Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Verím, že každý z nás túži po dobrom a šťastnom manželstve a po dobrej a usporiadanej rodine. Tak ako má každá bytosť vo svojej prirodzenosti Stvoriteľom určené poslanie, tak aj manželská dvojica je Bohom stvorená, aby bola nositeľkou lásky vo svete a aby sa cez túto lásku potenciálne mohla stať zdravou, silnou a šťastnou rodinou.
Čo to je šťastná rodina?
Čo má robiť rodina, aby sa stala zdravou a silnou? Ako sa môže takou rodinou stať moja rodina?
Na základe svedectiev mnohých šťastných rodín, na základe skúseností môžeme za kľúčové a základné požiadavky šťastnej rodiny považovať nasledovné vlastnosti:
1. Vedomie a mentalita rodinného spoločenstva: Čo to znamená?
Znamená to, že manželia kladú prioritu rodine pred kariérou, prácou, pred zvláštnymi finančnými príjmami, pred problémami v spoločnosti i v práci. Jasne pociťujú potrebu spoločenstva vo svojej rodine, potrebu pracovať pre ňu a vytvárať jednotu s ňou. Pritom je dôležité vytvárať rovnováhu medzi vnútornou závislosťou jednotlivých členov rodiny a ich nezávislosťou. Je potrebné vyhýbať sa ovládaniu iných a panovačnosti v rodine. Jednotliví členovia rodiny majú pociťovať vnútornú slobodu a pocit, že nie sú do ničoho tlačení a že sú v rodine rešpektovaní. Potrebná autorita v rodine sa vytvára a buduje cez službu a dôveru.
2. Odvaha a rozhodnosť:
Tieto vlastnosti sa prejavujú tým, že manželia obyčajne hovoria v krízových situáciách konštruktívne, a v každej, aj v nepríjemnej udalosti, či situácii vidia niečo pozitívne. Žiadnu situáciu nepovažujú iba za zlú a neriešiteľnú, ale zameriavajú sa na pozitívne aspekty ich spoločného a rodinného života. A robia to tak, aby odvrátili vzniknutú krízu, či nepríjemný stav v rodine. Ak potrebujú pomoc, tak dokážu o ňu požiadať seba navzájom a blízkych ľudí.
3. Vzájomná komunikácia od osoby k osobe:
Manželia majú byť navzájom jeden voči druhému pravdiví, čestní, osobní pri zdieľaní sa so svojimi myšlienkami, pocitmi, prejavmi, postojmi, záležitosťami, potrebami, ašpiráciami, tiež so svojou voľbou i rozhodnutiami. Mali by sa vzájomne počúvať, a to s hlbokým rešpektom. Načúvaniu treba venovať viac času ako iba hovoreniu. Majú venovať kvalitný a pravidelný čas rodinným dialógom. Mali by sa naučiť zmieriť a poprosiť o odpustenie kedykoľvek, keď je to potrebné. Zbytočné prieťahy a stavy urazenosti oberajú oboch partnerov o lásku, pokoj a radostné prežívanie všedných aj sviatočných chvíľ.
4. Vzájomná podpora:
Manželia navzájom a ostatní členovia rodiny sa majú radi nie preto, čo majú alebo čo robia, ale preto, akí sú – vedia sa vzájomne oceniť i prejaviť si nežnosť. Všímajú si a pochvália pozitívne kvality každého člena rodiny. Navzájom si pomáhajú upevňovať svoje zdravé sebavedomie, nepodceňujú sa navzájom a robia všetko preto, aby sa spolu cítili oni i ostatní rodinní príslušníci dobre.
5. Spolupatričnosť:
Manželia a rodina vykonávajú mnohé veci a domáce práce spoločne a tešia sa z prítomnosti jeden druhého. Dostatok času trávia spolu a organizujú si ho tak, aby mali veľa času pre seba aj pre deti. Ak ich vonkajší svet a život tlačí do hektických situácií, vyžadujúcich ich nadmiernu aktivitu, tak sa musia oslobodiť od niektorých činností, aby si našli spoločný čas byť v rodinnom kruhu. Majú mať zmysel pre humor spoločne si zaspievať, hrať sa, zažartovať si a vracať sa ku krásnym spoločne prežitým chvíľam, ktoré každého pobavia a urobia dobrú náladu.
6. Rodinná modlitba:
Dobrá rodina by mala akceptovať Boha ako hlavnú autoritu a Pána ich rodinného života. Boh má byť v centre rodiny. Nemôže byť odložený ako nejaký vysávač, ktorý vyťahujeme vždy vtedy, keď ideme poupratovať. Členovia rodiny sa majú deliť o vzájomné duchovné hodnoty, zážitky i náboženské skúsenosti. Máme sa snažiť spoločne uctievať Boha. Formou modlitby sa rozprávame s ním a počúvame ho s dôverou a rešpektom. Žiadame ho o dôležité rozhodnutia a rodinný pokoj. Nezabúdajme mu denne poďakovať.
7. Rodinné slávnosti:
Rodina, ktorá dokáže spoločne prežívať slávnosti okolo rodinného stola, vydáva neklamné svedectvo svojho šťastia a svojej schopnosti rásť a zlepšovať v nej vzťahy.
Ako môžeme pripraviť a prežiť rodinnú oslavu? Máme vychádzať z rodinnej tradície, z rodinných zvyklostí, návykov a rodinných obradov. Môžeme oslavovať špeciálne dni – cirkevné sviatky, narodeniny, meniny, výročie krstu, svadby, či sviatky starých rodičov a pod.
Nakoniec si môžeme pripomenúť, že šťastnými sa rodiny nestávajú samozrejme a automaticky. Na rodinnom šťastí treba trpezlivo pracovať, a to pravidelne a regulérne. Rodinné šťastie nestrpí ľahostajnosť, povrchnosť, ani predstieranie. Ono sa rozvíja iba v otvorenosti, v dôvere, v čestnosti, ako aj v každodennom odpúšťaní, v obete, úcte, v láske a modlitbe.
MUDr. Blažej Vaščák, Široké