Sobota 13. mája lepšie ani začať nemohla. Od rána nás sprevádzalo krásne slnko a deti už o 8:15 nedočkavo čakali na zastávke pred kostolom na autobus, ktorý nás mal odviezť priamo do Levoče. Pred deviatou sme plní očakávaní vyrazili spolu aj s deťmi z Ovčia.
V Levoči sme sa pripojili k ostatným deťom a hor‘ sa na horu po stopách jednotlivých stanovíšť, na ktorých sme deťom priblížili deň, kedy sa Panna Mária zjavila trom pastierikom vo Fatime. Potrápili sme sa aj so zaujímavými hádankami a vymýšľaním básničky pre Pannu Máriu. Jednej zo skupiniek sa podarila takáto:
Dnes fatimská Panna zjavila sa, je to nevídaná krása. Dnes deti putujú na horu, aby vzdali vďaku Bohu.
Fatimská Panna Mária, Ty naša biela ľalia. Dnes je sviatok Tvoj, všetkým deťom rany hoj.
Nech Tvoje srdce vždy k nám láskou hreje a nikdy nebude bez nádeje.
Prišli sme sa ti pokloniť a svoje prosby predložiť. Nech tvoja láska planie. Na veky vekov. Amen.
Ani nevieme ako a už sme sa ocitli na vrchole pri bazilike, kde nás už čakalo kopec detí. My sme ešte nemali splnené posledné stanovište, ktorým bolo odovzdať čo najväčší zemiak, aký sme doma našli. Aby sme si mohli oddýchnuť po namáhavej ceste, rýchlo sme odovzdali všetky zemiaky, ktoré deti so sebou priniesli. Po dobrom oddychu a malých nákupoch nás čakal spoločný ruženec vo vnútri baziliky; bola taká preplnená deťmi, že sme sa tam už nedostali a tak sme počúvali a modlili sa vonku.
Zavŕšením celej akcie bola sv. omša s otcom biskupom Andrejom Imrichom, v ktorej s uznaním rozprával o práci, ktorú robíme počas Dobrej noviny pre deti v Afrike a vyzval nás k ešte väčšej odvahe a radosti slúžiť tým chudobnejším.
Po skončení nás na parkovisku čakal autobus, ktorý nám ešte zastavil na Sivej brade, kde sa deti mohli ešte vyšantiť na kolotoči, hojdačkách, nakúpiť zmrzliny, praclíky a iné dobroty. Nechýbala ani jazda na voze s dvoma peknými koníkmi. Aby však zážitkov nebolo málo, chceli sme obohatiť aj svoje vedomosti o nové poznatky a tak sme neváhali a zastavili sme sa ešte v Žehre, ktorej kostol patrí do dedičstva UNESCO. Napriek tomu, že je kostol zvnútra v rekonštrukcii, mohli sme sa pokochať na nádherných freskách, ktoré boli po celých stenách. A to bola už posledná zastávka nášho celodenného výletu.
Vyčerpaní duchovne aj telesne sme s radosťou vítali našu dedinku a tešili sa na dobrý kúpeľ a mäkkú posteľ, v ktorej sme už mysleli na nové akcie a výlety.
Janka Iskrová