť”

Dobre poznáme stať z evanjelia o mudr-coch. Odišli, lebo uvideli hviezdu na východe až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Nesmierne sa zaradovali, keď uvideli dieťa s Máriou, „padli na zem a klaňali sa mu“. A potom „inou cestou sa vrátili do svojej krajiny“ (porov. Mt. 2, 1-12).

„Prišli sme sa mu pokloniť“ je témou 20. Svetového dňa mladých v Kolíne nad Rýnom (august 2005).
Čo to znamená pre nás všetkých? Mudrci boli tí, čo skúmali chod nebies. Túžili nájsť pravdu. A našli ju v Betleheme, čo značí „dom chleba“. V skromnej betlehemskej maštali mrzlo na troche slamy „pšeničné zrno“, ktoré prinesie veľkú úrodu.
Aj my hľadáme pravdu, študujeme, chceme poznať čo najviac. Ale hľadajme dobre, študujme usilovne a nájdeme v človekovi, v sebe Boží obraz, nájdeme veľkú pravdu: jednorodený Syn Boží sa zriekol svojej prirodzenosti a prišiel na zem, aby zomrel na kríži. On, hoci bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby sme sa jeho chudobou obohatili. To je úžasné tajomstvo!
Pápež Ján Pavol II. nás vyzýva s vierou kráčať po Spasiteľovej ceste, od chudoby jasličiek až po otupenosť kríža a vtedy lepšie pochopíme tajomstvo jeho lásky, ktorá vykupuje ľudstvo. Neostane nám nič, len klaňať sa mu ako mudrci. Keď ho nájdeme, máme sa mu klaňať. Ten istý Ježiš je prítomný aj v Eucharistii svojím telom, krvou, dušou a božstvom ako pokrm do večnosti. Neváhajme a pristupujme k svätému prijímaniu v Roku Eucharistie. Svätá omša s prijímaním sa stá-va skutočným stretnutím lásky.
Buďme ctiteľmi pravého Boha a priznajme mu prvé miesto vo svojom živote. Nepod-ľahnime módam, ktoré zanechávajú vnútri človeka duchovné prázdno. Milujme Krista! On je skalou, na ktorej si budumte svoju budúcnosť i solidárnejší a spravodlivejší svet. Aj my prinesme Bohu zlato – život a nasle-dujme ho s láskou. Kadidlo – to sú naše modlitby každý deň. Myrhu ako cit plný vďačnosti za jeho obetu na kríži.
Ako mudrci aj my odchádzajme po spoznaní Krista a prijatí pod spôsobom chleba inou cestou. „Iná cesta“ naznačuje konverziu – obrátenie. Stretnutie s Kristom a prijatie jeho evanjelia mení náš život k väčšej kvalite a vedie k odovzdávaniu vlastnej skú-senosti ostatným. Je ešte mnoho mladých, ktorí nepoznajú Krista. Je to úloha všetkých nás, mladších aj starších.

duchovný otec

Ad: O poslaní kňaza O čom som dnes kázal …

Chcem sa s vami podeliť o môj príhovor, resp. prezentáciu mojej nedeľnej kázne – ozaj stojí za zverejnenie. Kto chce, nech si prečíta, kto nie, nech nechá tak a žije si svoj život po starom …

Chcem sa s vami podeliť o môj príhovor, resp. prezentáciu mojej nedeľnej kázne – ozaj stojí za zverejnenie. Kto chce, nech si prečíta, kto nie, nech nechá tak a žije si svoj život po starom …
Keby som sa niekoho z mladých opýtal, kto chce byť lekárom, právnikom, letcom či manažérom, isto by sa ozvalo: ja tým, ja tým … Ale keby som sa spýtal, kto z vás chce byť kňazom, asi by ste mi odpovedali: to nie, to mi ani nenapadlo.
Pozrime sa na kňazstvo reálne: väčšina rodičov nezavolá kňaza, aby naučil ich deti Desatoro; myslia si, že im stačí násobilka. Mladí ľudia nezavolajú, aby ich kňaz pripravil do manželstva; hlavne, že je veselá svadobná hostina. Mladí rodičia nepožiadajú, aby sme ich pripravili na výchovu dieťaťa; dôležitý je luxusný kočík. Nezavoláte, aby sme pripravili vašich starých rodičov na večnosť; hlavne, že na pohrebe bude veľa vencov. Áno, ešte nás ako funebrákov využívate. Ale to sa nepáči nám, kňazom. My sme neopustili povolanie lekárov, právnikov, letcov či manažérov kvôli mŕtvym, ale kvôli živým.
Kto je to kňaz? Ježiš nám dnes odpovedá: je to pastier ľudí. Je to človek, ktorý je kňazstvom vyňatý zo svojich príbuzenských zväzkov, nezakladá si vlastnú rodinu, aby tu bol pre druhých ako Kristov hlas, ako Kristov posol, ako Kristov apoštol. Ľudia sú v prudkom tempe života naklonení stále zabúdať, že sú ľuďmi, sú naklonení strácať ľudskú tvár a konať ako zvieratá.
Ľudia dokážu riadiť kozmické lode, ale nevedia riadiť sami seba. Ľudia dokážu stavať mravenisko veľkomiest, ale nevedia tam byť šťastní. A v tomto je úloha kňaza, aby ľuďom stále pripomínal, že sú ľuďmi a majú byť ľuďmi, že sú stvorení na Boží obraz a majú sa teda podobať Bohu svojou vzájomnou láskou. Ľudia sú stále v pokušení zosadiť Boha a posadiť namiesto neho seba. Ľudia sú stále naklonení považovať človeka za produkt práce a vplyvu prostredia. A je poslaním kňaza vysvetľovať, že prácu robia aj stroje a kone, a nestanú sa tým ľuďmi; iba uťahanými koňmi a opotrebovanými strojmi. Že človečenstvo v nás rastie tým, čo je za prácou: keď pri práci v záhrade počujeme spev vtáka, keď si všimneme pri plote žltú púpavu. Ľudia sú stále naklonení obmedzovať morálku na to, čo je momentálne módne v tej či onej spoločnosti. A je poslaním kňaza vychovávať svedomie človeka podľa večných nemenných noriem Stvoriteľa.
Kresťan sa líši od ostatných v prvom rade tým, že je láskavý. Žije rovnako ako ostatní až na to, že nikomu neublíži, ale keď môže, pomôže; že sa radšej smeje, než mračí; že má viac dôvery, ako strachu; že je pokojnejší a radostnejší, ako tí okolo neho. Keď takýto nie je alebo to tak nerobí, nie je asi poriadnym kresťanom a svetu aj sebe to len predstiera. Chceme takýmito zostať alebo sa konečne zmeniť na lepších …?

Stanislav Illéš http://illes.blog.sme.sk/

Milé deti!

Čas letí. Určite ste veľakrát počuli tieto slová. Povedal ich niekto okolo vás alebo aj vy sami.

Čas je v našom živote veľmi dôležitý. Dôležitejšie ale je, ako ho dokážeme využiť.
Skúste porozmýšľať nad týmito myšlienkami:
– deň má 24 hodín – koľko času čomu venujeme alebo dokážeme venovať Bohu, našim blízkym,
– ako vieme využiť čas, ktorý máme,
– najväčšiu cenu má čas, ktorý venujeme iným.
Vypočujte si príbeh. Volá sa
Čas žitia
Osol, mucha a korytnačka sa zápalisto rozprávali o živote. „Hej“, povedala mucha, „keby som tak mala viac času, všetko by bolo jednoduchšie. Viete si predstaviť, čo to je stihnúť všetko za dvadsaťštyri hodín? Narodiť sa, vyrásť, trpieť, byť šťastná, zostarnúť a zomrieť? A to všetko za dvadsaťštyri hodín?“
„Čo by som ja dal za to,“ povedal osol, „keby som mohol žiť iba dvadsaťštyri hodín. V krátkom čase vychutnať všetko, čo existuje. To by bolo prekrásne! Žiť krátko, ale správne!“
“Ja vám nerozumiem“, nadhodila korytnačka. „Ja mám teraz už tristo rokov. Keby som vám chcela porozprávať, čo všetko som prežila, nemala by som veru dosť času. Je toho jednoducho priveľa. Už pred dvesto rokmi som si priala, aby sa môj život skončil. Obdivujem ťa,“ povedala oslovi a potom sa obrátila k muche, „teba ľutujem.“ „Keď to všetko počúvam“, povedal osol, „ja by som bol rád, keby som sa dožil tristo rokov. Mať dosť času, aby som mohol vychutnať život! Žiť dlho a intenzívne!“
Potom všetci traja zosmutneli a zmĺkli, lebo každý meral svoj život podľa vlastných hodiniek a túžil si ho predĺžiť, skrátiť alebo oboje. Nešťastní sa vybrali k pavúkovi, lebo bol známy svojou múdrosťou. Žiadali ho o radu. „Korytnačka“, povedal pavúk, „prestaň nariekať, lebo nikto nemá toľko skúseností ako ty!“ Muche povedal: „Mucha, prestaň nariekať, lebo nikto nemá toľko radostí ako ty!“ Tu sa ozval osol a spýtal sa, čo by poradil jemu. „Tebe neradím nič“, odpovedal pavúk, „lebo ty si chcel oboje. Ty si a ostaneš osol!“
(Mozaika radosti)

Porozmýšľajte o tom:
– Koľko rokov by si sa chcel dožiť?
– Čo by si chcel v živote stihnúť?
– Stačí ti 24 hodín, ktoré má jeden deň?
– Ako ich dokážeš využiť, čo približne robíš?
Čas sa vlečie, tečie, uteká, beží, letí … alebo … odsýpa to …, takto to zvykneme hovoriť v rôznych situáciách. Skúsme si teraz spolu napísať na urobený plagát:
Kedy mi čas „uletel“ – Kedy sa mi „vliekol“
Prečo takto vnímame plynúci čas? Ak ma niečo baví a robím to rád, mám pocit, že ten čas neskutočne letí, ale ak niečo musím, čo ma nebaví, chcem, aby už bolo po tom a mám pocit, že ten čas sa priam vlečie …
Urobte si špeciálne hodiny. Rozdeľte si krúžok na 16 dielikov. Deň má 24 hodín, z toho by sme mali aspoň 8 hodín spať, aby sme boli zdraví a vládali dobre využívať čas počas dňa. Preto máme len 16 dielikov. Každý dielik predstavuje 1 hodinu dňa (napr. od 6:00 h ráno do 22:00 h večer).
Na jednu stranu si každý skúsi napísať, ako trávi taký jeden bežný deň, napr. školský. Zistíme tak, koľko času čomu venujeme. Uvidíme, koľko času dokážeme venovať v taký bežný deň napr. Pánu Bohu, ale i svojim rodičom, priateľom a pod.
Krúžok otočíme na druhú stranu a skúsime vytvoriť špeciálne hodiny. Do jednotlivých dielikov budeme vpisovať komu alebo čomu chceme venovať čas, na čo si určite chceme nájsť čas, napr. čas na modlitbu, čas vypiť si čaj, čas upratovať, čas hrať sa, čas na priateľov, čas porozprávať sa s bratom … Alebo pre koho si chcem doma urobiť čas: sestra, brat, mama, oco, starí rodičia, kamarát …

Potom si vyrobíme z výkresu hodinovú ručičku alebo šípku, ktorú pomocou patentky upevníme do stredu krúžku. Môžeme si ju vyfarbiť. Tieto špeciálne hodinky si doma vždy nastavíme podľa toho, pre koho si chceme urobiť čas. Nezabudnime v modlitbe poprosiť o pomoc vedieť správne využívať svoj čas a nezabúdať pritom na Pána Boha.

Urob si čas na premýšľanie,
je to zdroj sily.
Urob si čas na modlitbu,
je to najväčšia moc sveta.
Urob si čas na smiech,
je to hudba duše.

Urob si čas na hru,
je to tajomstvo
večnej mladosti.
Urob si čas na lásku,
je to Bohom
prepožičané privilégium.
Urob si čas na rozdávanie,
deň je krátky na to
byť len egoistom.

Urob si čas na čítanie,
je to prameň múdrosti.
Urob si čas na to,
aby si bol srdečný,
je to cesta ku šťastiu.
Urob si čas na prácu,
je to cena úspechu.

Urob si čas na skutky lásky
k blížnemu,
je to kľúč k nebu.

Kto napísal tieto slová? Ako pomôcka vám poslúži, že je to žena, ktorú blahorečil Sv. Otec Ján Pavol II. Svoju odpoveď prineste na svätú omšu pre deti.
Prajem vám požehnaný jún. Nezabudnite, že celý patrí Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Tak sa s ním ako s tým najlepším priateľom čo najviac rozprávajte.

S pomocou príručky Po stopách času, eRko pripravila Eva Balogová

Boh má srdce

V mesiaci júni sme pozvaní k tajomstvu srdca, k tajomstvu lásky Boha k človekovi. O Láske je sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorý slávime v prvý piatok v mesiaci júni.
Vo Svätom písme sa pojem srdce vyskytuje 370-krát. Srdce je chápané ako miesto myslenia, cítenia, miesto túžob, chcenia. Z biblického hľadiska sa srdce stáva stredom života. Je to „praslovo“ ľudstva. Nikto pri slove „srdce“ už nemyslí len na sval alebo pumpu pre krvný obeh, ale predstavuje niečo hlbšie, významnejšie – väčšiu skutočnosť.
Latinské slovo „credo“ – „verím“ znamená doslova „cor do“ – „dávam svoje srdce“. Dávam svoje srdce Bohu, ktorý je väčší ako ja. Dávam svoje srdce Bohu, ktorý ma stvoril na svoj obraz. Dávam svoje srdce, ktoré je hlbinou, iba tomu, ktorý vie najlepšie, čo je v ňom ukryté. Bože, dávam ti svoje srdce. Ty si môj poklad … a kde je môj poklad, tam bude aj srdce.
Nielen človek, ale aj Boh má srdce. V Biblii sa neustále zdôrazňuje, že Božie srdce bije za nás, že sme mu – napriek vzdorovitosti a protirečeniam – prirástli k srdcu. Celé svoje srdce, svoju „dobrotivosť srdca“ nám ukázal v Ježišovi Kristovi – čo v srdci myslí, plánuje a cíti.
Sviatok Božského srdca je „prameňom spásy“, ktorý nikdy nevysychá a prináša radosť celému ľudstvu: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním“ (Mt 11,28).
Je veľkou radosťou „veriť, že ten Kristus mal na hovorenie hlas človeka, na žehnanie ruky človeka a na pomáhanie a utrpenie srdce človeka, ale že tieto ruky, toto srdce, tento hlas boli, hoci zlomené, prerazené, umlčané – predsa ruky, srdce a hlas samého Boha.“
Srdce Ježišovo je tu pre všetkých. On je tu pre tých, ktorí milovali a boli milovaní, aby ďakovali tomu, ktorý je sám láskou; aj pre tých, ktorí milovali, bez toho, aby boli milovaní, lebo vedeli stále znovu prijať lásku toho, ktorý je sám toho schopný; nakoniec je tu aj pre tých, ktorí nemilovali, lebo nemohli alebo nevedeli milovať v nádeji, že sa stretnú s tým, ktorý ich miluje a tak ich oslobodí od strachu pred láskou a dodá im odvahu láske dôverovať. Boh je láska. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? … Nikto a nič!

Duchovný

Stalo sa

– 13. mája sme slávili sv. omšu ku cti Panny Márie Fatimskej v Doline. V ten deň sa začal proces blahorečenia pápeža Jána Pavla II.; pripomenuli sme si 24. výročie spáchania atentátu na námestí sv. Petra.
– 14. mája sa uskutočnila ďalšia Púť detí do Levoče. Tohto roku deti niesli ako obetný dar kilo múky, ktorá sa odovzdá núdznym a hladujúcim cez charitu. Celé stretnutie sa nieslo v atmosfére slov: „Pokrm, ktorý sýti našu dušu.“ Púte sa zúčastnilo 42 detí z Víťaza a Ovčia.
– 17. mája sme opäť putovali k sv. Anne. Na sv. omši boli prvoprijímajúce deti z Kluknavy.
– 20. mája bola celodenná adorácia v kostole sv. Jozefa, robotníka v rámci ustavičnej poklony v našej Košickej arcidiecéze.