Tajomstvo umučenia, smrti a Ježišovho zmŕtvychvstania, ktoré sme si pripomínali v predchádzajúcich dňoch, nás hlboko oslovilo a prinieslo do našich životov niečo obohacujúce. Veď čím viac je naše vnútro zachvátené povrchom každodennosti, tým viac vo chvíľach, keď sa nechávame preniknúť večnými hodnotami, objavujeme novú Božiu prítomnosť v našom živote.
Čo sa to dialo v Jeruzaleme na Veľkú noc? Skupina žien ide k hrobu. Zbadajú, že kameň je odvalený. Idú dnu, na pravej strane vidia sedieť mladého muža a počujú, ako im hovorí: „Nie je tu.“ Peter a Ján bežia k hrobu a nájdu ho prázdny. Mária Magdaléna sa stretne s Ježišom, o ktorom si myslí, že je to záhradník. Učeníci, ktorí sa zišli zo strachu za „zatvorenými dverami“, vidia ho zrazu medzi sebou. Dvaja muži, vracajúci sa z Emauz, rozprávajú svojim priateľom, že stretli cestou Ježiša. Neskôr apoštoli vyšli loviť ryby a neznámy muž z brehu volá: „Nemáte niečo na zjedenie?“ a Ján povie Petrovi: „To je Pán.“
Títo všetci prichádzajú k novému poznaniu, najskôr ticho a váhavo, potom jasne a presvedčivo, a nakoniec nahlas triumfujúc: „Pán vstal z mŕtvych, skutočne vstal!“
Nie je to najradostnejšie posolstvo, čo je svet svetom? Neprevracia to všetko a nedáva základ, na ktorom môžeme žiť v nádeji? Nečiní to smrť menej bolestivou a náš smútok menším? Toto posolstvo nás necháva vidieť a cítiť, že smrť je súčasťou omnoho väčšej a hlbšej udalosti, ktorej dosah nevieme pochopiť, o ktorej však vieme, že je to udalosť dávajúca život. Múr, ktorým je ohraničený náš život, nie je nepreniknuteľný, a hoci nemôžeme povedať so všetkou jasnosťou a presnosťou, čo je za tou bránou, rozhodne sa mení význam toho, čo robíme a hovoríme na našej ceste k tejto bráne.
Nech nás tajomstvo Ježišovho zmŕtvych-vstania obohacuje nielen pár dní po Veľkej noci, ale nech je pre nás vždy svetlom na našej životnej a často neľahkej ceste, LEBO PÁN JEŽIŠ NAOZAJ VSTAL Z MŔTVYCH, ALELUJA!
duchovný otec