hovorí Ježiš (Jn 1,43)
Každoročne v mesiaci marci sa vo Svite stretávajú matky zo spoločenstva Modlitby matiek komunity Útecha z celého Slovenska a aj zo zahraničia. Na tomto stretnutí sa zúčastnili matky z našej a zo susedných farností. Téma tohto stretnutia bola: „Prosme o vľúdnsoť a láskavosť“.
Pátra Gabriela ku tejto téme motivovali slová: „Ježišu tichý a pokorný srdcom, sprav srdce naše podľa srdca svojho“; o toto máme denne prosiť Pána Ježiša a on bude konať v našich rodinách zázraky. So svojimi svedectvami k tejto téme sa prišli podeliť aj matky z Anglicka, ktoré zastupovali zakladateľku Veroniku. V Anglicku sa ľudia odvracajú od Boha. Veľkým povzbudením sú pre ne slovenské matky, ktoré sa modlia za svoje deti a s láskou ich odovzdávajú Pánu Bohu. Matka z Rakúska podotkla, že každý deň sme povolané k tomu, aby sme kráčali s Pánom a odovzdávali mu svojich manželov, deti, svoje myšlienky, starosti, radosti – čiže všetko, každú chvíľu nášho života. Mama z Ruska hovorila o tom, že sme povinné dať deťom lásku. Avšak kde ju vziať? Nuž musíme si ju vyprosiť od Boha modlitbou, lebo On je Láska. Mama z Čiech sa podelila so svojou skúsenosťou s mladými ľuďmi, ktorí Boha ešte nepoznajú. Za mládež sa musíme modliť, ukázať im lásku, vľúdnosť, neodsudzovať ich a nenadávať im, mať pre nich čas, pochopenie. Máme sa modliť za ich správne rozhodnutia v živote, za ich zdravý rozum, aby nezišli zo správnej cesty. Dieťa musí cítiť, že môže vždy hľadať pomoc u svojej matky, že matka je tá, ktorá ho stále prijme, vypočuje, neodsúdi, neodmietne, ale berie ho také, aké je. Pri našich stretnutiach nezabúdajme ani na kňazov. Modlime sa, aby ich vo všetkom konaní viedol Duch Svätý.
„Aké je dobré, keď bratia žijú spolu v jednote – tam, kde je jednota, prichádza Duch svätý.“ Predstavte si, že zatiaľ čo my spíme, matky v Austrálii sa modlia za naše deti a naopak, hoci pochádzajú z iných cirkevných denominácií. Nie je to úžasné? Modlitby spájajú celý svet. Tak poďte, poďte sa spolu modliť! To je pozvanie od Pána. Zvlášť teraz v pôstnom období, v ktorom je omnoho väčší tlak na kňazov, modlime sa, drahé mamy za našich kňazov, za ich ochranu a vedenie Duchom svätým. A nebojme sa. Keď sa my budeme starať tak o našich kňazov, Panna Mária sa bude starať o naše deti a o naše rodiny. Nezabúdajme prosiť Pána, aby im dal dar odvahy a sily, aby vydržali ten veľký tlak, ktorým útočí na nich duch tohto sveta. Prosme, aby si vždy v pokore uvedomovali, že sú synmi všemohúceho Boha, že vo svojich rukách majú Jeho moc a vo svojich srdciach Jeho lásku. Ďakujeme denne zato, že ešte máme kňazov.
Po prednáške nasledovala obedňajšia prestávka, kedy sa potrebovali mamky aj telesne nasýtiť pokrmom: ,,aby bol duch aj telo sýte.“
V popoludňajších hodinách vyvrcholilo toto veľké stretnutie matiek slávením svätej omše, ktorú koncelebroval košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik za pomoci ďalších kňazov, medzi nimi bol aj rodák zo susednej obce vdp. Augustín Vaščák.
Pán biskup nás obdaroval veľkou výsadou byť mamami, ktoré dali život deťom, spoločne s manželmi prijali deti, ďakujú Bohu za tento dar a zasvätili život rodine. Ale máme myslieť aj na tie mamy, ktoré nemajú deti. Aj s nimi má Pán plány. Životným poslaním ženy – matky je s láskou a radosťou pokračovať na ceste, ktorú nám určil Pán. Aj dnes sme tu prišli, aby sme „dobili baterky“.
Svojou ženskosťou obohacujme spoločnosť v správaní, obliekaní, vo všetkom. Upozorňujme na to aj svoje dospievajúce dcéry. Veďme naše malé dievčatá k tomu, aby sa viac hrali s bábikami, kočiarikmi. Skôr, ako dieťa príde ku kňazovi, mama ho má naučiť modliť sa. Pán biskup zdôraznil, že my ženy – mamy, máme nezastupiteľnú úlohu pri výchove človeka, jeho osobnosti. A toto si nesmieme dať ukradnúť dnešným svetom.
Kresťanskí rodičia by mali pri výchove svojich detí dbať o to, aby deti mali rešpekt pred rodičmi, inými ľuďmi, ale aj pred sebou. Nebuďme rodičia pokryteckí a rozpoltení, ale jednotne pôsobme na svoje deti ako otec, tak matka. Sledujme, aké záujmy, kamarátov majú naše deti. Najhoršie je povedať: „Neviem, kde je moje dieťa, kedy príde domov!“ Dbajme, aby pravidelne chodili do kostola, modlili sa – nedebatujme o tom, či musia ísť. Jednoducho ideme na sv. omšu, krížovú cestu.
Je veľmi dobré, ak sa rodičia spolu s deťmi modlia, hoci len krátko, ak spolu sadnú k obedu a cítia, že na nich máme čas a ochotu vypočuť ich. Buďme nároční na seba aj na svoje deti. Pre tieto dôvody je dobré, ak sa matky stretávajú a spolu sa modlia za svoje deti.
Prajeme všetkým mamám, aby aspoň raz okúsili silu modlitby za svoje deti aj v takom spoločenstve ako sú Modlitby matiek.
Za MM: mama Agnesa, Ľudka a Helena, Víťaz