ROZHOVOR

V tomto pôstnom období, kedy si viac uvedomujeme obetu kríža za naše vykúpenie, konala sa v našej farnosti duchovná obnova, ktorú viedli pátri redemptoristi z Podolínca. Pri tejto príležitosti sme sa oýtali pátra Martina.

Čo ovplyvnilo to, že ste prišli do našej farnosti konať duchovnú obnovu?

Bolo to pozvanie pán farára a tiež aj to, že sme sa tu pred piatimi, resp. pred šiestimi rokmi dobre cítili. Boli sme tu prijatí a hovoril som dnes pri sv. omši, že tam, kde sa dobre cítite, tam sa radi vraciate. Chcem tu spomenúť otca Michala, ktorý je takým našim lídrom, že vás pozdravuje a určite by bol prišiel, ale už včera začal misie v Trnave, takže nemohol. To by som považoval za taký hlavný dôvod, a tiež vidieť známe tváre. Včera, keď som spovedal a videl som v spovednici známe tváre, tak ma to potešilo a keď vám niekto povie, že sa drží, to je pre mňa vždy potešenie.

Zhodnoťte po troch dňoch priebeh duchovnej obnovy.

Bol som milo prekvapený. Nečakali sme, že tu ľudia prídu, pretože začína jar. Ochota prísť na tie dlhé kázne, prísť ku sviatosti zmierenia; sme radi, že sú ľudia ochotní počúvať a my ich tiež tak počúvame. Keď mám hodnotiť priebeh duchovnej obnovy, aby to nevyzeralo, že stále len dobre, dobre, vždy je tu čo naprávať, čo zlepšovať. Ale keď hovorím za seba, vidím viac dobra ako zla. Touto príležitosťou vás všetkých v tejto farnosti prosím, aby ste neupadli do chronickej melanchólie, pesimizmu, do stáleho kritizovania, nedajbože do zúfalstva, lebo vidíme, že žijeme, sme a Boh je silnejší ako zlo. Zlo bolo a vždy bude vo svete a ja verím, že je viac dobra aj tu. Keby nebolo dobra, tak to, čo je tu, by nebolo:kopu sestier, kopu povolaní, manželstiev, kopu práce na kostoloch. Takže sú tu ľudia priebojní, ktorí s takou vierou idú ďalej; apelujem tiež na nich, keď sa im darí, aby nezabúdali na Boha. Lebo ľahko je skĺznuť, veľmi rýchlo, keď sa človeku darí a potom už nevidím blížneho. Apelujem touto cestou, aby ďakovali Bohu, že sa im darí a nezabúdali na Pána.

Chcel by som sa spýtať ešte v súvislosti s Riekou života, či táto skupina je zámerom alebo Božím dielom, lebo si ich akosi neviem od vás oddeliť.

Je to Božie dielo, lebo trvá už jedenásť rokov. Keby to bolo ľudské dielo, tak to padne. Stále každú prvú nedeľu je adorácia a ešte ani raz sa to neprerušilo. Boli aj útoky na to, ale vidíme, že keď je to Božie dielo, tak vytrvá. Keď je to ľudské dielo, tak dlho nevydrží. Sme im veľmi povďační. Oni chodia tiež na misie. Teraz pôjdu s nami do Trnavy, budú chodiť po školách. Mladí ľudia niekedy lepšie prijímajú laikov, lebo nás kňazov sa vždycky akosi boja, ale keď príde mladý človek a vyzná svoje svedectvo, tak to je nám veľkou pomocou. Chcem zdôrazniť, že je to vízia pátra Michala, ktorý chce mať na misiách laikov pri sebe, aby mu pomáhali.

Ako vnímate našich veriacich?

Za tie dva dni nemôžeme povedať akési suverénne hodnotenie, ale chcem sa napojiť na otázku, čo ovplyvnilo, aby sme prišli. Veriaci sú ochotní počúvať, neodmietajú či tie príhovory, či to Božie slovo. Čo sa týka mladých, chceme, aby ich bol plný kostol, aby boli tam a tam, ale k nim treba ísť špecifickým spôsobom a mať ich rád. Preto chcem tú otázku zamerať skôr na nich, hoci mám už šesťdesiat rokov. Mladí veľmi rýchlo vycítia, ako my starší žijeme a keď nežijeme aj my duchovne, tak potom nám to spočítajú. Odmietnu naše kázanie, ale keď vidia, že žijeme duchovným životom, tak ich to povzbudí. Ukážme im, že ich máme radi, že ich tu chceme, že ich prijímame. Zabúdame, že aj my sme boli mladí. Vážime si zas vernosť tých starších veriacich. Lebo keď sa dívame na to vaše dielo, čo je tu, teda na kostol a na to, v akých rokoch ste ho stavali, tak to je určitá rarita na Slovensku. Bolo treba veľa viery a odvahy týchto veriacich a preto chcem tým, ktorí žijú, poďakovať a tým, ktorí sú už hore v nebi, nech za nás orodujú. Myslím teda, že táto farnosť je živá a že veriaci tu chcú pracovať, aj po tej hmotnej stránke. Vždy je však čo zlepšovať a chceme ísť ďalej vo viere, že Boh je s nami.

Máte aj nejaké veselšie zážitky z vašich misií a duchovných obnov …

Taký jeden autentický. Veľký chlap vošiel do spovednice, ktorá bola dosť nízka a tresol sa do čela. Zahrešil a potom začal: „Spovedám sa Pánu Bohu aj vám, otče duchovný, … Ja som sa nemohol zdržať smiechu.

Ako som sa dočítal na vašej webovej stránke „meno našej rehoľnej spoločnosti pochádza z latinského slova Redemptor – Vykupiteľ. Naša existencia a poslanie sú úzko zviazané s osobou Ježiša Krista, s jeho poslaním spásy a vykúpenia sveta. „Lebo u neho je hojné vykúpenie“ ohlasujú redemptoristi už vyše 270 rokov a to chceme povedať aj dnešnému svetu. Chceme byť kvasom a soľou pre tento svet“, preto v tejto súvislosti sa chcem vás, páter Martin, opýtať: Prežívajú redemptoristi pôstne obdobie, ktoré je identické s menom vašej rehole, intenzívnejšie?

V tomto pôste prežívame práve to vykúpenie, že Ježiš nás vykúpil a my sa chceme akosi viac a viac pripodobňovať Pánovi aj na misiách. Keď ľudia na nás zbadajú, že žijeme a snažíme sa žiť ako vykupitelia, tak potom nás budú ľudia prijímať; myslím, že nás prijímajú. Chcem znova zdôrazniť, že zatiaľ sa nám darí aj preto, že chceme žiť tým autentickým kňazským životom Božského Vykupiteľa. Preto aj tento pôst prežívame akosi intenzívnejšie. Pozdravujem všetkých veriacich a prajem vám, Víťazanom, všetko dobré, nech víťazíte v Kristovi Ježišovi Vykupiteľovi.
Chcem ešte k tomu všetkému dodať, že keď ideme niekde dávať misie alebo takéto krátke obnovy ako túto, tak sa za vás modlia sestry redemptoristky, ktoré sú v Kežmarku. Ak tu boli misie požehnané, tak sa modlili všetky kláštory sestier na Slovensku. Môj provinciál to obtelefonuje. Verím v silu modlitby, verím, že tie milosti prúdia a tá atmosféra je taká Božia. A to je vplyv úžasných modlitieb a príhovorov za tú farnosť.

Ďakujem za rozhovor.

rozhovor pripravil MM

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.